Dážďovník obyčajný

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Dážďovník obyčajný
Apus apus -Barcelona, Spain-8 (1).jpg
V Španielsku
Stupeň ohrozenia
Vyhynutý Vyhynutý Vyhynutý vo voľnej prírode Kriticky ohrozený Ohrozený Zraniteľný Takmer ohrozený Ohrozený Najmenej ohrozený Najmenej ohrozenýIUCN stupne ohrozenia
[1]
Vedecká klasifikácia
Vedecký názov
Apus apus
Linnaeus, 1758
Synonymá
dážďovník tmavý
Mauersegler map.png
Rozšírenie
červená = oblasti liahnutia, modrá = zimovisko
Vedecká klasifikácia prevažne podľa tohto článku

Dážďovník obyčajný alebo dážďovník tmavý[2] (Apus apus) je malý sťahovavý vták z radu dážďovníkotvaré (Apodiformes), patriaci k najlepším letcom vôbec. Bol zistený ako hniezdič alebo predpokladaný hniezdič na väčšine územia Slovenska v mestách na budovách alebo na skalách či v stromových dutinách.[3]

Opis[upraviť | upraviť zdroj]

Dorastá do dĺžky 16 – 17 cm, váhy 36 – 52 g[4] a v rozpätí krídel meria 42 – 48 cm, je štíhly, celý čiernohnedo sfarbený so svetlým hrdlom, dlhými kosákovitými krídlami, vidlicovitým chvostom (ktorý pomáha pri zmene smeru vo vysokých rýchlostiach) a zakrpatenými končatinami. Jeho zobák je nápadne krátky ale ústa sú široké a slúžia na zhromažďovanie hmyzu. Obe pohlavia sa sfarbením nelíšia. [5][6]

Jeho oko, pri prelete hmyzím rojom, vpredu chráni tuhé perie („mihalnice“). Dožíva sa 21 rokov.[7]

V Južnej a Západnej Európe žije veľmi podobný dážďovník plavý (A. pallidus) a dážďovník skalný (Tachymarptis Melba), ktorý vzácne zaletuje aj na územie Česka a Slovenska a ktorý sa od dážďovník obyčajného líši bielym sfarbením brucha.[6]

Hlas[upraviť | upraviť zdroj]

Známe prenikavé "sríí". [6]

Rozšírenie[upraviť | upraviť zdroj]

Hniezdia takmer v celej Európe, v Severnej Afrike a na rozsiahlom území Ázie. Je sťahovavý, so zimoviskom na južnej polovici Afriky. Sem sa sťahuje v kŕdľoch v septembri a do Strednej Európy sa začína vracať v marci. Preletí okruh dlhý cca 2 000 km.[4] Žije prevažne v mestách a na dedinách, zriedkavo aj lesných alebo skalnatých oblastiach.[5][6]

V ČR je zvlášť chránený ako ohrozený druh, v rokoch 2001 – 2003 na tomto území hniezdil v počte 60 000 – 120 000 párov.[5] V celej Európe hniezdi 7 až 17 miliónov párov a populácia trpí menším poklesom.[8]

Výskyt a stav na Slovensku[upraviť | upraviť zdroj]

Na Slovensku hniezdi roztrúsene po celom území 30 až 60 tisíc párov, pričom populácia i územie na ktorom sa vyskytuje vykazujú mierny nárast o 20 do 50%. Stupeň ohrozenia S - vyhovujúci ochranársky status.[3][8] .

Etológia[upraviť | upraviť zdroj]

Dážďovník obyčajný sa s výnimkou hniezdenia takmer neustále zdržiava vo vzduchu, kde dokonca aj spí, pije a pári sa, strieda pritom svižný let s plachtením, počas ktorého naberá výšku okolo jedného až dvoch kilometrov, aby následne počas spánku mohol klesať. Bolo zistené, že niektoré jedince sú vo vzduchu aj 10 mesiacov, čo je rekord.[9] Počas klesavého letu upadá do mikrospánku, kedy vypína jednu polovicu mozgu, pričom druhá kontroluje let.[10] Dážďovníky nocujú počas letu v kŕdľoch.[10] Vo vzduchu lieta priemernou rýchlosťou 35 km/h, hoci môže dosiahnuť aj rýchlosť presahujúcu 200 km/h (pravdepodobne rýchlosť voľným pádom).[11] Je to najrýchlejší vták na svete v rýchlosti, ktorú vyvinie iba vlastnou silou a pomocou vlastných krídel (teda nie voľným pádom). Takto mu bola nameraná rýchlosť 111,6 km/h smerom horizontálne.[12][13] Minimálny pohyb po pevnom povrchu dokazujú aj jeho zakrpatené končatiny, vďaka ktorým druh získal aj binomické meno (Apus Apus z gréckeho a pous= bez nôh). Jeho končatiny však majú silné pazúry, ktorými sa zachytáva na vertikálnych povrchoch.[4][14]

Hniezdenie[upraviť | upraviť zdroj]

Pôvodne hniezdil na skalách a v dutinách stromov, v súčasnosti však na tento účel využíva prevažne otvory a štrbiny v ľudských stavbách. Hniezdia v rozmedzí od mája do septembra raz ročne, v jednej znáške potom bývajú 2 – 3 čisto biele vajcia, na ktorej 18 – 22 dňovej[15] inkubácii sa striedavo podieľa samec aj samica. V prípade nepriaznivého počasia dokážu mláďatá znížiť teplotu tela a spomaliť tak svoj rast (upadnúť do letargie[15]), vďaka čomu dokážu prežiť aj jedno až dvojtýždňový nedostatok potravy.[6]

Potrava[upraviť | upraviť zdroj]

Živí sa lietajúcim hmyzom a pavúkmi, ktoré loví z ich sietí.

