Redaktor:Bronto/Archív 2009

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Skočit na navigaci Skočit na vyhledávání

Hazrat Babadžan[upraviť | upraviť zdroj]

Prosím Vás, môžete svoj zásah do článku Hazrat Babadžan stiahnuť? Babadžan nie je priezvisko, ide o muslimskú sväticu, sú to dve prvé mená, niečo ako Mária Karolína. Alebo by ste navrhli úpravu Mária Karolínová?

Hazrat Babadžanová je nezmysel.

Úpravy Filit-u[upraviť | upraviť zdroj]

Vďaka, Bronto, že to po mne ďalej dávaš do poriadku... ten Filit ma - keď sa sem dostanem - vždy znovu a znovu vytočí, je v tom za prvé hrozný bordel, za druhé tie heslá sú často sem nepatriace (väčšina skôr wikislovník alebo výmaz), za tretie že to tu stále neupravené je... to tu nemáme žiadneho filozofa, ktorý by v tom urobil poriadok? Sakra, veď väčšina tých hesiel pre mňa ako "praktického prírodovedca" ani nedáva zmysel, pričom encyklopédia by ich mala vysvetlovať. Preto len tie väčšinou kozmetické úpravy a posun na ďalšie spracovanie... --Rádiológ 12:48, 1. január 2009 (UTC)

Veď ja viem. Ja sa to snažím dávať do poriadku jednotným spôsobom od začiatku (napríklad prídavné mená - ak nie sú vyslovene triviálne - presúvam pod podstatné meno od ktorého sú odvodené alebo rovno pod spodstatnené prídavné meno), ale časom človek nájde v tom neporiadku tam systém. Ideálne by asi bolo, aby som to upravoval všetko sám - aspoň pokiaľ ide o rozlišovania a tak - ale teraz na to naozaj nemám čas a postupne to aj tak upravujú druhí. Bronto 14:22, 1. január 2009 (UTC)

Ok, budem na tom pomaly pracovať, lebo ma to dosť irituje - len to po mne ďalej aspoň námatkovo kontroluj, keď už vtom máš nejaký systém. --Rádiológ 16:44, 1. január 2009 (UTC)

Platónska Akadémia[upraviť | upraviť zdroj]

Môžeš prosím Ťa zmazať tento článok? Vytvoril som ho prenesením časti textu z článku Platón. Až dnes som si všimol, že takýto článok už existuje; viď Platónska akadémia. Vďaka.

Este raz o okcitancine[upraviť | upraviť zdroj]

Ahoj Bronto a stastny novy rok. Dostal som zpravu od editora Ethnologue. Tu mas text:

Editor_Ethnologue@sil.org

Dear Mr. Blanc,

Thank you for pointing out the information on The Ethnologue website concerning Occitan.  
Earlier this year, we updated our database to unify all the Occitan dialects, which were 
previously coded as separate languages.

The current website still reflects the 15th Edition of our book, which came out in 2005.  
We are now preparing to publish the 16th edition in February or March, at which time 
the website will be updated with the new information.  
In the 16th edition, Auvergnat, Gascon, Langedocien, Limousin, and Provençal 
will appear as dialects of Occitan.

We appreciate your use of and interest in The Ethnologue.  Thank you.

Chuck Fennig
Managing Editor
www.ethnologue.com

Mozem tak opravit ty "okcinstanské jazyky"? --Jfblanc 17:28, 8. január 2009 (UTC)

A prečo? Ethnologue predsa nie je jediný zdroj, ktorý to považuje za oddelené jazyky, je ich kopa iných aj francúzskych (a sú aj ne internete, len ich treba aj chcieť nájsť), len sme sa k tomu nedostali. Keby to bol jediný zdroj, tak by to nebol problém. Bez ohľadu na to si na to 16. vydanie najprv musíme počkať a potom tam kľudne napíšeme, že napr. tam a tam to zmenili. Bronto 19:01, 8. január 2009 (UTC)

Latinsky sa to musi rikat: mala fide ;-( --Jfblanc 21:13, 8. január 2009 (UTC)

