Prírodný park Mikulčický luh

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Skočit na navigaci Skočit na vyhledávání
Súradnice: 48°48′26″S 17°4′46″V / 48,80722°S 17,07944°V / 48.80722; 17.07944
Mikulčický luh
Prírodný park
Mikulčice Archaeopark 20.JPG
Na území prírodného parku sa nachádza významná archeologická pamiatka – Slovanské hradiště.
Štát Česko Česko
Región Juhomoravský kraj
Okres Okres Hodonín
Lokalita Mikulčice
Nadmorská výška 160 m n. m.
Súradnice 48°48′26″S 17°4′46″V / 48,80722°S 17,07944°V / 48.80722; 17.07944
Rozloha 800 ha
Vznik 1999
 - Vyhlásil Okresný úrad Hodonín
Česko: Mikulčický luh
Mikulčický luh
Poloha na mape Česka
Webová stránka: Biolib.cz
Portál, ktorého súčasťou je táto stránka:

Prírodný park Mikulčický luh leží v Juhomoravskom kraji v k.ú. obce Mikulčice a bol zriadený Okresným úradom v Hodoníne v roku 1999. Územie sa nachádza juhovýchodne od obce Mikulčice k hraniciam so Slovenskom v okrese Hodonín. Je typickou ukážkou lužnej krajiny. Nachádza sa tu významná ornitologická lokalita. Leží v Dolnomoravskom úvale v podcelku Dyjsko-moravská niva. Prírodný park tvorí rovinatá údolná niva rieky Moravy v nadmorskej výške okolo 160 m n. m. Pôvodne pravidelne zaplavované územie je po vodohospodárskych úpravách a napriamení meandrujúceho toku Moravy v 70. rokoch 20. storočia zaplavované iba pri veľkých povodniach. Na území sa však stále nachádza rad tôní, mŕtvych ramien, odvodňovacích strúh a kanálov. Najzaujímavejšie je hrádzou oddelené pôvodné meandrujúce koryto rieky Moravy.[1]

Súčasťou prírodného parku je prírodná rezervácia Skařiny.[2]

História[upraviť | upraviť zdroj]

Súčasťou parku je významné archeologické nálezisko, a to Slovanské hradisko v Mikulčiciach. Od roku 2003 je územie PP Mikulčický Luh súčasťou Biosférickej rezervácie UNESCO Dolní Morava, ktorá bola schválená v r. 2003 v Paríži.[3]

Flóra[upraviť | upraviť zdroj]

Na približne polovici územia parku sa nachádza lužný les. Na miestach, kde nedochádzalo k pravidelnému zaplavovaniu môžeme nájsť: dub letný (Quercus robur), jaseň štíhly (Fraxinus excelsior), Brest (Ulmus) a javor poľný (Acer campestre).[1]

Bližšie k vode je potom silnejšie zastúpenie vŕb spolu s topoľom bielym (Populus alba) a čiernym (Populus nigra).[2]

V bylinnom podraste sa vyskytuje na jar kvitnúci cesnak medvedí (Allium ursinum), snežienka jarná (Galanthus nivalis) alebo blyskáč cibuľkatý (Ficaria verna). V mokraďových oblastiach rastie vodnianka žabia (Hydrocharis morsus-ranae), červenavec plávajúci (Potamogeton natans), leknica žltá (Nuphar lutea), kosatec žltý (Iris pseudacorus) alebo šípovka vodná (Sagittaria sagittifolia). Na mezofilných až vlhkých lúkach rastie oman vŕbolistý (Inula salicina), metlica trsnatá (Deschampsia cespitosa), ostrica sivá pravá (Carex flacca), kraslica prostredná (Briza media), pichliač sivý (Cirsium canum), psiarka lúčna (Alopecurus pratensis), kostihoj lekársky (Symphytum officinale), karbinec európsky (Lycopus europaeus), žltuška lesklá (Thalictrum lucidum), hrachor hľuznatý (Lathyrus tuberosus), túžobník brestový (Filipendula ulmaria) alebo jesienka obyčajná (Colchicum autumnale).[1]

Fauna[upraviť | upraviť zdroj]

Stavovce[upraviť | upraviť zdroj]

Vtáky[upraviť | upraviť zdroj]

Hniezdia tu kolónie volavky popolavej (Ardea cinerea) a bociana bieleho (Ciconia ciconia). V lužných lesoch hniezdia ďateľ prostredný (Dendrocopos medius), tesár čierny (Dryocopus martius), žlna sivá (Picus canus), vlha obyčajná (Oriolus oriolus), muchárik bielokrký (Ficedula albicollis) alebo slávik obyčajný (Luscinia megarhynchos). V otvorených terénoch potom pŕhľaviar čiernohlavý (Saxicola torquata) alebo strakoš obyčajný (Lanius collurio) či kúdeľníčka lužná (Remiz pendulinus). V kolmých brehoch žije rybárik riečny (Alcedo atthis).[1]

Cicavce[upraviť | upraviť zdroj]

Na ramene rieky žije bobor európsky (Castor fiber), hryzec vodný (Arvicola amphibius), ryšavka žltohrdlá (Apodemus flavicollis), hrdziak lesný (Myodes glareolus) a vzácne sa vyskytuje i vydra riečna (Lutra lutra). Okrem uvedených sa tu vyskytujú jelene či diviaky, alebo rôzne lesné dravce, ako kuny, lasice i líška hrdzavá (Vulpes vulpes).

Obojživelníky[upraviť | upraviť zdroj]

Vyskytujú sa tu aj početné kolónie obojžívelníkov ako je mlok bodkovaný (Lissotriton vulgaris), kunka červenobruchá (Bombina bombina), rosnička zelená (Hyla arborea), ropucha bradavičnatá (Bufo bufo), skokan štíhly (Rana dalmatina), skokan zelený (Pelophylax kl. esculentus) či skokan rapotavý (Rana ridibunda).

Plazy[upraviť | upraviť zdroj]

Bežná je tu užovka obojková (Natrix natrix).

Bezstavovce[upraviť | upraviť zdroj]

Z bezstavovcov tu žije motýľ pestroň vlkovcový (Zerynthia polyxena), fuzáč veľký (fuzáč obrovský) (Cerambyx cerdo), húseničiar pižmový (Colosoma sycophanta), plocháč červený (Cucujus cinnaberinus), roháč veľký (Lucanus cervus) alebo vymierajúci mravec Liometopum microcephalum.

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. a b c d Přírodní parky jižní Moravy [online]. [Cit. 2019-10-25]. Dostupné online. (po česky)
  2. a b Příroda Podluží [online]. [Cit. 2019-10-25]. Dostupné online. (po česky)
  3. Památky UNESCO v životě měst, obcí a regionů [online]. [Cit. 2019-10-25]. Dostupné online. (po česky)

Pozri aj[upraviť | upraviť zdroj]

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]