Preskočiť na obsah

Pazardžiško-Plovdivsko pole

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Pazardžiško-Plovdivsko pole
(Пазарджишко-Пловдивско поле)
nížina
pohľad na nížinu z úpätia Rodop pri dedine Belaštica
Štát Bulharsko Bulharsko
Regióny Plovdiv, Pazardžik
Nadradená
jednotka		 Hornotrácka nížina
Susedné
jednotky		 Săštinska Sredna gora
Rodopy
Čirpanski văzvišenija
Súradnice 42°12′14″S 24°31′37″V / 42,203889°S 24,526944°V / 42.203889; 24.526944
Dĺžka 110 km
Šírka 50 km
Rozloha 3 500 km² (350 000 ha)
Poloha nížiny v Bulharsku
Poloha nížiny v Bulharsku
Wikimedia Commons: Pazardzhik-Plovdiv Field
OpenStreetMap: mapa
Portál, ktorého súčasťou je táto stránka:

Pazardžiško-Plovdivsko pole (bulh. Пазарджишко-Пловдивско поле, doslova Pazardžicko-plovdivské pole) je geomorfologická jednotka v Plovdivskej oblasti a v Pazardžickej oblasti v južnom Bulharsku.[1][2]

Charakteristika

[upraviť | upraviť zdroj]

Predstavuje západnú časť Hornotráckej nížiny.[1][2] Z juhu je ohraničená severnými svahmi pohoria Rodopy, zo severu južnými svahmi Săštinskej Srednej gory.[1][2] Na východe siaha po vysočinu Čirpanski văzvišenija.[1][2]

Rozmery a rozloha

[upraviť | upraviť zdroj]

Nížina má tvar elipsy, je dlhá približne 110 km a v najširších častiach dosahuje šíry približne 50 km.[1] Je rozdelená riekou Marica na dve rozdielne veľké časti. Južná menšia časť je[1][2] široká približne 10 km,[2] väčšia severná časť[1][2] dosahuje šírky 25 – 30 km.[2] Najširšie časti sa nachádzajú v priečnych rozšíreniach nížiny, ktoré sú tvorené dolinami riek Asenica a Striama.[2] Hlavná os nížiny prechádza v smere západ – východ.[1][2]

Celková rozloha Pazardžicko-plovdivského poľa je približne 3 500 km².[1]

Nížina vznikla v období raného neogénu a kvartéru nahromadením a následným usadením riečnych nánosov.[1]

Reliéf nížiny je rovinatý, výnimku tvoria Plovdivské pahorky, tvorené syenitom,[2][1] ktoré vystupujú z nížiny do nadmorskej výšky 286 m n. m..[1]

Podložie nížiny je tvorené prevažne kryštalickými horninami.[2] Pôdy sú prevažne aluviálne a úrodné.[1]

Riečna sieť na území nížiny je pomerne hustá.[2] Oblasť odvodňuje rieka Marica a jej prítoky,[1][2] pričom medzi najdôležitejšie patria Topolnica, Luda Jana, Čepinska reka, Striama, Văča a ďalšie.[2]

Vody z riek sú široko využívané na zavlažovanie nížiny.[2]

Klíma je mierne prechodne-kontinentálne.[1]

Osídlenie a hospodárstvo

[upraviť | upraviť zdroj]

Osídlenie

[upraviť | upraviť zdroj]

Nížina je husto osídlená, na jej území sa nachádza veľké množstvo miest, ako aj prevažne veľkých a stredne veľkých dedín. Najväčšími a najdôležitejšími sídlami sú mestá Plovdiv a Pazardžik.[1][2] Medzi ďalšie dôležité mestá patria napríklad Septemvri, Stambolijski,Săedinenie, Rakovski, Părvomaj, alebo Sadovo.[2]

Hospodárstvo

[upraviť | upraviť zdroj]

Väčšina územia nížiny je široko využívaná pre poľnohospodárstvo. Pestuje sa zelenina, ovocie, vinič, obilniny (vrátane ryže), slnečnice, cukrová repa a tabak.[1]

Cez nížinu prechádza hlavná medzinárodná železničná trať na Sofia – Plovdiv – Istanbul, rovnako aj medzinárodná diaľnica, tzv. avtomagistrala Trakija, spájajúca tie isté mestá. Okrem samotnej diaľnice sa na území nížiny nachádza rozsiahla sieť ciest ostatných tried.[1][2]

Referencie

[upraviť | upraviť zdroj]
  1. 1 2 3 4 5 6 7 8 9 10 11 12 13 14 15 16 17 18 KIRADŽIEV, Svetlin. Enciklopedičen geografski rečnik na Bălgarija. Sofia : Iztok-Zapad. 2013. 628 s. ISBN 6191521421. S. 396. (po bulharsky)
  2. 1 2 3 4 5 6 7 8 9 10 11 12 13 14 15 16 17 18 19 KOLEKTÍV AUTOROV. Goľama enciklopedija BĂLGARIJA – tom 8 – mom-pan. Sofia : Bălgarska akademija na naukite – Naučnoinformacionen centăr „Bălgarska enciklopedija“. 2012. 4946 s. ISBN 9789548104302. S. 3278. (po bulharsky)

Iné projekty

[upraviť | upraviť zdroj]
Zdroj: „https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Pazardžiško-Plovdivsko_pole&oldid=7804150“