Ja nejako stále nechápem v čom je problém. Veď článok je primárne pod tvojou verziou ale spomína aj alternatívny názor, a to v oblasti, kde sú tieto veci veľmi často sporné (t.j. lingvistike). Na tom predsa nič nie je, trocha tolerancie k iným názorom by nezaškodilo. Bronto 00:19, 9. január 2009 (UTC)

Sexbiznis[upraviť | upraviť zdroj]

Bronto preco si zmenil sociologickú definiciu sexbiznisu, clanok som referencoval. Odkial si mal zdroje? Rudko 21:06, 13. január 2009 (UTC)

Zdroj som uviedol a nezmenil ale opravil. Biznis nie je "miesto", vedomé zarábanie sa odborne nazýva podnikanie (business) a pojem nezahŕňa len prostitúciu; neviem čo to bol za zdroj, ale bolo to riadne od veci. Bronto 21:09, 13. január 2009 (UTC)

  • V mojom zdroji sa jedna o sociologickú knihu dvoch renomovaných nemeckých sociológov, ktorý sa touto témou zaoberajú celý zivot. Neviem ci je namieste tvrdit, ze to je od veci zdroj. Ty si neuviedol ziadny zdroj - aspon ho tam nevidim. Poprosil by som Ta aby si nemenil clanky podla vlastnych nazorov, myslim si, ze to nieje namieste (alebo si sociológ a vyznás sa?). Ponechajme tam oficiálnu zauzivanu sociologickú definíciu a ked chces k clanku daco pripisat tak nemen vedné poucky, ale dopis to podto. Naco to potom referencujem - aby to kazdy menil? Este raz opakujem zmenil si sociologicky zauzivanu definiciu sexbiznisu. Navrhujem vratit clanok do povodnej verzie, zmena slova sexbusinness na sexbiznis je ok.Rudko 21:21, 13. január 2009 (UTC)

A ja ťa poprosím, aby vety, ktoré píšeš mali hlavu a pätu, aby to boli aj naozaj definície a nie hocijaké vety; aby si tu v prípade slov, ktoré nie sú technického charakteru citoval primárne slovenské zdroje (aj keď to nie je teraz hlavný problém); nepovažoval prostitúciu za alfu a omegu celého sveta a preto nepoužíval zdroj o prostitúcii na témy, ktoré sa prostitúcie týkajú len okrajovo; necitoval nejaké obrázkové časopisy (ako si to už párkrát urobil v iných článkoch), akokoľvek si nimi fascinovaný; a predovšetkým riadne čítal, čo píšem tu a do článku (článok má dve vety a nie si schopný identifikovať zmenu, to je zaujímavé), aby si nemrhal mojim časom. Zdroj je tam uvedený, dôvod na zmenu máš vyššie uvedený (vysvetlenie je len doplnok, na tvrdenie, že businee sú "miesta" nie sú argumenty, to je proste holý logický a jazykový nezmysel). To, čo si odcitoval, nebola definícia ale nejaká veta, ktorá hovorí o tom, čo pojem sexbiznis zahŕňa pre tých, čo sa zaujímajú o prostitúciu. Okrem toho je skutočne úsmevné, že to považuješ za nejakú štandardnú "zaužívanú" "sociologickú definíciu", to si si proste vycucal z prsta a úžasne to znie, normálne som z toho paf. Každá definícia toho pojmu je - keď už sa to má zaradiť - "sociologická", aká iná by mala byť? Bronto 21:29, 13. január 2009 (UTC)

  • Prepac ale nechapem Ta. Táto diskusia mala byt o clánku sexbiznis. Odkedy som redaktor tak som bol nato viackrat upozornený, ze mám clánky vzdy referencovat. Moje zdroje niesu obrazkove casopisy ake napríklad Zivot alebo Slovenka, ale vedecké casopisy ako napríklad Bild der Wissenschaft, áno, v ktorych su aj obrazky. Teraz nechápem preco sa tu dakto - teraz konkrétne ty, nadtým pozastavuje, ze clánky referencujem. K téme prostitúcia - neviem naco to sem do tejto diskusie tahas, ked sa bavime o clanku sexbiznis, cítim sa byt osobne napadnutý a spochybnený, hlavne co sa týka mojich zdrojov. V mojom záujme je písat objektívne clanky, a to je podla mna najjednoduchsie, pokial sa referencujú spolahlive zdroje. Takisto sa referencuju anglicke zdroje... preco by teda nemecké zdroje nemali referencovat? Este raz opakujem, zmenil si sociologickú definíciu sexbiznisu, uz ci tej definícii chápes alebo nechápes. Nebudem sa tu s Tebou na wiki hádat ani rozpisovat, pretoze boj proti ludskej tvrdoHlavosti, je ako boj proti veterným mlynom. Rudko 21:50, 13. január 2009 (UTC)

