Prírodný park Strážnické Pomoraví

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Skočit na navigaci Skočit na vyhledávání
Súradnice: 48°53′29″S 17°15′36″V / 48,89139°S 17,26000°V / 48.89139; 17.26000
Strážnické Pomoraví
Prírodný park
Pomoraví.JPG
Štát Česko Česko
Región Juhomoravský kraj
Okres Okres Hodonín
Lokalita Strážnice
Súradnice 48°53′29″S 17°15′36″V / 48,89139°S 17,26000°V / 48.89139; 17.26000
Rozloha 31 km² (3 100 ha)
Vznik 1993
 - Vyhlásil Okresný úrad Hodonín
Česko: Strážnické Pomoraví
Strážnické Pomoraví
Poloha na mape Česka
Wikimedia Commons: Nature park Strážnické Pomoraví
Portál, ktorého súčasťou je táto stránka:

Prírodný park Strážnické Pomoraví je chránené územie v Juhomoravskom kraji rozkladajúce sa okolo rieky Moravy na severozápad od mesta Strážnice.

Lokalita[upraviť | upraviť kód]

Orchidea

Strážnické Pomoraví bolo zriadené vyhláškou hodonínskeho Okresného úradu v roku 1993[1] za účelom ochrany krajinného rázu údolnej nivy rieky Moravy. Svojou rozlohou 31 km2[1] zaberá širokú oblasť toku rieky Moravy a jej prítoku Veličky, vrátane priľahlých slepých ramien, lužného lesa a záplavových lúk. Oblasť bola vyhlásená vtáčou oblasťou v rámci sústavy Natura 2000 a je jedným z významných vtáčích území v rámci programu BirdLife International. Podnebie Parku je výrazne teplé, ročné priemerné teploty sa pohybujú okolo 9-9,5° C,[1] ročné úhrny zrážok medzi 585 a 600mm.[1] Typické sú prízemné teplotné inverzie. Oblasť je nazývaná tiež "Moravskou Amazóniou" vďaka nepriepustným a zaplavovaným pôdam s lužnými lesmi a meandrujúcim tokom rieky Moravy. Ďalej od koryta rieky sa nachádzajú záplavové lúky, ktoré sú oddelené od lužného lesa ochrannou protipovodňovou hrádzou. Táto hrádza má priepust a je možné vodu z jarných záplav regulovane vypúšťať na územie lúk a tým ich zavlažovať.

Prírodné podmienky[upraviť | upraviť kód]

Geológia[upraviť | upraviť kód]

Park sa nachádza na hlinitoílovitých naplaveninách nivy rieky Moravy. Geologickým podložím sú štvrťohorné sedimenty[1], ktoré ležia na staršom treťohornom ílovitom a piesočnom podklade z pliocénneho obdobia.[1] Mladšie štvrťohorné sedimenty tvoria riečne uloženiny a viate piesky, po ktorých je pomenovaná miestna rovnomenná chránená oblasť Váté písky. Vrstva týchto sedimentov, ktoré boli nahromadené počas poslednej doby ľadovej, dosahuje hrúbku 6-9 m.[1] Geologicky najmladšími sedimentami sú povodňové hliny, uložené v časoch medzi 12. a 13. storočím[1], ktoré vznikali v súvislosti s odlesňovaním povodí, a so vzrastajúcou intenzitou pokračuje tento proces dodnes.[2] Na rozhraní rieky a viatymi pieskami dochádza k značnej erózii vedúcej k niekoľkometrovým posunom koryta za rok.[3]

Sútok Veličky s Moravou

Veľkou zaujímavosťou sú petrifikované fosílne zvyšky stromov, ktoré sa uchovali v riečnych sedimentoch a vďaka zmenám toku sa po tisícoch rokov znovu dostali na zemský povrch. Na pravom brehu Moravy pri Strážnici bolo nájdené drevo datované do doby pred 44 tisíc rokmi. Z oblasti Bzenca-Přívoz bolo datovaný vek dubového kmeňa na 1940 rokov. Zriedkavo sú v oblasti k nájdené tiež zuby či kosti väčších cicavcov.

