Protesty po smrti Georga Floyda

	Protesty po smrti Georga Floyda
Dátum	26. máj 2020 – súčasnosť
Miesto	Celosvetovo; (pôvodne z Spojených štátov)
Príčina	Smrť Georga Floyda; Policajná brutalita; Nedostatok policajnej zodpovednosti; Rasizmus proti menšinám;
Metódy	Protesty, demonštrácie, občianska neposlušnosť, občiansky odpor, rabovanie, útoky, podpaľačstvo a poškodzovanie majetku
Štatistika
Zatknutia	11 000+
Úmrtia	17+

Protesty po smrti Georga Floyda sú pretrvávajúcimi protestami a nepokojmi v Spojených štátoch amerických. Začali sa ako miestne protesty v metropolitnej oblasti Minneapolis-Saint Paul v Minnesote, následne sa rozšírili do všetkých štátov USA a aj do celého sveta. Protesty sa začali v Minneapolise 26. mája 2020 po smrti Georga Floyda, ktorá bola spôsobená policajným dôstojníkom Derekom Chauvinom, ktorý Floydovi kľačal na krku viac ako osem minút, pričom bol Floyd spútaný na zemi.

Protesty sa rýchlo rozšírili po celých Spojených štátoch, aj na medzinárodnej úrovni. Ľudia protestujú za spravodlivosť pre Georga Floyda, ale aj proti policajnej brutalite. Najmenej 12 hlavných miest vyhlásilo zákaz vychádzania v nočných hodinách, v sobotu 30. mája. Od 2. júna guvernéri v 24 štátoch a vo Washingtone, DC, zavolali na pomoc Národné gardy, pričom bolo povolaných vyše 17 000 vojakov. Od začiatku protestov bolo zatknutých najmenej 11 000 ľudí.

Pozadie

História policajnej brutality v Spojených štátoch

Časté prípady policajnej brutality a používania smrteľnej sily orgánmi činnými v trestnom konaní v Spojených štátoch, už dlho viedli hnutia za občianske práva a rôznych ďalších aktivistov k protestom proti nedostatočnej policajnej zodpovednosti v prípade mimoriadnych udalostí týkajúcich sa použitia nadmernej sily. Nepokoje vo Watts v roku 1965 boli reakciou na policajnú brutalitu počas hnutia za občianske práva. Konflikty s políciou počas nepokojov viedli k úmrtiu 34 ľudí, z ktorých väčšina bola Afroameričanmi. Nepokoje v Los Angeles v roku 1992 boli reakciou na zbavenie viny príslušníkov polície, ktorí boli zodpovedný za nadmernú silu použitú na Rodney Kinga.

V poslednej dobe tieto incidenty zahŕňajú zastrelenie Michaela Browna v roku 2014 vo Fergusone v štáte Missouri, smrť Freddieho Greya v Baltimore v roku 2015 a smrť Erica Garnera v roku 2014 v New Yorku, ktorý, podobne ako George Floyd, kričal: „Nemôžem dýchať“. V Minnesote sa taktiež vyskytlo niekoľko takýchto incidentov, vrátane zastrelenie Jamara Clarka v roku 2015 v Minneapolise, zastrelenie Philanda Castilea v roku 2016 v susednom Saint Paul a zastrelenie Justina Damonda v roku 2017. V marci 2020 bola Breony Taylor z Kentucky zastrelená políciou v jej vlastnom byte.

