Skalky u Přehrady

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Skočit na navigaci Skočit na vyhledávání
Súradnice: 49°13′59.112″S 16°31′13.878″V / 49,23308667°S 16,52052167°V / 49.23308667; 16.52052167
Skalky u Přehrady
prírodná pamiatka
Skalky u Přehrady, památka po pravé straně 1.JPG
Jedna z chránených skál
Štát Česko Česko
Región Juhomoravský kraj
Okres Okres Blansko
Lokalita Kníničky, Bystrc
Nadmorská výška 230 - 320 m n. m.
Súradnice 49°13′59.112″S 16°31′13.878″V / 49,23308667°S 16,52052167°V / 49.23308667; 16.52052167
Rozloha 1,3398 ha
Vznik 1. máj 1989[1]
 - Vyhlásil Národný výbor mesta Brna
Správa AOPK ČR Brno
Kód AOPK ČR 1457
Česko: Skalky u Přehrady
Skalky u Přehrady
Poloha na mape Česka
Wikimedia Commons: Skalky u Přehrady
Webová stránka: Biolib.cz
Portál, ktorého súčasťou je táto stránka:

Skalky u Přehrady je prírodná pamiatka, ktorá sa nachádza v okrese Brno-mesto, na katastrálnom území Bystrc a Kníničky. Dve oddelené plochy na strmých skalnatých svahoch prelomového údolia rieky Svratky tesne pod hrádzou Brnianskej priehrady sa nachádzajú v najsevernejšej časti Kohoutovickej vrchoviny, 500 m západne Kníničiek. Nadmorská výška je 215-250 m, výmera 1,34 ha. Vyhlásená bola roku 1989.

Ochrana[upraviť | upraviť kód]

Predmetom ochrany je teplomilná vegetácia, ktorá sa spolu s lišajníkmi nachádza na tunajšom skalnatom teréne.

Severne exponované svahy južnej časti nad pravým brehom rieky sú miernejšie a zarastené dubohrabovým porastom. Južne až juhozápadne exponované svahy severnej časti nad ľavým brehom rieky majú lesostepný charakter s voľnými skalnatými, prípadne trávnatými, plochami a roztrúsenými drevinami.

Cenné sú teplomilmé spoločenstvá skalných stepí s výskytom mnohých vzácnych druhov rastlín.

Prírodné pomery[upraviť | upraviť kód]

Geológia[upraviť | upraviť kód]

Skalné podložie tvoria horniny brnianskeho masívu, a to amfibolické a biotit-amfibolické diority. Na vrcholoch chrbátikov sú zvyšky fluviálnych sedimentov riečnej terasy Svratky. Rieka Svratka preráža úzky skalný chrbát tvoriaci najsevernejší výbežok Kohoutovickej vrchoviny. Na svahoch sú antropogénne tvary. Nájdeme tu litozeme až nevyvinuté pôdy na svahovinách hornín brnianskeho masívu a kambizem arenickú (psefitickú) na bezkarbonátových terasových štrkoch. Na druhej, južnej časti územia sa vyvinuli asociácie kambizeme typickej.

Flóra[upraviť | upraviť kód]

Na južne exponovaných svahoch severnej časti rezervácie prevažuje vegetácia zväzu Festucion valesiacae. Nájdeme tu porasty kostravy valeskej (Festuca valesiaca) a kavyľa chlpatého (Stipa dasyphylla) s poniklecom veľkokvetým (Pulsatilla grandis), zvončekom moravským (Campanula Moravica), šalátom prútnatým (Lactuca viminea), zanoväťou regensburskou (Chamaecytisus ratisbonensis), ružou galskou (Rosa gallica), divozelom rakúskym (Verbascum austriacum), veronikou rozprestretou (Veronica prostrata) a dúškou včasnou (Thymus praecox). V minulosti bol nájdený plamienok priamy (Clematis recta) ale zrejme už vymizol.

V skalnej stepi sú dreviny len sporadické, napr. javor poľný (Acer campestre), javor horský (Acer pseudoplatanus), dub zimný (Quercus petraea) a vzácna čerešňa mahalebková (Padellus mahaleb). Vyskytuje sa tu tiež agát (Robinia pseudoacacia). Medzi kríkmi nájdeme hloh jednosemenný (Crataegus monogyna), svíb krvavý (Swida sanguinea), bršlen bradavičnatý (Euonymus verrucosus), zob vtáčí (Ligustrum vulgare), slivku trnkovú (Prunus spinosa), ružu šípkovú (Rosa canina), r. vínnu (R. rubiginosa) aj vzácnu r. malokvetá (R. micrantha).

Temnejšiu južnú časť chráneného územia porastajú dubohrabiny (Carpinion). V lesnom poraste v stromovom poschodí prevažujú hrab obyčajný (Carpinus betulus) a dub zimný, ďalej javor horský, lipa malolistá (Tilia cordata) alebo vzácnejšie brest horský (Ulmus glabra). Vo vrstve krovín sa uplatňuje lieska obyčajná (Corylus avellana), bršlen európsky (Euonymus europaeus), b. bradavičnatý, vtáčí zob obyčajný (Ligustrum vulgare), ruža šípová, svíb krvavý a baza čierna (Sambucus nigra). V bylinnom podraste nájdeme cyklámen purpurový (Cyclamen purpurascens) a prilbicu žltú (Primula vulparia).

Fauna[upraviť | upraviť kód]

Severná slnečná časť prírodnej pamiatky je cennou entomologickú lokalitou. Žije tu napr. ostrôžkár trnkový (Satyrium Spini) a modráčik rozchodníkový (Scolitantides orion). Významné druhy stavovcov sú zastúpené jaštericou krátkohlavou (Lacerta agilis), užovkou hladkou (Coronella austriaca), krutohlavom hnedým (Jynx torquilla) alebo strakošom obyčajným (Lanius collurio).

Riziká a ich predchádzanie[upraviť | upraviť kód]

V dôsledku vysokej návštevnosti dotknutého územia sú obe lokality ohrozované narušovaním pôdneho skeletu a vegetácie. Trávnaté plochy sú každoročne kosené a priebežne sú vykonávané prebierky kríkov v prospech voľných plôch, prípadne cenných spoločenstiev a druhov.

Referencie[upraviť | upraviť kód]

  1. Stránky AOPK ČR [online]. [Cit. 2014-10-14]. Dostupné online. (po česky)

Iné projekty[upraviť | upraviť kód]

Externé odkazy[upraviť | upraviť kód]

Zdroj[upraviť | upraviť kód]

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Skalky u Přehrady na českej Wikipédii.