Policajná brutalita na Slovensku

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Skočit na navigaci Skočit na vyhledávání

Policajná brutalita je pojem označujúci neprimeraný či neopodstatnený zásah policajných zložiek voči podozrivému, či civilnému obyvateľstvu. Nemusí ísť nutne o fyzický útok, môže tiež ísť o formy zastrašovania a pod. Termín môže byť tiež použitý pre prípady zneužitia postavenia personálu vo väzniciach a nápravných zariadeniach. Podľa Norberta Püttera, príčiny policajnej brutality môžu byť dôsledkom zvláštneho postavenia policajtov v právnom poriadku, inštitucionalizovaného násilia či predsudkom, nedostatočným výcvikom, či osobným skratom jednotlivca.[1] Na Slovensku je predmetom policajnej brutality najmä marginalizované rómske komunity (MRK),[2] čo sa tiež stalo predmetom kritiky zo strany OSN a Amnesty International.[3]

Neprimerané a neopodstatnené policajné zásahy boli tiež kritizované niekdajším splnomocnencom pre rómske komunity Petrom Pollákom[4]

Umučenie Karola Sendreia[upraviť | upraviť kód]

V júli 2001 bol Karol Sendrei (51) umučený na policajnej stanici po tom, čo bol policajnou hliadkou zadržaný v Magnezitovciach. Zadržaniu predbiehala hádka so starostom obce, Andrejom Hudákom, ktorého syn-policajt zakročil proti Sendreiovmu synovi. Privolaná policajná hliadka bola privolaná po tom, čo sa ku Karolovi Sendreiovi pridali jeho traja synovia. Hliadka zadržala otca a jeho dvoch synov (tretí syn ušiel) a boli prevezení na policajnú stanicu v Jelšave.

Zadržaných mali na stanici spútaných kopať a biť. V mučení sa hliadky striedali ako prichádzali do služby. Sendreia neskôr pre jeho stav previezli do nemocnice v Revúcej, kde však lekári neuznali za nutné Sendreia hospitalizovať.[5] Na stanici v Revúcej podľahol zraneniam pripútaný k radiátoru, ktoré boli spôsobené ďalším mučením. Súdny znalec zhodnotil, že Sendrei bol mučený 10 až 12 hodín a mieru devastácie jeho tela malo byť výnimočným prípadom súdneho lekárstva. Karol Sendrei utŕžil desiatky rán a pomliaždenín, vonkajších i vnútorných, telo nieslo známky úderov, kopancov a skákaní po tele. Kosti hrudného koša mali 18 zlomenín, zlomená bola aj hrudná kosť a sánka mala dvojitú fraktúru. Poškodenú mal aj slezinu, pečeň, došlo k opuchu mozgu a taktiež došlo k trhlinám srdcovnice, ktoré zapríčinili krvácanie do hrudníka.[6] Podľa obvinených policajtov k týmto zraneniam malo dôjsť počas ich zásahu v Magnezitovciach a nie na policajnej stanici, čo však znalec vylúčil. Krajský súd v Banskej Bystrici vo februári 2008 udelil trest 7 policajtom na spodnej hranici sadzby. Dvaja hlavní vinníci, Miroslav Sisik a Ján Kubej, dostali osem a pol roka, Ladislav Kiss sedem rokov. Službukonajúcemu Romanovi Rojákovi bol vymeraný trest 4 roky, keďže mučeniu nezabránil. Zvyšní traja policajti dostali podmienku.[6]

Šikana rómskych chlapcov v Košiciach[upraviť | upraviť kód]

V marci 2009 boli zadržaní 6 chlapci vo veku 11 až 17 rokov z dôvodu podozrenia z okradnutia dôchodkyne. Tí, ktorí boli trestne zodpovední boli neskôr aj odsúdení. Na chodbe policajnej stanice Košice-Juh policajti prinútili obvinených chlapcov vyzliecť sa donaha pod hrozbou trestu, pričom toto celé bolo zachytené vo videu vyhotovenom mobilným telefónom. Chlapci boli ďalej nútení sa navzájom bozkávať či fackovať pod hrozbou „kopačiek“. Kameraman videa chlapcov inštruoval koľko a ako silno sa chlapci majú udierať. Podľa výpovedí chlapcov mali byť tiež zastrašovaní policajnými psami bez náhubkov, podľa výpovede psy mali troch pohrýzť. Videozáznam bol poskytnutý redakcii Denníka SME príbuznou osobou zamestnanca stanice.[7]

Okresný súd v rokoch 2015 a 2017 rozhodol o nevine 10 obžalovaných. V týchto pojednávaniach sa súd odmietol zaoberať záznamom ponižovania chlapcov, keďže ich označil za nezákonný dôkaz. Krajský súd v Košiciach v zrušujúcom uznesení prikázal Okresnému súdu Košice II zaoberať sa týmto záznamom, a tak bol prípad v 2019 opäť zaradený do pojednávania.[8]