Vplyv pandémie koronavírusu SARS-CoV-2

Bližšie informácie v hlavnom článku: Pandémia ochorenia COVID-19

Opatrenia prijaté proti pandémii, vrátane zatvorenia všetkých nedôležitých podnikov a zavedenia príkazu ostať doma, mali na mnohých Američanov veľký hospodársky a sociálny dopad. Milióny ľudí prišli o prácu, a tak sa stali ekonomicky zraniteľnými. Keith Ellison, generálny prokurátor v Minnesote, povedal, že je toho názoru, že „ľudia boli zavretí doma dva mesiace, takže teraz sú v inom priestore a na inom mieste. Sú nepokojní. Niektorí z nich sú nezamestnaní, niektorí z nich nemajú peniaze na nájom a sú nahnevaní, sú frustrovaní.“

Smrť Georga Floyda

Bližšie informácie v hlavnom článku: Smrť Georga Floyda

25. mája 2020 príslušníci policajného oddelenia v Minnesote odpovedali na hovor na tiesňovú linku. Hovor sa mal týkať zaplatenia falošnou bankovkou na Chicago Avenue South v Powderhorne v Minneapolise. Podľa polície bol George Floyd, 46-ročný Afroameričan, v neďalekom aute a „ zdal sa byť pod vplyvom“. Hovorca policajného oddelenia uviedol, že „fyzicky kládol odpor“ potom, čo mu bolo prikázané, aby opustil svoje vozidlo. Video urobené okoloidúcim naopak dokazuje, že Floyd bol odstránený zo svojho vozidla bez kladenia odporu.

Podľa policajného oddelenia v Minnesote boli dôstojníci „schopní spútať podozrivého a všimli si, že sa zdá, že Floyd má zdravotné ťažkosti. Dôstojníci zavolali záchrannú službu“. Živý prenos, ktorý zaznamenal okoloidúci, však ukázal, že Derek Chauvin, 48-ročný biely policajný dôstojník, držal Floyda na zemi a kľačal mu na krku. Floyd opakovane kričal „Prosím“ a „Nemôžem dýchať“. Na videu počuť, ako okoloidúci vraví policajtovi: „Dostali ste ho dolu. Dovoľte mu dýchať.“ Po nejakom čase okoloidúci poukáže na to, že Floyd krváca z nosa, na čo ďaľší okoloidúci policajtom povie, že Floyd „ani nekladie odpor pri zatknutí“, na čo mu policajt odpovie, že Floyd „rozprával, je v poriadku“. Okoloidúci odpovedá, že Floyd „nie je v poriadku“. Okoloidúci potom protestuje, že policajt bráni Floydovi dýchať, a nabáda ho, aby „ho dostali zo zeme ... Mohli ste ho už dať do auta. Nebráni sa zatknutiu ani ničomu.“ Floyd potom stíchne a prestane sa hýbať. Prichádza sanitka, ale Chauvin neodstráni koleno, až kým zdravotnícka služba nenaloží Floyda na nosidlá. Nielen Chauvin kľačal na Floydovom krku, ale ďalšie video ukázalo, že na Floydovi boli ďalší dvaja dôstojníci.

Zdravotníci nedokázali zistiť Floydovi pulz a v nemocnici bol vyhlásený za mŕtveho. Pitva Floyda bola vykonaná 26. mája a nasledujúci deň bola zverejnená predbežná správa lekárskeho vyšetrovacieho úradu okresu Hennepin, v ktorej sa uvádza „žiadne fyzické nálezy, ktoré by podporovali diagnózu traumatickej asfyxie alebo uškrtenia“. V pôvodnej správe sa uvádza, že „kombinované účinky toho, že bol pán Floyd obmedzený políciou, jeho základné zdravotné podmienky a akékoľvek potenciálne omamné látky v jeho systéme pravdepodobne prispeli k jeho smrti.“ Lekár ďalej uviedol, že Floyd bol "v čase jeho smrti pod vplyvom fentanylu a nedávno používal metamfetamín.“ 1. júna však súkromná pitva, ktorú objednala rodina Floyda, vyhlásila smrť za vraždu a zistila, že Floyd zomrel v dôsledku zadusenia, čo je v rozpore s pôvodnou pitevnou správou vydanou začiatkom toho týždňa. Krátko na to oficiálna pitva vyhlásila Floydovu smrť za vraždu.