Predátori[upraviť | upraviť zdroj]

Dospelé vtáky majú vzhľadom na svoje výborné manévrovacie schopnosti v lete len malé množstvo predátorov, medzi ktoré patrí najmä sokol lastovičiar (Falco subbuteo) a sokol sťahovavý (Falco peregrinus). Mladé vtáky v ťažko prístupných hniezdach sú dobre chránené pred predátormi, uloviť ich dokáže napr. sokol myšiar.[16]

Na tomto druhu často parazituje voš Crataerina pallida, ktorá pije jeho krv. Na tele sa môže nachádzať až 20 jedincov, ktoré sú veľké cca 7 mm.[7]

Vták roka[upraviť | upraviť zdroj]

Dážďovník obyčajný bol Slovenskou ornitologickou spoločnosťou vybraný za vtáka roku 2008.[17] Česká společnost ornitologická ho vybrala za vtáka roku 2004.[18]

Galéria[upraviť | upraviť zdroj]

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. IUCN Red list 2016.2.
  2. KOVALIK, Peter, et al. Slovenské mená vtákov [online]. Bratislava : SOS/BirdLife Slovensko, 2010, rev. 2016-10-23, [cit. 2016-10-30]. Dostupné online.
  3. a b DANKO, Štefan; DAROLOVÁ, Alžbeta; KRIŠTÍN, Anton, et al. Rozšírenie vtákov na Slovensku. Bratislava : Veda, 2002. Autor druhu Rudolf Kropil. ISBN 80-224-0714-3. Kapitola Dážďovník obyčajný / Dážďovník tmavý, s. 383 - 384.
  4. a b c Grzimek’s Animal Life Encyclopedia, 2nd edition. Volume 9, Birds II, edited by Michael Hutchins, Devra G. Kleiman, Valerius Geist, and Melissa C. McDade. Farmington Hills, MI: Gale Group, 2003.
  5. a b c Atlas ptáků České a Slovenské republiky. Praha : Academia, 2001. ISBN 9788020009272.
  6. a b c d e Ptáci. Praha : Euromedia Group, k. s., 2009. ISBN 978-80-242-2193-9.
  7. a b THE ENCYCLOPEDIA OF BIRDS. Redakcia Laurie E. Likoff. New York : International Masters Publishing, 2007. ISBN 0-8160-5904-7. s. 355
  8. a b dážďovník tmavý / dážďovník obyčajný [online]. SOS/BirdLife Slovensko, [cit. 2011-11-21]. Dostupné online.
  9. SKIBBA, Ramin. Record-breaking common swifts fly for 10 months without landing [online]. Nature, 27.10.2016, [cit. 2016-10-27]. Dostupné online.
  10. a b Hlas: dážďovník obyčajný [online]. Český Rozhlas, [cit. 2011-11-21]. Dostupné online.
  11. Handbuch der Vogel Mitteleuropas. [s.l.] : AULA-Verlag, 1994. ISBN 3-89104-562-X. (nemecky)
  12. BOURTON, Jody. Supercharged swifts take flight speed record [online]. 02. marec 2010, [cit. 2011-11-21]. Dostupné online.
  13. HENNINGSSON, Per; JOHANSSON, L. Christoffer; HEDENSTRÖM, Anders. How swift are swifts Apus apus?. Journal of Avian Biology. 2010-01-01, 41, 1, s. 94-98. Prevzaté z kolekcie Academic Search Complete. Dostupný také z WWW: <http://search.ebscohost.com/login.aspx?direct=true&db=a9h&an=48159731>. ISSN 09088857, 10.1111/j.1600-048X.2009.04850.x.
  14. Pták roku 2004 – rorýs obecný [online]. Česká společnost ornitlogická, [cit. 2011-11-21]. Dostupné online.
  15. a b Atlas živočíchov – dážďovník tmavý [online]. Slovenská agentúra životného prostredia, [cit. 2011-11-21]. Dostupné online.
  16. Mikula, P., Hromada, M., & Tryjanowski, P. (2013). Bats and Swifts as food of the European Kestrel (Falco tinnunculus) in a small town in Slovakia. Ornis Fennica, 90, 178-185.
  17. Vták roka [online]. Slovenská ornitologická spoločnosť/Birdlife Slovensko, [cit. 2011-11-21]. Dostupné online.
  18. Pták roku 2004 – rorýs obecný [online]. Česká společnost ornitlogická, [cit. 2011-11-21]. Dostupné online. (česky)

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]

Zdroj[upraviť | upraviť zdroj]