Tak posledný krát, teraz skúsim metódu menovania po bodoch (bolo mi od začiatku jasné, že nepochopíš, čo ti tu napíšem, aj keby som to vyznačil farebne, zarámoval a rozložil na jednotlivé bity, pretože z tvojho štýlu vidím už po skúsenostiach s niektorými ostatnými redaktormi, že to by som mohol vysvetľovať len týždeň základný zásady uvažovania):

  • Po prvé zdroj je tam napriek tvojmu tvrdeniu uvedený
  • Po druhé tá veta nie je definícia ale proste len veta opisujúca podmnožinu (nie celú množinu) pojmu (veta je to platná, ale nie je to definícia) a napísal som hrubým prečo
  • Po tretie aj keby to bola definícia - čo nie je - je technicky chybná a to vidí už naozaj každý (biznis nie sú "miesta" atď.)
  • Po štvrté, áno, ak sa to má zaradiť, je to najskôr z oblasti sociológie, no a čo?
  • Po piate, tvrdenie, že je to nejaká "zaužívaná sociologická definícia" si si proste vymyslel (nemusíš to tu ďalej opakovať), aj keby tá veta bola definícia a bola navyše správna (čo nie je), tak to nie je jediná definícia na svete len preto, že práve tú knihu máš v ruke
  • Po šieste, už konečne pochop, že kniha o prostitúcii bude všetky pojmy preberať len z aspektu prostitúcie, to neznamená, že tie pojmy nemajú v skutočnosti širší význam, už preto je nevhodné, vybrať si na tému takú širokú ako zdroj knihu len o prostitúcii
  • Po siedme, referencovať máš, ale po prvé k veci a po druhé nie tak, že capneš hocijakú vetu, ktorú prvé k téme vidíš (ak tam vôbec takto je napísaná), a vydáš ju za niečo, čo nie je; a tiež je vhodné citovať zdroje relevantné k téme a to znamená (a) v tomto prípade napríklad zdroj o "Sexindustrie", to je totiž prakticky to isté a tak sa to väčšinou inak nazýva a lebo trebárs "sociologických aspektoch erotiky" a pod. a nie len zdroj o zlomku problematiky, (b) žiadne obrázkové časopisy pre odborné témy (to sa týka tvojich iných editov, nie tohto)
  • Po ôsme, slovenské zdroje sú potrebné preto, lebo cudzie slová skôr všeobecného významu (ako napríklad toto) nemajú vždy v slovenčine a nemčine (podobne angličtine) rovnaký význam, ale ich význam sa trochu rozchádza odlišným používaním v obidvoch jazykoch; ale myslím, že v tomto prípade to nie je to hlavné

Bronto 15:32, 14. január 2009 (UTC)

