Policajná brutalita na Slovensku

Policajná brutalita na Slovensku predstavuje prípady policajnej brutality, t.j. prípady potvrdených či údajných neprimeraných či neopodstatnených zásahov Policajného zboru Slovenskej republiky voči podozrivému či civilnému obyvateľstvu. Na Slovensku sú predmetom policajnej brutality najmä Rómovia. Neprimerané zásahy voči nim boli kritizované zo strany OSN, mimovládnej organizácie Amnesty International či Splnomocnenca vlády SR pre rómske komunity Petra Polláka.

Definícia policajnej brutality

Pre bližšie informácie pozri Policajná brutalita

Zoznam potvrdených prípadov

Umučenie Karola Sendreia (2001)

V júli 2001 bol Karol Sendrei (51) umučený na policajnej stanici po tom, čo bol policajnou hliadkou zadržaný v Magnezitovciach. Zadržaniu predbiehala hádka so starostom obce, Andrejom Hudákom, ktorého syn – policajt zakročil proti Sendreiovmu synovi. Privolaná policajná hliadka bola privolaná po tom, čo sa ku Karolovi Sendreiovi pridali jeho traja synovia. Hliadka zadržala otca a jeho dvoch synov (tretí syn ušiel) a boli prevezení na policajnú stanicu v Jelšave.

Zadržaných mali na stanici spútaných kopať a biť. V mučení sa hliadky striedali, ako prichádzali do služby. Sendreia neskôr pre jeho stav previezli do nemocnice v Revúcej, kde však lekári neuznali za nutné Sendreia hospitalizovať. Na stanici v Revúcej podľahol pripútaný k radiátoru zraneniam, ktoré boli spôsobené ďalším mučením. Súdny znalec zhodnotil, že Sendrei bol mučený 10 až 12 hodín a mieru devastácie jeho tela malo byť výnimočným prípadom súdneho lekárstva. Karol Sendrei utŕžil desiatky rán a pomliaždenín, vonkajších i vnútorných, telo nieslo známky úderov, kopancov a skákaní po tele. Kosti hrudného koša mali 18 zlomenín, zlomená bola aj hrudná kosť a sánka mala dvojitú fraktúru. Poškodenú mal aj slezinu, pečeň, došlo k opuchu mozgu a taktiež došlo k trhlinám srdcovnice, ktoré zapríčinili krvácanie do hrudníka. Podľa obvinených policajtov k týmto zraneniam malo dôjsť počas ich zásahu v Magnezitovciach a nie na policajnej stanici, čo však znalec vylúčil. Krajský súd v Banskej Bystrici vo februári 2008 udelil trest siedmim policajtom na spodnej hranici sadzby. Dvaja hlavní vinníci, Miroslav Sisik a Ján Kubej, dostali osem a pol roka, Ladislav Kiss sedem rokov. Službukonajúcemu Romanovi Rojákovi bol vymeraný trest štyri roky, keďže mučeniu nezabránil. Zvyšní traja policajti dostali podmienku. Odsúdený bol tiež jeden zo synov Karola Sendreia, Peter, ktorý dostal podmienečný trest odňatia slobody na päť mesiacov. Jeho dvoch bratov súd oslobodil. Oslobodený spod obvinenia pokusu ublíženia na zdraví bol tiež Andrej Hudák.

Zoznam údajných prípadov

Šikana rómskych chlapcov v Košiciach (2009)

V marci 2009 boli v Košiciach zadržaní šiesti chlapci vo veku 11 až 17 rokov z dôvodu podozrenia z okradnutia dôchodkyne. Tí, ktorí boli trestne zodpovední boli neskôr aj odsúdení. Na chodbe policajnej stanice Košice-Juh policajti prinútili obvinených chlapcov vyzliecť sa donaha pod hrozbou trestu, pričom toto celé bolo zachytené vo videu vyhotovenom mobilným telefónom. Chlapci boli ďalej nútení sa navzájom bozkávať či fackovať pod hrozbou „kopačiek“. Kameraman videa chlapcov inštruoval koľko a ako silno sa chlapci majú udierať. Podľa výpovedí chlapcov mali byť tiež zastrašovaní policajnými psami bez náhubkov, podľa výpovede psy mali troch pohrýzť. Videozáznam bol poskytnutý redakcii Denníka SME príbuznou osobou zamestnanca stanice. Za prepadnutie dôchodkyne boli rómski maloletí a mladiství páchatelia odsúdení, hlavný páchateľ bol odsúdený na trest odňatia slobody na 30 mesiacov.