Akcia 100[upraviť | upraviť kód]

Moldava nad Bodvou (2013)[upraviť | upraviť kód]

V júni 2013 v rámci takzvanej akcie 100 (označenie pre policajnú pátraciu akciu) boli napadnutí obyvatelia rómskej komunity v Moldave nad Bodvou. O pátracej akcii rozhodlo Okresné riaditeľstvo Policajného zboru Košice okolie a bolo zapojených 63 policajtov. Ministerstvo vnútra SR aj Policajný zbor SR popreli špekulácie o tom, že malo ísť o formu odplaty za napadnutie policajnej hliadky v obci 3 dni pred policajným zákrokom.[4] Oficiálny dôvod policajnej razie bolo pátranie po hľadaných osobách a predmetoch. Avšak podľa dotknutých obyvateľov a očitých svedkov policajti brutálne fyzicky napádali aj Rómov, ktorí predmetom pátracej akcie neboli. Vtedajší minister vnútra Robert Kaliňák a policajný prezident Tibor Gašpar označili svedectvá Rómov za klamstvo - v správe zo zásahu sa o zranených obyvateľoch nehovorilo. Avšak to je v rozpore s faktom, že po zásahu boli 7 Rómovia ošetrení v Moldavskej poliklinike a 2 v nemocnici v Šaci.[9] Policajná razia vzbudila vlnu kritiky doma aj v zahraničí, reagovala aj vtedajšia ombudsmanka Jana Dubovcová či organizácia ERRC.[10]

Vŕbnica (2015)[upraviť | upraviť kód]

Obdobný scenár sa odohral 2. apríla 2015 v obci Vŕbnica (okres Michalovce). Akcie 100 sa zúčastnilo 139 policajtov v 46 lokalitách po celom Košickom kraji - do výkonu trestu nastúpilo celkovo 5 osôb[11] Podľa výpovede miestnych policajti Vŕbničanov bili a terorizovali rodičov pred deťmi. Občania Vŕbnice fyzické násilie dokazovali čerstvými modrinami a stopami po obušku na chrbte a zvyšku tela. Policajný riaditeľ Juraj Leško použitie donucovacích prostriedkov v obci Vŕbnica poprel, rovnako aj Robert Kaliňák poprel použitie akéhokoľvek násilia.[12] Nemocnica v Michalovciach po zásahu vo Vŕbnici ošetrila 15 osôb, z nich jednu ženu.[12]

Obvinenia vyvolali kritiku na adresu polície a vtedajšieho ministra vnútra Róberta Kaliňáka. Ten po prípade v Moldave nad Bodvou hovoril o potrebe nahrávania policajných akcií, no k legislatívnym zmenám neprišlo. Splnomocnenec Peter Pollák i ombudsmanka Jana Dubovcová i odborníci na trestné právo po Vŕbnici zdôraznili potrebu plošného používania osobných kamier na podobných akciách.[12] Okrem debaty zásah polície vyvolal protesty prevažne Rómov v Michalovciach a Rimavskej Sobote. Na proteste v Michalovciach bola vyslovená požiadavka na odstúpenie policajného riaditeľa Leška, predseda Strany rómskej únie na Slovensku František Tanko neexistenciu záznamu kritizoval tiež.[4]

Zásah v Zborove[upraviť | upraviť kód]

Večer 16. apríla 2017 prišla policajná hliadka do obce Zborov (okres Bardejov). Podľa svedkov bola privolaná pre roztržky medzi dvoma bratmi, ktorú sledovala väčšia skupina Zborovčanov. Policajti zavolali na pomoc ďalšiu hliadku. Situácia vyeskalovala až do bodu, kedy policajti začali biť aj deti a dôchodcov, napriek tomu, že miestni nekládli žiaden odpor.[13] Zo zásahu polície bol vyhotovený videozáznam mobilným telefónom, ktorý zverejnila RTVS. Záznamov malo byť podľa svedkov vyhotovených niekoľko, no policajti sa po incidente vrátili a nútiť miestnych záznamy vymazať.[14]

Napadnutie Rómov v Milhosti[upraviť | upraviť kód]

V pohostinstve v Milhosti 23. júla podľa svedkov došlo k slovnej potýčke medzi dvoma 19-ročnými Rómami a majiteľom pohostinstva. Konflikt prerástol do fyzického napádania, na čo bola privolaná policajná hliadka.[15] Tá Rómov vzala do Moldavy nad Bodvou, potom do Košíc a napokon sa s nimi mali vrátiť späť, pričom Rómov policajti cestou bili.[16] Podľa svedectiev obetí policajti tiež fyzicky napadli aj 2 Rómky, jednej z nich tiež priložili k hlave pištoľ.[15] Ženy boli vzaté na Obvodné oddelenie polície v Čani a cez noc boli spútané a zamknuté na mužských toaletách a v sklade - prepustené boli ďalší deň.[16]