Protest v Minneapolis–St. Paul

Protesty sa začali okolo poludnia 26. mája, deň po Floydovej smrti, a pokračovali do 27. mája. Pri proteste bol muž smrteľne zastrelený majiteľom záložne, ktorý si myslel, že muž rabuje jeho obchod. Viaceré obchody boli vyplienené a ďalšie budovy boli poškodené a zapálené.

28. máj

Pri protestoch pred 3. policajným okrskom došlo k potýčkam medzi demonštrantmi a policajtmi, ktorí na demonštrantov strieľali slzný plyn a gumové guľky. 28. mája bol v Minneapolise vyhlásený núdzový stav a do oblasti Twin Cities bolo nasadených 500 vojakov Národnej gardy Minnesoty. Do rána bolo nepokojmi poškodených viac ako 30 podnikov. Policajné oddelenie v Saint Paul oznámilo, že vo štvrtok, 28. mája, bolo poškodených alebo vyrabovaných 170 podnikov a vypuklo niekoľko požiarov. V oblasti, kde sa nepokoje odohrali, neboli vo večerných hodinách prítomné žiadne záchranné zložky. Policajné oddelenie v budove tretieho okrsku sa pokúsilo zadržať demonštrantov slzným plynom, ale okolo 23:00 hod. demonštranti budovu, po evakuácii polície, zabrali a neskôr ju zapálili.

29. máj

V ranných hodinách o 5:11 hod. boli reportéri CNN Omar Jiménez, Afroamerického a Kolumbijský pôvodu a kameraman zatknutí, pričom to bolo vysielané naživo v televízii. Guvernér Minnesoty zaviedol zákaz vychádzania od 20:00 hod. 29. mája do 6:00 hod 30. mája. pre mestá Minneapolis a Saint Paul. Derek Chauvin bol obvinený z vraždy tretieho stupňa a zabitia druhého stupňa. Napriek oznámeniu obvinení a novej zákaz vychádzania vyrazili v piatok večer nepokoje a začiatkom sobotného rána opäť nepokoje. [56] Prítomnosť orgánov činných v trestnom konaní bola údajne „nezistiteľná“, pretože násilie v Minneapolise sa rýchlo rozšírilo až tesne pred polnocou, keď policajní dôstojníci, štátni vojaci a členovia národnej gardy začali čeliť vzbúrencom so slzným plynom a hromadnou silou. [56]

30. máj

Nasadených bolo 2 500 policajtov a 50 osôb bolo zatknutých v súvislosti s protestmi. Prezident Donald Trump ubezpečil guvernéra Walza o vojenskej podpore, ak bude potrebná. Generálmajor Minnesotskej národnej gardy, Jon Jensen, povedal, že do 31. mája môže byť nasadených viac ako 1700 vojakov. To by bolo najväčšie nasadenie vojakov v histórii štátu. Jensen potvrdil, že do poludnia bude nasadených 2 500 vojakov.

31. mája

31. mája sa mal zvýšiť počet vojakov národnej gardy v Minnesote z 4 100 na 10 800.

Protesty v USA

Protesty sa rozšírili do viac ako 400 miest vo všetkých päťdesiatich štátoch, ale aj do iných krajinách. Demonštranti protestujú za spravodlivosť pre Georga Floyda, hnutie Black Lives Matter a proti policajnej brutalite. Väčšina demonštrácií je pokojná, ale niektoré mestá zažili nepokoje a výtržnosti. Mestá, v ktorých sa konali veľké protesty sú Atlanta, Austin, Boston, Charlotte, Columbus, Denver, Detroit, Dallas Denver, Detroit, Dallas, Fort Lauderdale, Grand Rapids, Houston, Los Angeles, Miami, New York City, Oakland, Phoenix, Portland, Oregon, Richmond, San Antonio, Salt Lake City, San Francisco, San Jose, Seattle, St. Louis a Washington, D.C.. Vlna protestov bola prirovnaná k dlhému, horúcim letu 1967, obdobiu so 159 rasovými nepokojmi v Spojených štátoch v roku 1967 a nepokojom po vražde Martina Luthera Kinga, z ktorých obe videli k nepokojom vo viac ako sto mestách po celých Spojených štátoch.