Okresný súd II v Košiciach rozhodol v rokoch 2015 a 2017 o nevine 10 obžalovaných policajtov. V týchto pojednávaniach sa súd odmietol zaoberať záznamom ponižovania chlapcov, keďže ich označil za nezákonný dôkaz. Krajský súd v Košiciach v zrušujúcom uznesení prikázal Okresnému súdu Košice II zaoberať sa týmto záznamom, a tak bol prípad v 2019 opäť zaradený do pojednávania. 11. decembra 2020 Krajský súd v Košiciach prihliadol na videozáznam a rozhodol, že sa skutok nestal. Na podnet právnej zástupkyne obžalovaných, Vandy Durbákovej, bude o prípade rozhodovať Európsky súd pre ľudské práva. Splnomocnenkyňa vlády SR pre rómske komunity, Andrea Bučková, vyjadrila znepokojenie nad rozhodnutím Krajského súdu.

Akcia 100

Viacero prípadov možného neprimeraného použitia sily Policajným zborom sa spája s tzv. Akciami 100. Ide o pravidelné hromadné pátracie akcie Policajného zboru SR, ktoré sa konajú každý mesiac.

Moldava nad Bodvou (2013)

V júni 2013 v rámci takzvanej akcie 100 (označenie pre policajnú pátraciu akciu) boli napadnutí obyvatelia rómskej komunity v Moldave nad Bodvou. O pátracej akcii rozhodlo Okresné riaditeľstvo Policajného zboru Košice okolie a bolo zapojených 63 policajtov. Ministerstvo vnútra SR aj Policajný zbor SR popreli špekulácie o tom, že malo ísť o formu odplaty za napadnutie policajnej hliadky v obci 3 dni pred policajným zákrokom. Oficiálny dôvod policajnej razie bolo pátranie po hľadaných osobách a predmetoch. Avšak podľa dotknutých obyvateľov a očitých svedkov policajti brutálne fyzicky napádali aj Rómov, ktorí predmetom pátracej akcie neboli. Vtedajší minister vnútra Robert Kaliňák a policajný prezident Tibor Gašpar označili svedectvá Rómov za klamstvo – v správe zo zásahu sa o zranených obyvateľoch nehovorilo. Avšak to je v rozpore s faktom, že po zásahu boli 7 Rómovia ošetrení v Moldavskej poliklinike a 2 v nemocnici v Šaci. Policajná razia vzbudila vlnu kritiky doma aj v zahraničí, reagovala aj vtedajšia ombudsmanka Jana Dubovcová či organizácia Európske centrum pre práva Rómov (ERRC).

Vrbnica (2015)

Obdobný scenár sa odohral 2. apríla 2015 v obci Vrbnica (okres Michalovce). Akcie 100 sa zúčastnilo 139 policajtov v 46 lokalitách po celom Košickom kraji – do výkonu trestu nastúpilo celkovo 5 osôb Podľa výpovede miestnych policajti Vŕbničanov bili a terorizovali rodičov pred deťmi. Občania Vŕbnice fyzické násilie dokazovali čerstvými modrinami a stopami po obušku na chrbte a zvyšku tela. Policajný riaditeľ Juraj Leško použitie donucovacích prostriedkov v obci Vŕbnica poprel, rovnako aj Robert Kaliňák poprel použitie akéhokoľvek násilia. Nemocnica v Michalovciach po zásahu vo Vŕbnici ošetrila 15 osôb, z nich jednu ženu.