Flóra[upraviť | upraviť kód]

Pôvodnou flórou tunajšieho tvrdého luhu sú predovšetkým duby (Quercus), brest väzový (Ulmus laevis) a jaseň úzkolistý (Fraxinus angustifolia Vahl), ktoré sú významne vytláčané druhmi invaznými, ako sú javor jaseňolistý (Acer negundo), orech čierny (Juglans nigra) a topoľ čierny (Populus nigra).[1]

Peň topoľa čierneho na lokalite

V blízkosti meandrov sa darí najmä vlhkomilným druhom, bylinný podrast je najvýraznejší na jar, kedy kvitne chochlačka dutá (Corydalis cava), cesnak medvedí (Allium ursinum) alebo krivec žltý (Gagea lutea). V lete prevláda žihľava dvojdomá (Urtica dioicaa). Medzi významné pôvodné rastliny patria rôzne orchidey (Orchidaceae Juss.) alebo kosatce (Iridaceae). [1]

Fauna[upraviť | upraviť kód]

Strážnické Pomoraví je vďaka dlhoročným stromom významnou hniezdnou oblasťou bociana bieleho (Ciconia ciconia), volavky popolavej (Ardea cinerea) a haje tmavej ( Milvus migrans). Na podmáčaných lúkach hniezdi bežne cíbik chochlatý (Vanellus vanellus), nepravidelne kalužiak červenonohý (Tringa totanus) a diskutabilne aj náš najväčší bahniak hvizdák veľký (Numenius arquata), ktorý tu má jedno z dvoch posledných hniezdisk v rámci celej Moravy. Na nivných lúkach žije prepelica poľná (Coturnix coturnix), jarabica poľná (Perdix perdix), chrapkáč poľný (Crex crex), trasochvost žltý (Motacilla flava), pŕhľaviar červenkastý (Saxicola rubetra) a strnádka lúčna (miliaria Calandra). Piesčité a štrkové pláže pri koryte rieky osídľujú kulík riečny (Charadrius dubius), kalužiačik malý (Actitis hypoleucos), brehuľa hnedá (Riparia riparia) a rybárik riečny (Alcedo atthis). Druhy tiahnúce a zimujúce sú kormorán veľký (Phalacrocorax Carba), beluša veľká (Casmerodius albumu), husi (Anser sp.), kaňa sivá (Circus cyaneus) a orliak morský (haliaetus albicilla).[1] [4] a súčasne je jedným z významných vtáčích území vyhlásených v rámci programu BirdLife International[5][2]

Ohryzy stromov ako dôkaz prítomnosti bobra európskeho na lokalite

Z vodných živočíchov a obojživelníkov menujme hrúza bieloplutvého (Gobio albipinnatus), slíža severného (Noemacheilus barbatulus), skokana zeleného (Rana esculenta) a vzácneho skokana ostropyského (Rana arvalis), ktorý sa tu pravidelne rozmnožuje.[1][2]

Z hmyzej ríše sú to zástupcovia ako roháč veľký (Lucanus cervus), fuzáč veľký (Cerambyx cerdo), krasoň borovicový (Chalcophora mariana), potápnik rebierkový (acilius sulcatus) a splošťula bahenná (Nepa cinerea).[1][2]

Všadeprítomné ohryzy na stromoch dokazujú tiež prítomnosť bobra európskeho (Castor fiber), ktorý bol už začiatkom 18. storočia úplne vyhubený[6] a znova bol do Strážnického Pomoraví reintrodukovaný z Poľska.

