Hádecká planinka

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Hádecká planinka
národná prírodná rezervácia
Národná prírodná rezervácia Hádecká planinka
Štát Česko Česko
Región Juhomoravský kraj
Okres Okres Brno-mesto
Lokalita Maloměřice, Kanice
Nadmorská výška 330 - 422 m n. m.
Súradnice 49°13′32.17″S 16°40′35.1″V / 49,2256028°S 16,676417°V / 49.2256028; 16.676417
Rozloha 83,1616 ha
Vznik 2. september 1950[1]
 - Vyhlásil Ministerstvo školstva vied a umení
Správa CHKO Moravský kras
Kód AOPK ČR 103
Česko: Hádecká planinka
Hádecká planinka
Poloha na mape Česka
Webová stránka: Biolib.cz
OpenStreetMap: mapa
Portál, ktorého súčasťou je táto stránka:

Hádecká planinka je národná prírodná rezervácia, ktorá je súčasť Chránenej krajinnej oblasti Moravský kras. Rozkladá sa na výmere 83,16 ha v katastrálnom území obce brnianskej mestskej časti Maloměřice a obce Kanice (okres Brno-venkov). Tvorí ju časť krasovej plošiny a svah lemujúci Hádeckú plošinu na Ochozských plošinách, ktoré nadväzujú na lom Hády. Geomorfologicky patrí Drahanskej vrchovine.

Ochrana[upraviť | upraviť zdroj]

Predmetom ochrany sú lesné a lesostepné spoločenstvá najjužnejšej časti Moravského krasu s chránenými a ohrozenými druhmi rastlín a živočíchov. Územie rezervácie je výrazne ovplyvnené ťažbou vápencov, dreva a pastvou dobytka, rovnako tak i výstavbou rádiokomunikačnej veže a prístupové komunikácie k nej. Rezerváciou prechádza náučný chodník.

Prírodné pomery[upraviť | upraviť zdroj]

Geológia[upraviť | upraviť zdroj]

Podložie je prevažne budované devónskymi a spodnokarbónskymi hádsko-říčskými vápencami a křtinskými vápencami. Na západnej hranici sa vyskytujú devónske bazálne klastiká, prešmyknuté cez vápence. Na hádsko-říčské vápence diskordantne nasadajú jurské vápence so silicitmi. V časti Šumbera je vyvinuté drobné škrapové pole. Pôdny kryt tvorí renzina typická, na východe v nadloží spraše potom fluvizem typická.

Flóra[upraviť | upraviť zdroj]

Teplomilnú vegetáciu predstavujú dúbravy tvorené dubom plstnatým. Stromové poschodie je tam dub plstnatý, dub cerový, dub zimný a jarabina brekyňová, v kerovom poschodí je typický klokoč perovitý, drieň obyčajný, dráč obyčajný, hloh jednosemenný, v bylinnom poschodí je zastúpená jagavka konáristá, kamienka modropurpurová a jasenec biely, na čistinách mliečnik mnohofarebný, medúnka medovkolistá, oman mečolistý, chránený kosatec pestrý, kavyľ Ivanov, ruža bedrovníková, kriticky ohrozený je hadinec červený. Ďalej tu sú hrabové porasty, kde rastie drieň obyčajný, svíb krvavý, rešetliak prečisťujúci, hrachor jarný, pľúcnik lekársky, luskáč lekársky, silne ohrozená neotinea počerná. Vo vrcholových partiách pod dominujúcim dubom zimným a lipou veľkolistou je to mednička jednokvetá, kopytník európsky, ostrica chlpatá, lipnica hájna. Na chladnejších svahoch dominuje lipa veľkolistá, lipa malolistá, javor mliečny a javor horský, v podraste lykovec jedovatý, samorastlík klasnatý alebo pakost smradľavý.

Fauna[upraviť | upraviť zdroj]

Severnú hranicu rozšírenia tu majú niektorí zástupcovia drobníkov, ploskáčikov, piadiviek (piadica kuričková, piadica červenkastá) a môr - morica páskatá, sivkavec lesklý. Veľmi vzácna je siatica ďatelinová. Z chrobákov tu žije roháč veľký. Druhovo početné sú vtáky, zistené bolo celkom 52 druhov, najpočetnejším sú sýkorka veľká, sýkorka hôrna, pinka obyčajná, kolibiarik čipčavý, penica čiernohlavá. Z malých cicavcov je najhojnejší hrdziak lesný, myš krovinatá a ryšavka žltohrdlá.

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. Stránky AOPK ČR [online]. [Cit. 2014-10-12]. Dostupné online. (po česky)

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]

Zdroj[upraviť | upraviť zdroj]

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Hádecká planinka na českej Wikipédii.