Holásecká jezera

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Skočit na navigaci Skočit na vyhledávání
Súradnice: 49°8′55.38″S 16°38′35.36″V / 49,1487167°S 16,6431556°V / 49.1487167; 16.6431556
Holásecká jezera
prírodná pamiatka
Plavecké jezero od jihu.jpg
Plavecké jezero, pohľad z juhu
Štát Česko Česko
Región Juhomoravský kraj
Okres Okres Brno-mesto
Lokalita Holásky a Brněnské Ivanovice
Nadmorská výška 205 m n. m.
Súradnice 49°8′55.38″S 16°38′35.36″V / 49,1487167°S 16,6431556°V / 49.1487167; 16.6431556
Rozloha 2,1537 ha
Vznik 1. január 1988[1]
 - Vyhlásil Národný výbor mesta Brna
Správa AOPK ČR Brno
Kód AOPK ČR 1128
Česko: Holásecká jezera
Holásecká jezera
Poloha na mape Česka
Webová stránka: Biolib.cz
Portál, ktorého súčasťou je táto stránka:

Holásecká jezera je prírodná pamiatka ev. č. 1128, ktorá sa nachádza na západe brnianskej mestskej časti Brno-Tuřany prevažne v katastrálnom území Holásky, malá časť sa nachádza tiež v katastrálnom území Brněnské Ivanovice. Leží v tesnom západnom susedstve zástavby štvrti Holásky. Správa AOPK Brno. Ide o sústavu 10 jazier na Černovickom potoku, z ktorých sa v katastrálnom území Holásek nachádzajú jazerá Lávka (0 3 ha), Opleta (4 ha), Kocábka (0,3 ha), Strakovo (0,4 ha), Plavecké (0,7 ha), Ledárenské, Roučkovo (1 ha), Kmuníčkovo (0,3 ha) a Typfl (0,6 ha); v katastrálnom území Brněnských Ivanovic sa nachádza iba jazero Kašpárkovo (0,9 ha).[2]

Predmetom ochrany je systém vodných plôch charakteru nížinných riečnych jazier s brehovými porastami – refúgiom obojživelníkov.

Oblasťou vedie cyklotrasa, ktorá pokračuje ďalej až do Rakúska.

Prírodné pomery[upraviť | upraviť kód]

Geológia[upraviť | upraviť kód]

Podložie je tvorené treťohornými bádenskými ílmi karpatskej priehlbiny. Na nich sú uložené fluviálne naplaveniny riečnej nivy Svitavy a Černovického potoka. Naspodku štrkopiesky pleistocénneho veku, nad nimi hliny a piesky holocénu. Jazero Kocábka, Lávka a Opleta sú vytvorené umelo, ostatné vznikli rozdelením starého riečneho ramena.

Flóra[upraviť | upraviť kód]

Leknica žltá – ilustračné foto

Z drevín je zastúpený jaseň štíhly, javorovec jaseňolistý, brest väzový, jelša lepkavá, topoľ biely, topoľ čierny a ďalšie. Medzi kríkmi je najčastejšou baza čierna. Na brehoch jazier rastie záružlie močiarne, kosatec žltý alebo trsť obyčajná. Na Plaveckom jazere a Typfle rastie leknica žltá.

Fauna[upraviť | upraviť kód]

Skokan škrekotavý – ilustračné foto

Bezstavovce sú zastúpení – vodniak vysoký alebo lat. Radix auricularia, z rýb žijú v jazerách pleskáč vysoký, kapor obyčajný, lieň obyčajný, ostriež zelenkastý, šťuka a ďalšie. Populácie obojživelníkov tvoria najmä ropucha zelená a skokan škrekotavý, zastúpenie majú aj ropucha bradavičnatá, skokan štíhly a ojedinele rosnička zelená. Z lokality vymizla kunka červenobruchá, rovnako ako mlok bodkovaný a hrabavka škvrnitá. V mokradiach hniezdia bučiačik močiarny, kúdeľníčka lužná, trsteniarik obyčajný, trsteniarik veľký, v brehových porastoch krutohlav hnedý, muchár sivý, slávik obyčajný, ďateľ hnedkavý, žlna zelená. Na jazerách žije i bobor európsky.

Referencie[upraviť | upraviť kód]

  1. Stránky AOPK ČR [online]. [Cit. 2014-10-13]. Dostupné online. (po česky)
  2. Revitalizace přírodní památky Holásecká jezera, oznámení záměru dle EIA, str. 10, 2007

Iné projekty[upraviť | upraviť kód]

Externé odkazy[upraviť | upraviť kód]

Literatúra[upraviť | upraviť kód]

  • Mackovčin P. (ed.), Chráněná území ČR, svazek IX, Brněnsko. Praha, Agentura ochrany přírody a krajiny ČR a EkoCentrum Brno, 2007, str. 233. ISBN 978-80-86064-66-6.

Zdroj[upraviť | upraviť kód]

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Holásecká jezera na českej Wikipédii.