Pápežský legát

	Duchovenstvo katolíckej cirkvi
Podľa svätenia
	biskup • kňaz • diakon • subdiakon
	Nižšie svätenia
Podľa úradu, titulu či stavu
	Rímska kúria pápež • kardinál • apoštolský nuncius • pápežský legát • monsignor ;
	Miestne cirkvi
	Farnosti
	Rehole
	^1 V rímskokatolíckej cirkvi sa od roku 1973 až na výnimky neudeľuje; ^2 Od roku 1973 sa nazýva službou a už nepatrí medzi klérus; ^3 Podľa súčasného CIC patria medzi klérus len tí, ktorí prijali aspoň diakonskú vysviacku

Pápežský legát (iné názvy: apoštolský legát^[1], legát^[2]^[3]; z lat. legatus – „vyslanec, posol“^[4]^{[pozn 1]}) je osobný reprezentant Svätej stolice, ktorý bol poverený misiou.^[5] Má osobitné poverenie reprezentovať Svätú stolicu pri miestnej cirkvi, štáte alebo medzinárodnej organizácii, príp. má mimoriadne poslanie pri určitej príležitosti.^[1]

Historické podoby

Rímsky pápež už od svojich počiatkov využíval vyslancov, pričom od 11. storočia získavali na dôležitosti. Postupne sa vyprofilovali tri druhy legátov:

legatus missus (plurál [pl.] legati missi; doslova [dosl.] „vyslaný legát“) – legát poverený nejakou konkrétnou misiou (úlohou),
legatus natus (pl. legati nati; dosl. „rodený legát“) – držitelia arcibiskupského stolca, ku ktorému prináležal stály titul legáta (napr. arcibiskup canterburský v období pred anglickou reformáciou),
legatus a latere (pl. legati a latere; dosl. „legát zo strany [pápeža]“, tzn. v bezprostrednom postavení k osobe pápeža) – legát s najvyšším postavením, priamy zástupca pápeža, tzn. vždy kardinál.^[5]

Systém legátov bol v priebehu storočí viackrát reogranizovaný. Významná zmena nastala v 16. storočí, kedy začali vznikať nunciatúry pri svetských vládach, s ktorými Svätá stolica udržiavala diplomatické styky.^[5]

Súčasné použitie

Súčasné kanonické i medzinárodné právo pozná nasledujúce druhy legátov:^{[chýba zdroj]}

legatus a latere – najvyšší druh legáta, ktorý musí byť kardinálom (pozri vyššie),
apoštolský nuncius – vyslanec s diplomatickým poslaním, obyčajne titulárny arcibiskup (na úrovni mimoriadneho a splnomocneného veľvyslanca),
internuncius - nuncius-diplomat druhého rádu (na úrovni vyslanca),
apoštolský delegát – reprezentant bez diplomatického štatútu.

Poznámky

↑ Pre podrobnejšiu etymológiu pozri rozlišovaciu stránku legát

Referencie

↑ ^a ^b „apoštolský legát“, Encyclopaedia Beliana : Slovenská všeobecná encyklopédia v dvanástich zväzkoch, Prvý zväzok, A – Belk (1. vyd.), Bratislava: Encyklopedický ústav Slovenskej akadémie vied; VEDA, vydavateľstvo Slovenskej akadémie vied, 1999 (vyd. 2018-05-09), ISBN 80-224-0554-X, https://beliana.sav.sk/heslo/apostolsky-legat, dost. 2020-03-22
↑ Jarošová, Alexandra; Buzássyová, Klára, edi. (2011), „legát“, Slovník súčasného slovenského jazyka, H – L (1. vyd.), Bratislava: VEDA, vydavateľstvo Slovenskej akadémie vied, ISBN 978-80-224-1172-1
↑ Balážová, Ľubica; Bosák, Ján, edi. (2005), „legát“, Slovník cudzích slov : akademický (2. dopl. a preprac. vyd.), Bratislava: Slovenské pedagogické nakladateľstvo – Mladé letá, ISBN 80-10-00381-6
↑ Králik, Ľubor (2015), „legálny“, Stručný etymologický slovník slovenčiny (1. vyd.), Bratislava: VEDA, vydavateľstvo Slovenskej akadémie vied, str. 321, ISBN 978-80-224-1493-7
↑ ^a ^b ^c Cross, F.[rank] L.[eslie]; Livingstone, E.[lizabeth] A., edi. (2005), „legate, Papal“, The Oxford dictionary of the Christian church (3. vyd.), Oxford; New York, NY: Oxford University Press, str. 969, ISBN 978-0-19-280290-3, https://books.google.sk/books?id=fUqcAQAAQBAJ&pg=PA969, dost. 2020-03-22