Vtáčia oblasť[upraviť | upraviť kód]

Lokalita Bzenecká Doubrava - Strážnické Pomoraví je významným hniezdiskom mnohých druhov vtákov. Preto bola táto oblasť (celkovo o rozlohe 11 725 ha) vyhlásená nariadením vlády č. 21/2005 vtáčou oblasťou v rámci sústavy Natura 2000[5] a rovnako je jedným z Významných vtáčích území vyhlásených v rámci programu BirdLife International.[5] Návrh chráneného územia, ktoré má svojou rozlohou zabezpečiť stabilitu a priaznivý rozvoj vtáčích populácií, pripravila na základe daných ornitologických kritérií Česká spoločnosť ornitologická v spolupráci s Agentúrou ochrany prírody a krajiny.[7]

Na tomto území je chránených šesť vtáčích druhov: bocian biely (Ciconia ciconia), kaňa močiarna (Circus aeruginosus), lelek lesný (Caprimulgus europaeus), ďateľ prostredný (Dendrocopos medius), ďateľ hnedkavý (Dendrocopos syriacus) a škovránik stromový (Lullula arborea) .[7][2]

V oblasti bolo zistených celkovo 238 druhov vtákov. Hniezdi ich tu viac ako polovica a to celkom 148.[5]

Ohrozenie[upraviť | upraviť kód]

Hrádza

Pôvodná vegetácia v parku je ohrozená mnohými inváznymi druhmi, ako sú javor jaseňolistý, orech čierny, topoľ čierny, kalina a krídlatka. Tieto rastliny spravidla v krátkej dobe prerastajú pôvodnú rovnako starú vegetáciu, čím jej silno konkurujú a obmedzujú ju v príjme zdrojov. Najviac prítomný je orech čierny, ktorý je inváznym druhom z USA. Dnes sa na podporu pôvodného tvrdého luhu vysádzajú duby, ktoré sú vzhľadom k svojmu pomalšiemu rastu silne znevýhodnené rýchlo rastúcimi inváznymi stromami.

Ďalším ohrozením celého Strážnického Pomoravia je plánovaná výstavba diaľnice D55 Břeclav-Olomouc v dĺžke 12 km.[2] V súčasnosti je v Bruselskej európskej komisii prejednávaná sťažnosť proti plánovanej výstavbe, ktorú spoločne podali organizácie Deti Zeme a Česká spoločnosť ornitologická.[8] V sťažnosti navrhujú aj alternatívne vedenie novej rýchlostnej cesty. Ekologický expert Ekologického právneho servisu Jiří Hummel upresňuje, že: "V úseku Rohatec - Uherské Hradiště by oficiálny variant D55 mal znížiť dopravnú intenzity na existujúcej ceste I / 55 v priemere o 50-70% a alternatívna trasa dokonca až o 55-80%" .[8]

Referencie[upraviť | upraviť kód]

  1. a b c d e f g h i j k l m Strážnické Pomoraví [online]. [Cit. 2019-12-05]. Dostupné online. (po česky)
  2. a b c d e f Brožura Bzenecká Doubrava - Strážnické Pomoraví [online]. [Cit. 2019-12-05]. Dostupné online. (po česky)
  3. Přírodní park Strážnické Pomoraví – Osypané břehy: Zkrácení toku Moravy [online]. [Cit. 2019-12-07]. Dostupné online. (po česky)
  4. Bzenecká Doubrava - Strážnické Pomoraví [online]. [Cit. 2019-12-07]. Dostupné online. (po česky)
  5. a b c d Bzenecká Doubrava - Strážnické Pomoraví [online]. [Cit. 2019-12-07]. Dostupné online. (po česky)
  6. Bobr se vrací [online]. [Cit. 2019-12-07]. Dostupné online. (po česky)
  7. a b Ptačí oblasti [online]. [Cit. 2019-12-07]. Dostupné online. (po česky)
  8. a b Kauza Bzenec [online]. [Cit. 2019-12-07]. Dostupné online. (po česky)

Pozri aj[upraviť | upraviť kód]

Iné projekty[upraviť | upraviť kód]

Externé odkazy[upraviť | upraviť kód]

Zdroj[upraviť | upraviť kód]

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Přírodní park Strážnické Pomoraví na českej Wikipédii.