Guvernéri v najmenej 28 štátoch a Washingtone, D.C., požiadali národnú gardu, aby im pomohla s protestami. Bolo povolaných viac ako 20 000 vojakov^[1]. Počas prejavu v pondelok 1. júna prezident Trump hrozil nasadením americkej armády v reakcii na nepokoje: „Ak mesto alebo štát odmietne podniknúť kroky potrebné na ochranu života a majetku svojich obyvateľov, nasadím Americkú armádu a rýchlo vyriešim problém za nich. “ Tiež 1. júna senátor Arkansasu Tom Cotton presadzoval nasadenie 101. výsadkovej divízie americkej armády na potlačenie nepokojov a demonštrantov nazval „teroristi Antify“.

Úmrtia

K 2. júnu 2020 zomrelo počas protestov najmenej šestnásť ľudí. Z toho dvanásť bolo obeťami nepokojov, traja boli ozbrojení lupiči a ďalší bol podozrivý lupič zabitý políciou. Z obetí boli tri zabité ozbrojenými civilistami, traja políciou, jeden reabujúcim, jeden zomrel pri nehode, zatiaľ čo osem ďalších bolo zabitých neznámymi strelcami:

27. mája v Minneapolise zomrel Calvin Horton Jr., ktorý bol počas protestu smrteľne zastrelený. Miestneho obchodníka zatkli a policajné zdroje tvrdila, že Horton bol zapojený do rabovania jeho obchodu.

30. mája v Oaklande uprostred nepokojov bol strážnik Federálneho ochranného úradu, David Patrick Underwood, zastrelený pri federálnom súdnom dvore. Útočníci prešli autom okolo a strielali na strážnikov. Pri útoku bol zranený ešte jeden strážca. V čase streľby Underwood zabezpečoval bezpečnosť na súde počas protestu. Ministerstvo vnútornej bezpečnosti označilo streľbu za akt domáceho terorizmu. FBI prípad vyšetruje, ale do 31. mája zatiaľ nezistil motív ani podozrivého. Hoci polícia spočiatku spochybňovala, či je streľba spojená s protestami, vyšetrovatelia 2. júna uviedli, že teraz veria, že sa útočníci zameriavajú na uniformovaných dôstojníkov, ale zatiaľ nie je jasné, kto útok vykoval.

30. mája v St. Louis zomrel muž po tom, čo ho prešiel kamión spoločnosti FedEx, ktorý utekal pred protestujúcimi.
30. mája bol v Omahe smrteľne zastrelený 22-ročný demonštrant, James Scurlock. Scurlock bol zastrelený po tom čo, majiteľ baru mal potýčku so skupinou protestújucich, na ktorú niekoľkokrát vystrelil. Jedna strela zasiahla Scurlocka do kľúčnej kosti a zabila ho.

31. mája v Indianapolise boli smrteľne zastrelení dvaja ľudia v blízkosti nepokojov v centre mesta.

1. júna v Louisville bol zabitý miestny reštauratér, David McAtee, keď metropolitná polícia v Louisville a Národná garda Kentucky zahájili paľbu do davu demonštrantov. Tieto orgány tvrdili, že paľbu zahájili potom, čo na nich začali strieľať z davu demonštrantov. Podľa sestry obete nešlo o protest, ale o pravidelne organizované spoločenské stretnutie, na ktorom McAtee podával jedlo zo svojej reštaurácie. Prebieha vyšetrovanie zabíjania. Náčelník Steve Conrad bol neskôr v ten deň prepustený, keď dôstojníci a jednotky zapojené do streľby nemali na sebe alebo nedokázali aktivovať telové kamery.