Policajné násilie kritizoval aj šéf Európskeho centra pre práva Rómov (ERRC) Ðorđe Jovanović. Organizácia vyhlásila, že pokiaľ nebude prípad riadne vyšetrený inšpekciou, posunie prípad Európskemu súdu pre ľudské práva.[16]

Iné možné prípady policajnej brutality voči Rómom[upraviť | upraviť kód]

Medzi ďalšie prípady neprimeraného zásahu polície v rómskych komunitách či proti Rómom patrí napríklad zásah v Jarovniciach (november 2017). Polícia pátrala po podozrivých z krádeže - zadržala 3 ľudí. Na zásahu sa zúčastnilo okolo 50 kukláčov aj so psami.[17] Do tejto kategórie možno zaradiť aj nasadenie okolo 2000 príslušníkov polície a ozbrojených zložiek vo februári 2004 na východe Slovenska. V dôsledku chudoby a v rámci protestov proti Kaníkovým sociálnym reformám[18] došlo k rabovaniu na niekoľkých miestach v Košickom, Prešovskom a Banskobystrickom kraji. Reformy a zásah, ale i nepokoje kritizoval aj vtedajší prezident SR Rudolf Schuster.[19] V auguste 2018 došlo v Pezinku k potýčke medzi políciou a Rómami, ktorú podľa miestnych začala policajná hliadka, ktorá zavolala na pomoc štátnych policajtov. Pri incidente policajti použili dva varovné výstrely a proti Rómom mal byť použitý sprej. Na miesto bola zavolaná záchranná služba, ktorá ošetrila jedného z Rómov, ktorý ťažko reagoval na spôsobený stres.[20]

Pozri aj[upraviť | upraviť kód]

Referencie[upraviť | upraviť kód]

  1. Püttner, Norbert Polizeiübergriffe. Bürgerrechte & Polizei/CILIP 67, März 2010
  2. Slovakia Internationally Criticized For Forced Sterilisation, Police Impunity Against Roma. Romea, October 20, 2015. Dostupné online.
  3. Slovakia 2015/2016. Amnesty International. Dostupné online.
  4. a b c Splnomocnenec nechápe, prečo policajti pátrajú stále len u Rómov. aktuality.sk, 11. apríl 2015. Dostupné online.
  5. Súd: Sendreia umučili policajti. SME, 29. februára 2008. Dostupné online.
  6. a b Bývalí policajti Karola Sendreia umučili. Pravda, 28. februára 2008. Dostupné online.
  7. Polícia mučila rómskych chlapcov. SME, 7. apríla 2009. Dostupné online.
  8. Súd oslobodil policajtov, obžalovaných zo šikany chlapcov. SME, 4. december 2019. Dostupné online.
  9. Pátracia akcia v Moldave nad Bodvou bola iná. SME, 11. august 2013. Dostupné online.
  10. Slovakia: Roma exclusion and the dark side of democracy. Open Democracy, 29. apríl 2016. Dostupné online.
  11. Policajti pátrali po osobách, Rómom vo Vrbnici sa ich postup nepáčil. TERAZ, 3. apríl 2015. Dostupné online.
  12. a b c Kaliňák má problém pri zásahoch. Chýba technika aj novela zákona. Pravda, 7. apríl 2015. Dostupné online.
  13. Podľa Ravasza policajti situáciu v Zborove nezvládli. Pravda, 25. mája 2017. Dostupné online.
  14. Policajti bili Rómov na východe obuškami. aktuality.sk, 24. mája 2017. Dostupné online.
  15. a b Priložili mi pištoľ k hlave. Brutálny policajný útok na Rómov v Milhosti.. PressTV, 30. júla 2019. Dostupné online.
  16. a b c Európske centrum pomôže v prípade napadnutých Rómov. SME, 30. augusta 2019. Dostupné online.
  17. Obrovská razia v rómskej osade. Nadránom tam vtrhli desiatky kukláčov. TV Markíza, 7. november 2017. Dostupné online.
  18. Lajčáková, J. et al. Riešenie nezamestnanosti Rómov. 2017. CVEK:"Nová sociálna politika v rokoch 2003 – 2004, ktorú pripravilo ministerstvo práce pod vedením vtedajšieho ministra Ľudovíta Kaníka, bola koncipovaná v etnicky neutrálnych termínoch. Operovala však práve vo výrazne etnizovanom prostredí. Súčasne obsahovala skrytú etnickú dimenziu, ktorá mala disproporčný dosah na Rómov" [1]
  19. Na východ presúvajú policajtov aj armádu. SME, 25. február 2004. Dostupné online.
  20. Policajti pri zásahu v osade použili služobnú zbraň. Osadníci tvrdia, že útočili policajti, tí to odmietajú. TV JOJ, 31. august 2018. Dostupné online.