Obvinenia vyvolali kritiku na adresu polície a vtedajšieho ministra vnútra Róberta Kaliňáka. Ten po prípade v Moldave nad Bodvou hovoril o potrebe nahrávania policajných akcií, no k legislatívnym zmenám neprišlo. Splnomocnenec Peter Pollák i ombudsmanka Jana Dubovcová i odborníci na trestné právo po Vŕbnici zdôraznili potrebu plošného používania osobných kamier na podobných akciách. Okrem debaty zásah polície vyvolal protesty prevažne Rómov v Michalovciach a Rimavskej Sobote. Na proteste v Michalovciach bola vyslovená požiadavka na odstúpenie policajného riaditeľa Leška, neexistenciu záznamu kritizoval tiež predseda Strany rómskej únie na Slovensku, František Tanko.

Zborov (2017)

Večer 16. apríla 2017 prišla policajná hliadka do obce Zborov (okres Bardejov). Podľa svedkov bola privolaná pre roztržky medzi dvoma bratmi, ktorú sledovala väčšia skupina Zborovčanov. Policajti zavolali na pomoc ďalšiu hliadku. Situácia vyeskalovala až do bodu, kedy policajti začali biť aj deti a dôchodcov, napriek tomu, že miestni nekládli žiaden odpor. Zo zásahu polície bol vyhotovený videozáznam mobilným telefónom, ktorý zverejnila RTVS. Záznamov malo byť podľa svedkov vyhotovených niekoľko, no policajti sa po incidente vrátili a nútiť miestnych záznamy vymazať.

Napadnutie Rómov v Milhosti (2019)

23. júla 2019 došlo v pohostinstve v obci Milhosti (okres Košice-okolie) podľa svedkov k slovnej potýčke medzi dvoma 19-ročnými Rómami a majiteľom pohostinstva. Konflikt prerástol do fyzického napádania, na čo bola privolaná policajná hliadka. Tá Rómov vzala do Moldavy nad Bodvou, potom do Košíc a napokon sa s nimi mali vrátiť späť, pričom Rómov policajti cestou bili. Podľa svedectiev obetí policajti tiež fyzicky napadli aj dve Rómky, jednej z nich tiež priložili k hlave pištoľ. Ženy boli vzaté na Obvodné oddelenie polície v Čani a cez noc boli spútané a zamknuté na mužských toaletách a v sklade, pričom prepustené boli na ďalší deň.

Zákrok polície kritizoval aj šéf Európskeho centra pre práva Rómov (ERRC) Ðorđe Jovanović. Organizácia vyhlásila, že pokiaľ nebude prípad riadne vyšetrený inšpekciou, posunie prípad Európskemu súdu pre ľudské práva.

Iné možné prípady policajnej brutality voči Rómom

Medzi ďalšie prípady neprimeraného zásahu polície v rómskych komunitách či proti Rómom patrí napríklad zásah v Jarovniciach (november 2017). Polícia pátrala po podozrivých z krádeže - zadržala 3 ľudí. Na zásahu sa zúčastnilo okolo 50 kukláčov aj so psami.

Do tejto kategórie možno zaradiť aj nasadenie okolo 2000 príslušníkov polície a ozbrojených zložiek vo februári 2004 na východe Slovenska. V dôsledku chudoby a v rámci protestov proti Kaníkovým sociálnym reformám došlo k rabovaniu na niekoľkých miestach v Košickom, Prešovskom a Banskobystrickom kraji. Reformy a zásah, ale i nepokoje kritizoval aj vtedajší prezident SR, Rudolf Schuster.

V auguste 2018 došlo v Pezinku k potýčke medzi políciou a Rómami, ktorú podľa miestnych začala policajná hliadka, ktorá zavolala na pomoc štátnych policajtov. Podľa polície Rómovia na policajtov útočili kameňmi a sklenými fľašami. Pri incidente policajti použili dva varovné výstrely a proti Rómom mal byť použitý sprej. Na miesto bola zavolaná záchranná služba, ktorá ošetrila jedného z Rómov, ktorý ťažko reagoval na spôsobený stres.

Pozri aj

• Rómovia na Slovensku
• Ľudské práva