Prírodný park Výhon
| Výhon | |
| prírodný park | |
 Pohľad na západnú vrcholovú časť Výhonu s terasovými poľami. Vpravo rozhľadňa Akátová věž.
| |
| Štát |  Česko
|
|---|---|
| Región | Juhomoravský kraj |
| Okres | Okres Brno-venkov |
| Lokalita | Blučina, Židlochovice a Nosislav |
| Nadmorská výška | 355 m n. m. |
| Súradnice | 49°1′57″S 16°39′19″V / 49,03250°S 16,65528°V |
| Rozloha | 1 700 ha |
| Vznik | 2002 |
  Výhon Poloha na mape Česka
| |
| Wikimedia Commons: Nature park Výhon | |
| OpenStreetMap: mapa | |
| Portál, ktorého súčasťou je táto stránka: | |
Prírodný park Výhon je prírodný park o rozlohe cca 1 700 ha, zaberajúci celý masív Výhonu na území Juhomoravského kraja v katastrálnom území Blučina, Židlochovice a Nosislav. Park bol zriadený v roku 2002[1]
Turisticky nie je Výhon dostatočne docenený, hoci ide o neobyčajne významné územie, či už z hľadiska paleontologického, kultúrno historického, zoologického či botanického. Na jeho vrchole stojí od roku 2009 drevená rozhľadňa Akátová věž vysoká necelých 18 metrov.[2]
Poloha[upraviť | upraviť zdroj]
Výhon (355 m n. m.) je nápadnou geomorfologickou dominantou pri okraji nivy rieky Svratky južne od Brna vystupujúcou nad hladinu rieky o viac ako 170 metrov a tým je tiež najvyšším vrchom Dyjsko-svrateckého úvalu. Celé územie prírodného parku je silne antropogénnymi vplyvmi ovplyvnené a upravené. Prudké svahy sú dnes charakterizované mozaikou vinohradov, intenzívnych a extenzívnych sadov, políčok a záhrad, trávnatých medzí pozdĺž ciest a stepných trávnatých lád. Na rovinatejších miestach, predovšetkým v horných partiách Výhonu, sú veľké plochy vinohradov a ornej pôdy. Niekoľko menších lesíkov nemá prirodzenú druhovú skladbu drevín a sú poznamenané výsadbami agáta bieleho – agátu (Robinia pseudoacacia) a borovice lesnej (Pinus sylvestris).[1]
Jedna z najcennejších lokalít na Výhone (lom tehelne pri severnom okraji Židlochovíc) bola donedávna využívaná na motokros napriek tomu, že ide o paleontologickú lokalitu medzinárodného významu. Zoologicky je potom významná hniezdením osobitne chránených druhov vtákov (včelárika zlatého, pŕhľaviara černohlavého, penice jarabej a strakoša obyčajného).[1]
Prírodné pomery[upraviť | upraviť zdroj]
Geológia[upraviť | upraviť zdroj]
Výhon je jednou z najbohatších treťohorných paleontologických lokalít na Morave. Z geologického hľadiska je budovaný terciérnymi morskými sedimentami spodného bádenu, vystupujúcimi v centrálnej a severnej časti elevácie a sedimentami karpatu, nachádzajúcimi sa v južnej a východnej časti. Horniny oboch jednotiek sú často prekryté pleistocénnymi sprašami mnohokrát značnej mocnosti.[1]
Morská fauna tu bola systematicky zbieraná od polovice minulého storočia. Už v roku 1893 tu boli J. V. Procházkom popísané: dierkavce (Foraminifera – 157 druhov), početné ihličky morských húb (spongií), koralovce (Anthozoa – 5 druhov), ostne a doštičky ježoviek (Echonoidea), machovky (Bryozoa – 30 druhov), schránky lastúrnikov (Bivalvia – 30 druhov), ulitníky (Gastropoda – 28 druhov), lastúrnatky (ostracoda – 44 druhov), fúzonôžky (Cirripedia – 2 druhy) a 14 druhov rýb.[1]
Najvýznamnejšia lokalita na Výhone, Židlochovický hliník, je od roku 1978 medzinárodne uznávanou štandardnou lokalitou (faciostratotypom) vrchnej časti spodného bádenu, stratigrafického podstupňa Moravy (badenién, miocén, treťohory). Z tejto lokality pochádza aj unikátny nález veľrybej spodnej čeľuste a žraločie zuby, z ktorých najviac zaujme obrí zástupca rodu Carcharodon.[1]
Flóra[upraviť | upraviť zdroj]
Na území sa vyskytuje množstvo zvlášť chránených druhov rastlín. Okrem iného ide o vstavač vojenský (Orchis militaris) – jediný početnejší výskyt v okrese, päťprstnicu obyčajnú (Gymnadenia conopsea) – jediná lokalita v okrese, vtáčiu prilbu bielu (Cephalanthera damasonium), ľan žltý (Linum flavum), veternicu lesnú (Anemone sylvestris), astru kopcovú (Aster amellus), pahorec brvitý (Gentianopsis ciliata), ľaliu zlatohlavú (Lilium martagon), kamienku modropurpurovú (Aegonychon purpurocaercrleum), jasenec biely (Dictarnnus albus), medúnku medovkolistú (Melittis melissophyllum) a podobne. Z bežných druhov rastlín môžeme uviesť napr. mliečnik chvojkový, fialka lesná a i. Rovnako dreviny sú zastúpené vzácnymi zvlášť chránenými druhmi, dubom plstnatým (Quercus pubescens) a drieňom obyčajným (Cornus mas).[1]
Fauna[upraviť | upraviť zdroj]
Počas ornitologického prieskumu v hniezdnych obdobiach 1995 – 1996 bolo na území navrhovaného prírodného parku registrovaných 66 druhov vtákov, z toho v 16 prípadoch ide o druhy osobitne chránené podľa zákona č. 114/1992 Zb. o ochrane prírody a krajiny.
