Pekárna (jaskyňa)

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Súradnice: 49°14′31.02″S 16°44′45.88″V / 49,2419500°S 16,7460778°V / 49.2419500; 16.7460778
Jeskyně Pekárna
národná prírodná pamiatka
Jeskyně Pekárna.jpg
Štát Česko Česko
Región Juhomoravský kraj
Okres Okres Brno-venkov
Lokalita Mokrá-Horákov
Nadmorská výška 390 - 400 m n. m.
Súradnice 49°14′31.02″S 16°44′45.88″V / 49,2419500°S 16,7460778°V / 49.2419500; 16.7460778
Rozloha 14 ha
Vznik 31. december 1933[1]
 - Vyhlásil Ministerstvo školstva a národnej osvety
Správa CHKO Moravský kras
Kód AOPK ČR 143
Česko: Jeskyně Pekárna
Jeskyně Pekárna
Poloha na mape Česka
Wikimedia Commons: Category:Pekárna Cave
Webová stránka: Biolib.cz

Pekárna (predtým tiež Kostelík alebo Díravica, 361 m n. m.) je veľká tunelovitá jaskyňa v južnej časti Moravského krasu, v katastrálnom území Mokrá u Brna (súčasť obce Mokrá-Horákov), 1,5 km juhovýchodne od obce Ochoz u Brna. Svojim až 6 m vysokým a 23 m širokým portálom sa otvára do údolia Říčky. Predstavuje významné archeologické nálezisko, ktoré je chránené ako kultúrna pamiatka Českej republiky.

Jaskyňa je tvorená jedinou 64 m dlhou chodbou, ktorá je takmer až na koniec osvetlená denným svetlom. Koniec jaskyne tvorí veľký balvanitý zával pod komínom. Existuje predpoklad, že chodba mieri za závalom ďalej smerom na Hostěnice, ale pokusy o preniknutie závalom pomocou dvoch štôlní v rokoch 1947, 1952 a 1959 neviedli k úspechu. Jaskyňa zrejme predstavuje paleovýverovú jaskyňu vôd, tečúcich od dnešného Hostěnického prepadania.

Archeológia[upraviť | upraviť zdroj]

Jaskyňa je jedinečnou archeologickou lokalitou, ktorá bola skúmaná radom archeológov - 1880 Jan Knies, 1881 Jindřich Wankel, 1884-1885 Martin Kříž atď., najviac ju preslávil výskum prof. Karla Absolona v rokoch 1925-1930; plošinu pred jaskyňou skúmal v rokoch 1954 a 1961-1965 Bohuslav Klíma a v rokoch 1986-1987 Jiří Svoboda (obaja Archeologický ústav Brno). Výskumy preukázali osídlenie od obdobia paleolitu cez neolit​ (kultúra s lineárnou keramikou), dobu bronzovú až po dobu halštatskú (kultúru horákovskú). Paleolitické osídlenie, ktoré je samozrejme najvýraznejšie, začína už stredopaleolitickým micoquienom, ojedinelé nálezy svedčia pre počiatok mladšieho paleolitu, ťažisko osídlenia a najdôležitejšie nálezy však boli v 2-3 vrstvách, spadajúcich z väčšej časti do prvého teplejšieho výkyvu neskorého glaciálu (do stáročia okolo roku 11 000 pred Kr.) a patrili magdalénienu: niekoľko ohnísk, kosti soba, koňa a hojne zajaca, zbrane a nástroje nielen kamenné, ale aj početné kostené a parohové. Z nálezov sú preslávené najmä rytiny na konských rebrách, "Súboj bizónov" (nález z roku 1927) a "Pasúce sa kone" (1963), zobrazujúce dva, pre tunajšieho lovca zrejme najvýznamnejšie druhy zveri, ďalej na prevŕtané parohy vyryté dva medvede alebo konské aj iné zvieracie hlavy na lyžicovitých kostených predmetoch. Tieto rytiny sú unikátne tým, že ide o prvé dochované stvárnenie ohraničenej scény oproti bežným nálezom rytín a malieb jednotlivých (alebo viac nesúvisiacich) objektov. Nálezy zo starších vykopávok sú uložené a vystavené predovšetkým v Ústave Anthropos Moravského zemského múzea v Brne, mladšie potom v Archeologickom ústave Brno.

Jaskyňa v literatúre[upraviť | upraviť zdroj]

Jaskyňa vystupuje ako dočasný útulok loveckej tlupy z knihy Lovci mamutov od Eduarda Štorcha. V deji knihy sú zakomponované vyššie zmienené nálezy.

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. Stránky AOPK ČR [online]. [Cit. 2014-10-05]. Dostupné online. (po česky)

Literatúra[upraviť | upraviť zdroj]

  • Karel Sklenář, Zuzana Sklenářová, Miloslav Slabina: Encyklopedie pravěku v Čechách, na Moravě a ve Slezsku, Praha 2002, str. 212 -214.

Zdroj[upraviť | upraviť zdroj]

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Pekárna (jeskyně) na českej Wikipédii.