  • Mne šlo o to, že som článok vytvoril, pridal vetu, ktorá bola 1:1 uvedená ako definícia sexbiznissu v renomovanej sociologickej knihe o prostitúcii (podčasť sexbiznisu). Presne do tejto definície si pridal nejaké veci ktoré si nereferencoval! a preto som sa Ťa pýtal odkiaľ máš zdroje. Stále mi uvádzaš, že zdroj si uviedol svoj zdroj, a popritom je tam stále len jediná referencia, ktorú som tam pridal ja. Čiže kde je ten zdroj z ktorého si čerpal? Požiadal som Ťa nemeniť poučku, ktorá je referencovaná a podložená vierohodným zdrojom, vlastnými názormi (napr. že biznis nieje miesto, atď.). Ako odpoveď mi posielaš prednášky o uvažovaní, to je v poriadku, ale podlož svoje tvrdenia referenciami. To sa v dnešnej dobe už učí hádam aj na základnej škole, že tvrdenia treba vždy správne referencovať. Vážim si, že si tu na wikipédii dlhšie než ja a určite máš viacej skúseností s prispievaním. Nuž ale Tvoja argumentácia sa mi javí ako keby si bol centrála pre nevedomých redaktorov, ktorý potrebujú Tvoju pomoc z hľadiska rozmyšľania. Mám tu viacej kníh a zdrojov čo sa týka témy prostitúcie, myslím že si s tým uvažovaním poradím sám, a tému zdroje k prostitúcii / resp. sexbiznisu by sme mohli odložiť "ad acta". Plánujem, v najbližšom čase skočiť do knižnice a voľačo tam o sexbiznise pohľadám, z odborného hľadiska, myslím si, že to bude najlepšie riešenie. Máš aj ty dáky eventuálne nejaký návrh na riešenie problému? . Ešte jedna otázka, myslíš, že časopis der Wissenschaft nieje vedecký dosť nato aby sme ho mohli referencovať na slovenskej wikipédii? Veď to nieje Bravo, Život či Slovenka, ale odborný časopis Veda v obraze. Myslím si, že články ktoré tento časopis uverňuje sú vedecky založené. Čo vraví proti tomuto časopisu? Za odpoveď vopred ďakujem. Rudko 16:12, 14. január 2009 (UTC)
    • Ten zdroj som tam práve našiel, sorry. Takže až na tú otázku ohľadom referencií z Bild der Wissenschaft sme to vyriešili.
Je to tak na hrane, časopis je síce v poriadku, ale na naše účely to nie je vedecký časopis v pravom slova zmysle, je to predsa len populárnovedecké čítanie určené pre širokú verejnosť a proste obrázkový časopis. Z toho vyplýva, že všetko je tam podané primárne tak, aby to bolo zaujímavé a zrozumiteľné, t.j. chýba niečo ako snaha NPOV alebo keď už nie to, tak niekedy aspoň nejaký striktne vedecký výklad bez zjednodušovania, a chýbajú často ostatné súvislosti. Z toho vyplýva, že ak nie si vyslovene odborník na danú tému, povedzme fyzickú antropológiu. a nejde len čisto o to odcitovať nejaký holý fakt (napr. že tam a tam niečo našli z roku X), tak už to začína byť problém. Potom potrebuješ ideálne buď nejakú knihu, ktorá sa danou oblasťou zaoberá aj so všetkým okolo toho, súvislosťami, spormi, protiargumentmi, deleniami a podobne, alebo potom prípadne odbornú encyklopédiu, ktorá to už spracovala za teba. Bronto 02:49, 16. január 2009 (UTC)


Kategorie[upraviť | upraviť zdroj]

  • Ahoj mohol by si mi vysvetlit ako vytvárať kategorie ? vdaka --Zaerp°°°°

Nie je to ťažké, prípadne sa obráť na niektorého správcu/admina alebo na niektorú príručku, ktorú tu máme. Veľa zdaru. Bronto 18:36, 20. január 2009 (UTC)

Bild der Wissenschaft[upraviť | upraviť zdroj]

Myslím si, že časopis Bild der Wissenschaft ako zdroj je v poriadku. Pri článkoch sú vždy uvedené zdroje, resp. články píšu ľudia z odboru. Pokiaľ budem tento zdroj referencovať, si myslím že to je ok, pretože mnohí redaktory tu nereferencujú vôbec a informácie majú nevedno skade. Myslím si, že len zlomok redaktorov používa na prácu renomované vedecké periodiká. Okrem toho informácie vo vedeckých knihách a publikáciach tiež nemusia byť vždy pravivé, možu byť hlavne zastaralé, neaktuálne alebo sa teória v poslednej dobe ukázala ako nesprávna. Takže preberať referencie článkov z Bild der Wissenschaft? Za alebo proti? Alebo sa spýtame ostatných? Ani neviem koľko sa z jednotlivých článkov može preložiť, bez toho aby bolo porušený copyright... Díky. Rudko 02:35, 1. február 2009 (UTC)