Odporúčaná literatúra

ANTONÍN, Kalous. Plenitudo potestatis in partibus? : papežští legáti a nunciové ve střední Evropě na konci středověku (1450-1526). 1. vyd. Brno : Matice moravská, 2010. 446 s. (Knižnice Matice moravské; zv. 30.) ISBN 978-80-86488-75-2. (po česky)

Zdroj

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Papežský legát na českej Wikipédii.

Tento článok týkajúci sa dejepisu je zatiaľ „výhonok“. Pomôž Wikipédii tým, že ho doplníš a rozšíriš.

[5] Pre podrobnejšiu etymológiu pozri rozlišovaciu stránku legát

[Beliana-1] „apoštolský legát“, Encyclopaedia Beliana : Slovenská všeobecná encyklopédia v dvanástich zväzkoch, Prvý zväzok, A – Belk (1. vyd.), Bratislava: Encyklopedický ústav Slovenskej akadémie vied; VEDA, vydavateľstvo Slovenskej akadémie vied, 1999 (vyd. 2018-05-09), ISBN 80-224-0554-X, https://beliana.sav.sk/heslo/apostolsky-legat, dost. 2020-03-22

[2] Jarošová, Alexandra; Buzássyová, Klára, edi. (2011), „legát“, Slovník súčasného slovenského jazyka, H – L (1. vyd.), Bratislava: VEDA, vydavateľstvo Slovenskej akadémie vied, ISBN 978-80-224-1172-1

[3] Balážová, Ľubica; Bosák, Ján, edi. (2005), „legát“, Slovník cudzích slov : akademický (2. dopl. a preprac. vyd.), Bratislava: Slovenské pedagogické nakladateľstvo – Mladé letá, ISBN 80-10-00381-6

[4] Králik, Ľubor (2015), „legálny“, Stručný etymologický slovník slovenčiny (1. vyd.), Bratislava: VEDA, vydavateľstvo Slovenskej akadémie vied, str. 321, ISBN 978-80-224-1493-7

[Oxford-6] Cross, F.[rank] L.[eslie]; Livingstone, E.[lizabeth] A., edi. (2005), „legate, Papal“, The Oxford dictionary of the Christian church (3. vyd.), Oxford; New York, NY: Oxford University Press, str. 969, ISBN 978-0-19-280290-3, https://books.google.sk/books?id=fUqcAQAAQBAJ&pg=PA969, dost. 2020-03-22

1

2

3

[1]

[2]

[3]

[4]

[pozn 1]

[5]

Podľa svätenia
Duchovenstvo katolíckej cirkvi

biskup • kňaz • diakon • subdiakon¹
Nižšie svätenia Západná cirkev: akolyta² • exorcista¹ • lektor² • ostiár¹ Východné cirkvi: poddiakon • čtec • spevák
Podľa úradu, titulu či stavu
Rímska kúria pápež • kardinál • apoštolský nuncius • pápežský legát • monsignor
Miestne cirkvi patriarcha • prímas • metropolita • arcibiskup • diecézny biskup • eparcha • biskup koadjútor • teritoriálny opát • osobný prelát • apoštolský administrátor • pomocný biskup • generálny vikár
Farnosti dekan • farár • farský administrátor • administrátor excurrendo • kaplán
Rehole³ generálny predstavený • opát • opátka • igumen • provinciál • prior • rehoľník • archimandrita • mních • mníška • novic
^1 V rímskokatolíckej cirkvi sa od roku 1973 až na výnimky neudeľuje ^2 Od roku 1973 sa nazýva službou a už nepatrí medzi klérus ^3 Podľa súčasného CIC patria medzi klérus len tí, ktorí prijali aspoň diakonskú vysviacku