Bosonožský hájek

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Skočit na navigaci Skočit na vyhledávání
Súradnice: 49°11′26.02″S 16°29′52.65″V / 49,1905611°S 16,4979583°V / 49.1905611; 16.4979583
Bosonožský hájek
prírodná rezervácia
Brno, Bosonožský hájek (13).JPG
Bosonožský hájek (2011)
Štát Česko Česko
Región Juhomoravský kraj
Okres Okres Brno-mesto[1]
Lokalita Brno-Bosonohy
Nadmorská výška 290 – 370[2] m n. m.
Súradnice 49°11′26.02″S 16°29′52.65″V / 49,1905611°S 16,4979583°V / 49.1905611; 16.4979583
Rozloha 46,7655[3] ha
Vznik 21. december 1985[4]
 - Vyhlásil Národný výbor mesta Brna[1]
Správa AOPK ČR Brno
Kód AOPK ČR 954
Česko: Bosonožský hájek
Bosonožský hájek
Poloha na mape Česka
Wikimedia Commons: Bosonožský hájek
Webová stránka: Biolib.cz
Portál, ktorého súčasťou je táto stránka:

Bosonožský hájek je prírodná rezervácia nachádzajúca sa na samom západnom okraji katastra brnianskej mestskej časti Brno-Bosonohy.

Ochrana[upraviť | upraviť zdroj]

Predmetom ochrany je zachovaný lesný porast hostiaci množstvo druhov vyšších rastlín. Územie patrí medzi európske významné lokality sústavy Natura 2000. Ide tiež o mykologicky veľmi významnú lokalitu, na ktorej bol zaznamenaný výskyt 347 druhov húb.[3][5]

Prírodné pomery[upraviť | upraviť zdroj]

Geológia[upraviť | upraviť zdroj]

Podložie Bosonožského hájika je tvorené sprašou, v ktorej sa nachádzajú hlboké strže. Tie zrejme súvisia s niekdajšom poľnohospodárskym využívaním tejto oblasti, ktoré prispelo erózii pôdy. Územie sa v jej dôsledku stalo poľnohospodársky nezaujímavým, čo umožnilo jeho opätovné zalesnenie.[6]

Flóra[upraviť | upraviť zdroj]

V stromovom poschodí dominuje dub zimný (Quercus petraea) s prímesou borovice lesnej (Pinus sylvestris) a lipy malolistej (Tilia cordata). V tienistých stržiach pribúda hrab obyčajný (Carpinus betulus), javor poľný (Acer campestre), buk lesný (Fagus sylvatica) a len miestami jarabina brekyňová (Sorbus turminalis) a brest väzový (Ulmus laevis).

Bylinné poschodie je neobvykle druhovo bohaté; v roku 2008 tu bolo zaznamenaných 284 druhov vyšších rastlín, z toho 41 ohrozených.[3] Význačnými druhmi sú napríklad zvonček moravský (Campanula Moravica), zanoväť regensburská (Chamaecytisus ratisbonensis), lykovec jedovatý (Daphne mezereum), čiernohlávok veľkokvetý (Prunella grandiflora) alebo mliečnik mandľolistý (Tithymalus amygdaloides). Z osobitne chránených stojí za zmienku medúnka medovkolistá (Melittis melissophyllum) a astra spišská (Aster amellus).

V Bosonožskom hájiku rastie tiež 8 druhov viac či menej ohrozených orchideí: črievičník papučkový (Cypripedium calceolus), vemenník dvojlistý (Platanthera bifolia), vemenník zelenkastý (Platanthera Chlorantha), kruštík širokolistý (Epipactis helleborine), kruštík rožkatý (Epipactis Mueller), vtáčia prilba biela (Cephalanthera damasonium) a nezelené druhy hniezdovka hlístová (Neottia nidus-avis) a koralica lesná (Corallorhiza Trifid).[6][7]

Fauna[upraviť | upraviť zdroj]

Zachovaný les so starými pňami s výmladkami a bútľavými stromami je domovom mnohých druhov bezstavovcov. Z osobitne chránených sú to napríklad roháč veľký (Lucanus cervus), fuzáč hrubý (Prionus coriarius), motýle bielopásovec topoľový (Limenitis Populi) a dúhovec väčší (Apatura iris), na lúkach pri južnom okraji modlivka zelená (Mantis religiosa), plazy zastupujú slepúch lámavý (Anguis fragilis), užovka obojková (Natrix natrix) a jašterica krátkohlavá (Lacerta agilis).[6][8]. Z vtáčích druhov tu hniezdia napríklad žlna zelená (Picus viridis), ďateľ prostredný (Dendrocopos medius) a vzácnejšie ďateľ malý (Dendrocopos minor), muchárik bielokrký (Ficedula albicollis), muchár sivý (Muscicapa striata), glezg obyčajný (Coccothraustes cocothraustes) a vlha obyčajná (Oriolus oriolus).[6]

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. a b Zvláště chráněná území ve městě Brně [online]. Statutární město Brno, [cit. 2010-08-04]. Dostupné online.
  2. Chráněná území [online]. Lesy města Brna, [cit. 2010-08-04]. Dostupné online.
  3. a b c Bosonožský hájek – PR [online]. Sdružení pro ekologickou výchovu a ochranu přírody Rezekvítek, [cit. 2010-08-04]. Dostupné online.
  4. Stránky AOPK ČR [online]. [Cit. 2014-10-14]. Dostupné online. (po česky)
  5. BUČEK, Antonín. Bosonožský hájek jako příklad krajinného lesa. Brno : Mendelova zemědělská a lesnická univerzita. Dostupné online. S. 1–24:3.
  6. a b c d Bosonožský hájek [online]. Popůvky u Brna, [cit. 2014-08-04]. Dostupné online.
  7. TICHÝ, Lubomír; ŠMITÁK, Jindřich; ŘEPKA, Radomír. Ohrožené rostliny města Brna. 1. vyd. Zväzok 2. Brno : Rezekvítek a Magistrát města Brna, 1999.
  8. Vyhláška 395/1992 Zb.,Příloha III,. [s.l.] : [s.n.], 1992. [Cit. 2010-08-05].

Pozri aj[upraviť | upraviť zdroj]

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]

Zdroj[upraviť | upraviť zdroj]

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Bosonožský hájek na českej Wikipédii.