Ide o strakoša obyčajného (Lanicus collurio), penicu jarabú (Sylvia nisoria), skaliarika sivého (Oeuauthe Oenanthe), dážďovníka obyčajného (Apus apus), jarabicu poľnú (Perdix perdix), prepelicu poľnú (Coturnix coturnix), lastovičku obyčajnú (Hirundo rustica), vlhu obyčajnú (Oriolus oriolus), slávika obyčajného (Luscinia megarhynchos), krutohlava hnedého (Jynx torquilla), ďatľa hnedkavého (Dendrocopos syriacus), plamienku driemavú (Tyto alba), pŕhľaviara čiernohlavého (Saxicola rubicola), muchára sivého (Muscicapa striata), strnádku lúčnu (miliaria Calandra) a včelárika zlatého (Merops apiaster).[1]
Z osobitne chránených druhov stavovcov sa ďalej na území parku vyskytujú početná populácia silne ohrozenej jašterice krátkohlavej (Lacerta agilis) a zistený bol aj výskyt silne ohrozeného slepúcha lámavého (Anguis fragilis). Pravdepodobný je tiež výskyt kriticky ohrozeného sysľa pasienkového (Citellus citellus), hoci doteraz nebol nájdený.[1]
Výhon je neobyčajne bohatou entomologickou lokalitou, ale podrobnejší prieskum zatiaľ chýba. Zo zvlášť chránených druhov sa napríklad vyskytuje okáň hruškový (Saturnia pyri), vidlochvost feniklový (Papilio machaon), vidlochvost ovocný (Iphiclides podalirius) a ďalšie.[1]
Celé územie prírodného parku je významným stanovišťom zveri a teda významné z hľadiska poľovníctva. Predovšetkým srnec (Capreolus capreolus), bažant obyčajný (Phasianus colchicus) a zajac poľný (Lepus europaeus) tu nachádzajú dostatok potravy a možností úkrytu pre celoročný výskyt aj rozmnožovanie, teda toho, čoho je v okolitej krajine v posledných desaťročiach výrazný nedostatok.[1]
Archeológia[upraviť | upraviť zdroj]
Kopec Výhon (355 m n. m.) je najvyššia a morfologicky najvýraznejšia elevácia, nachádzajúca sa na spojnici dvoch v praveku najhustejšie osídlených oblastí, brnianskou kotlinou a Pavlovskými vrchmi. Preto tiež bola jeho strategická poloha od pradávna často vyhľadávaná.
Prvé osídlenie sa datuje do obdobia paleolitu. Z tejto doby poznáme v priestore výhon 7 lokalít, z ktorých sú najvýznamnejšie Cezavy s nálezom mamutej spodnej čeľuste, zlomku kla a kostí. Z obdobia neolitu bolo zatiaľ objavených 6 lokalít. Najväčší význam má sídlisko kultúry lineárnej keramiky z Cezav. Doba bronzová je na Výhone zastúpená 8 lokalitami (kultúra únětická, veteřovská, stredodunajská mohylová kultúra, velatickej fázy popolnicových polí).
V rokoch 1948 – 1960 tu prebiehal systematický archeologický prieskum, ktorý bol obnovený v roku 1983 a trvá dodnes.[1]
Náučný chodník[upraviť | upraviť zdroj]
Náučný chodník Krajinou Výhonu je situovaný do severozápadnej časti Prírodného parku Výhon. Jeho jednotlivé panely zoznamujú návštevníkov s jednotlivými zložkami životného prostredia (geológia, flóra, fauna), paleontológiou, archeologickými nálezmi v tunajšom území a vzťahom človeka ku krajine.[3]
Referencie[upraviť | upraviť zdroj]
- ↑ a b c d e f g h i j k l Přírodní park Výhon [online]. obec Blučina. Dostupné online. (po česky)
- ↑ [1]
- ↑ [2]
Pozri aj[upraviť | upraviť zdroj]
Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]
Commons ponúka multimediálne súbory na tému Prírodný park Výhon
Zdroj[upraviť | upraviť zdroj]
Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Přírodní park Výhon na českej Wikipédii.