Ja som ti na to už odpovedal a dosť jasne. Ja som ten časopis svojho času sám čítaval (dnes už som "ďalej"), takže viem veľmi dobre, na čo a ako sa dá použiť. Bronto 12:31, 1. február 2009 (UTC)

Aha, a aké časopisi sú teda vhodné ako zdroj, napríkald...Rudko 04:45, 2. február 2009 (UTC)

Z casopisov jedine odborne vedecke casopisy k jednotlivym oblastiam (dnes existuju casopisy na uplne vsetko) a aj to s vyhradou, ze treba ale mat prehlad o inych nazoroch; preto je vobec najlepsie pouzivat odborne knihy, najlepsie syntetickeho charakteru. Ale hovorim, pokial ide len o odcitovanie nejakeho udaja ako takeho (novy objav a podobne), tak na to je ten casopis uplne v poriadku, lebo patri medzi tie najlepsie popularnovedecke. Ale ber to tak, ze ti teraz hovorim idealnu situaciu, aj tak to tu nikto nedodziava a ludia si cituju co chcu- ale pytal si sa, tak odpovedam. Bronto 01:17, 3. február 2009 (UTC)

Juraj I. (Veľká Británia)[upraviť | upraviť zdroj]

Ahoj Bronto. Prečo takto, ked dalších 7 panovníkov má prívlastok Spojené kráľovstvo?--Jano spoza mláky 22:41, 1. február 2009 (UTC)

Spojené kráľovstvo (Veľkej Británia a Írska) vzniklo v roku 1801, predtým bola Veľká Británia (Kráľovstvo Veľkej Británie) od roku 1707 a predtým bolo Anglicko a Škótsko. Bronto 22:48, 1. február 2009 (UTC)

Česi[upraviť | upraviť zdroj]

Mám blbý dotaz, umíš číst? -- Mercy (|) 18:56, 27. február 2009 (UTC)

Ja mám ešte "blbší". "umíš číst" a máš nejaké nacionalistické problémy? Bronto 18:59, 27. február 2009 (UTC)

Nemám nacionalistické problémy. Dodáš k tomu zdroj? -- Mercy (|) 19:02, 27. február 2009 (UTC)

Zapadna Sahara[upraviť | upraviť zdroj]

cau bronto, nemas k tomuto nejake relevantne zdroje? ..dubhe 23:13, 14. marec 2009 (UTC)

Kalmar[upraviť | upraviť zdroj]

Ahoj, pozri sa prosím na rozlišovačku Kalmar (robil som ju dosť narýchlo, takže asi nebude dobrá). Vasiľ 09:08, 17. marec 2009 (UTC)

Potravinový reťazec[upraviť | upraviť zdroj]

Bronto, prosím, pozri sa na toto, celé je to sformulované dosť čudne a amatérsky... --Rádiológ 21:40, 19. marec 2009 (UTC)

Vďaka, takto to vyzerá podstatne zmysluplnejšie. --Rádiológ 06:39, 20. marec 2009 (UTC)

Dévanágarí[upraviť | upraviť zdroj]

Ahoj Bronto, preco ta vsuvka „často nesprávne prepisované ako devanágarí“ v hesle Dévanágarí? Da sa stretnut s oboma verziami (vyplyva to zo sposobu transliteracie, ale to asi vies). Mas nejaky zdroj okrem stranky JUĽŠ, ktory pise vyslovene preco je to „nesprávny“ prepis?. Vdaka za odpoved. --14nu5 12:18, 24. marec 2009 (UTC)

http://slovnik.tantrajoga.cz/spatnetvary.php. Ale rád sa nechám poučiť, ak existuje viacero rovnako správnych prepisov. Bronto 02:27, 25. marec 2009 (UTC)