1. júna v Davenporte v Iowe boli dvaja ľudia v noci s výrazným nepokojmi zastrelení. Jednou z obetí bola 22-ročná Italia Marie Kelly,. Stala sa obeťou náhodnej streľby, keď opúšťala demonštráciu. Jeden policajný dôstojník bol počas streľby do policajného auta zranený. Počas policajného prenasledovania havarovalo prenasledované vozidlo a niekoľko ľudí bolo zatknutých.

1. júna v Cicere v Illinois boli zastrelení dvaja ľudia v popoludňajších nepokojoch, potvrdila to polícia Cicera.
1. júna v Las Vegas polícia zastrelila Jorgea Gomeza. Gomez kráčal medzi demonštrantmi, keď sa demonštrácia končila a údajne siahol po strelnej zbrani.
2. júna vo Philadelphii majiteľ obchodu so zbraňami zastrelil osobu, ktorá sa pokúsila preniknúť do jeho obchodu v južnej časti mesta.
2. júna vo Philadelphii, počas štvrtého dňa rabovania, bol zabitý 24-ročný lupič. Príčina smrti nie je jasná, ale buď zomrel, pri výbuchu bankomatu, ktorý sám vyhodil do povetria alebo po streľbe polície, keď sa pokúsil utiecť s peniazmi z bankomatu.
2. júna v St. Louis bol lupičmi záložne zastrelený 77-ročný policajný kapitán David Dorn.
2. júna vo Vallejo v Kalifornii bol Sean Monterrosa, 22-ročný muž, zastrelený políciou, keď bol na kolenách a s rukami nad hlavou. Keď Moterrosa zdvihol ruky, odhalilo sa kladivo, ktoré mal vo vrecku, čo si policajt pomýlil s pištoľou. Jeden policajt 5-krát na Monterrosa vystrelil. Meno policajta, ktorý strieľal ešte nebolo zverejnené. Monterrosa bol podozrivý z vykradnutia lekárne.

Protesty vo svete

Mimo Spojených štátov sa uskutočnili protesty proti zabitiu Georga Floyda, rasizmu a policajnej brutalite, najmä v Aucklande, Berlíne, Brisbane, Calgary, Kodani, Dubline, Lagose, Londýne, Montreale, Paríži, Perth, Rio de Janeiro, Sydney, Tel Avive, Toronte, Vancouveri, Aténach a Solúne. Obyvatelia iných krajín protestujú, aby ukázali solidaritu s Američanmi, ale niekedy aj proti problémom s políciou alebo rasizmom v ich vlastných krajinách. K týmto protestom patrí napríklad smrť Adama Traorého, ktorý bol v policajnej väzbe v Paríži. V Paríži zaňho protestovalo zhruba 20 000 ľudí. Okrem použitia slzného plynu zo strany polície na rozptýlenie demonštrantov boli prakticky všetky stretnutia pokojné, s výnimkou protestov v Aténach, kde sa hádzali Molotov koktaily a v Londýne, kde boli zatknutí dvaja demonštranti za napadnutie policajtov. Protesty sa uskutočnili na všetkých kontinentoch okrem Antarktídy.

1. júna sa aj na Slovensku uskutočnil protest. Pred americkým veľvyslanectvom na Hviezdoslavovom námestí v Bratislave sa zišlo približne 100 ľudí, ktorí pokojne protestovali.

Galéria

Grafity „Black Lives Fucking Matter“ a „Fuck 12“ na vyrabovanom obchode Target v Lake Street, Minneapolis 28. mája 2020
Centrum Philadelphie 2. júna 2020
Začatie pochodu v Brooklyne v New Yorku 30. mája 2020
Jednotky SWAT zavádzajú zákaz vychádzania v Charleston County v Južnej Karolíne 31. mája 2020
Slzný plyn použitý počas protestu v Minneapolise
Horiaci maX to PAWN v Minneapolise v Minnesote
Hasiči pozorujúci škody v Minneapolise 28. mája 2020
Demonštranti v Minneapolis 26. mája, deň po Floydovej smrti