Pakost sibírsky

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Pakost sibírsky

Pakost sibírsky – vrchol stonky s kvetom.
Stupeň ohrozenia
IUCN stupne ohrozeniaVyhynutýVyhynutýVyhynutý vo voľnej prírodeKriticky ohrozenýOhrozenýZraniteľnýTakmer ohrozenýOhrozenýNajmenej ohrozenýNajmenej ohrozený
Vedecká klasifikácia
Vedecký názov
Geranium sibiricum
L.[1][2], 1753[1][2]
Synonymá
Vedecká klasifikácia prevažne podľa tohto článku

Pakost sibírsky[3] (lat. Geranium sibiricum)[2] je dvojročná až trváca bylina z čeľade pakostovité (Geraniaceae). Jeho prirodzený areál sa rozprestiera od východnej Európy po mierne oblasti Ázie.[2]

Opis[upraviť | upraviť zdroj]

Pakost sibírsky je dvojročná až trváca bylina s krátkym a tenkým podzemkom. Byle sú poliehavé alebo vystúpavé, od bázy rozkonárené, na stonkách a listových stopkách dlho a tuho chlpaté, vysoké 30 až 60 cm.[4][5]

Stonkové listy sú protistojné a dlhostopkaté. Prízemné listy sú v ružici, čoskoro odumierajú. Čepele sú hlboko dlaňovito päťdielne až sedemdielne, horné trojdielne, na báze široko vykrojené, s priemerom 3 až 6 cm. Diely sú klinovité, na báze celistvookrajové, na vrchole s tromi zárezmi až perovito laločné. Prílistky sú kopijovité, dlho končisté, často brvité.[4][5]

Súkvetie je riedke, jednokveté, kvetné stopky sú dlhé 1 až 3 cm, naspäť odstávajúco chlpaté, pri dozretí sklonené. Bledoružová päťpočetná koruna je pravidelná. Kvetné lupienky sú voľné, obrátene vajcovité, na báze zúžené do krátkeho brvitého nechtíka, na vrchole plytko vykrojené, s tmavšími žilkami, dlhé 5 až 7 mm. Semenník je päťpuzdrový, s jednou čnelkou rozdelenou na päť blizien. Tyčinky sú na báze vajcovito rozšírené a chlpaté. Päťpočetný kalich má lístky voľné, vajcovité, trojžilové, ostité, pri dozretí odstávajúce, dlhé 6 až 7 mm.[4][5]

Zobákovité plody sú hladké, krátko žliazkato chlpaté, nevráskavé, dlhé do 20 mm. Po dozretí sa rozpadávajú na päť na vrchole spojených plôdikov. Semená sú jemne sieťkované.[4][5]

Rozšírenie[upraviť | upraviť zdroj]

Západný areál prirodzeného výskytu pakosta sibírskeho začína v Európe od Bulharska cez Ukrajinu a pobaltské štáty a ďalej sa rozprestiera na východ až po Kamčatku a Čukotku a na juhu po Mongolsko a Čínu.[2]

V Európe je zavlečený od Francúzska, cez Taliansko po Poľsko a Nórsko a tiež v Spojených Štátoch.[2]

Na Slovensku je taktiež považovaný za nepôvodný druh. Jeho výskyt bol zaznamenaný v okolí Bratislavy, Levoče a Humenného.[4][5]

Ekológia[upraviť | upraviť zdroj]

Pakost sibírsky rastie pri cestách, na brehoch riek a v pobrežných krovinách. Obľubuje vlhké, výživné, vápenaté pôdy. Kvitne od júla do augusta.[5]

Galéria[upraviť | upraviť zdroj]

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. a b Sp. Pl.: 683 (1753)
  2. a b c d e f Geranium sibiricum L. [online]. POWO - Plants of the World Online, Kew, [cit. 2024-02-11]. Dostupné online. (po anglicky)
  3. Karol Marhold, František Hindák. Zoznam nižších a vyšších rastlín Slovenska. Bratislava : Veda, 1998. ISBN 80-224-0526-4. S. 484.
  4. a b c d e Lýdia Bertová et al .. Flóra Slovenska III. Bratislava : Veda, vydavateľstvo Slovenskej akadémie vied, Bratislava, 1982. S. 492-494.
  5. a b c d e f Josef Dostál, Martin Červenka. Veľký kľúč na určovanie vyšších rastlín I.. prvé. vyd. Bratislava : Slovenské pedagogické nakladateľstvo, 1991. ISBN 80-08-00273-5. S. 590-592.

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]