Vec sa ma asi takto: nazov hesla je dévanágarí, co je vlastne poslovencena forma transliteracneho devnāgarī. Kratke e v transliteracii tu pisem preto, lebo v tomto pisme sa dlhe a kratne e nerozlisuju (pozri tabulku samohlasok). V tabulke je na mieste é ai. Tento fakt sa prejavuje aj na dvoch pripuznych transliteracnych schemach: IAST a najcerstvejsie ISO15919, kde v prvom riadku jedna ma kratke druha dlhe e ( vidiet, ze prepisuje kratkym e aj chema UNRSGN). K tomu by sme pripocitali pravidlo, ze samohlasky su nestabilne vo vsetkych jazykoch ak sa presne nerozlisuju, tak ostava cisto na konvencii toho-ktoreho autora/schemy, ci sa transliteracne e, ktore je v zapise devanagari vzdy jedno, prepise na e alebo é. Museli by sme pocut originalny sanskrt, aby sa kvantita dala zachytit. Vzate cisto sedliackym rozumom, slovencina so sanskrtom ma vacsinu hlasok spolocnych, jedine celebraly su v sanskrte/devanagari naviac. Ja to zvyknem robit tak, ze si zoberiem slovo v devanagari a prepisem si ho do latinky, pismeno po pismene, moc sa nestaram o prirucky. Nie je tam sa na com moc pomylit (ak nie je potrebny presny prepis, tak cerebraly sa prepisuju do slovenciny/cestiny ako palataly, a ś ako š, napr. ākāśa na ákáša). Skorsie schemy z rodiny IAST su stale v obehu, pretoze si v dosledkoch neodporuju. Odporucam, aby sa na Wiki dodrziaval prepis zalozeny na spominanej ISO scheme. Dufam ze je to zrozumitelne. --14nu5 07:45, 25. marec 2009 (UTC)

a) Výslovnosť: Pri použití pre moderné jazyky sa v d. krátke e a dlhé e rozlišujú (drávidské jazyky rozlišujú krátke a dlhé e) a v severoindických jazykoch sa predmetný znak vyslovuje ako dlhé e. Pri použití pre sanskrit sa prinajmenšom podľa článku IAST predmetný znak takisto vyslovuje ako dlhé e (neviem posúdiť nakoľko to je alebo nie je sporné). b) Prepis: Predmetný znak sa v minulosti prepisoval v rôznych zahraničných prepisoch ako e. Do slovenčiny prepisujeme v zmysle PSP (aj podľa logiky) podľa slovenskej výslovnosti. Záver: "Správny" prepis do slovenčiny je é, pretože sa daný znak vždy vyslovuje ako slovenské é (keby sme výraz "prepis" chceli chápať ako medzinárodný prepis, potom by sme v slove d. aj museli namiesto dĺžňov písať horizontálne čiarky; keďže to nerobíme, myslíme prepisom slovenský prepis). Správny je v úvodzovkách, pretože kým neexistuje nejaká záväzná tabuľka, tak možno vlastne hovoriť len o najsprávnejšom možnom prepise. Bronto 11:36, 25. marec 2009 (UTC)

Suhlasim s dlhym, to je ok. Len mam problem so slovom „nespravny“, dal by som „nevhodny“ alebo nieco podobne. „Nepravny“ znie kategoricky, ine slovenske prepisy sa budu potom povazovat za hrubky. Nie som si isty, ze sa transliterovone e VZDY vyslovuje ako é, ale dobre. Ide mi len o to horeuvedene slovo. Aky je rozdiel v devanagari pismenach medzi dlhym a kratkym dravidskym e. Mas nejaky zdroj? --14nu5 13:17, 25. marec 2009 (UTC)

O tom poslednom je v článku v nem. wiki. Bronto 23:53, 1. apríl 2009 (UTC)

Prepis[upraviť | upraviť zdroj]

Ahoj, až máš čas tak oprav, prosím, prepis v článku Shoichi Sakata. Vasiľ 12:23, 5. apríl 2009 (UTC)


Zauzivane nazvy vo fyzike[upraviť | upraviť zdroj]

Zdravim, mam zopar zavaznych vyhrad voci upravam, ktore robis vo fyzikalnych clankoch. Priklad: kvark d namiesto down kvarku. Mozno sa ti nepaci anglicky nazov, ale je zauzivany vo fyzike a najdes ho aj v inych jazykoch. Cistota jazyka je fajn, ale ak ide proti zauzivanemu pouzivaniu pojmov vo fyzike, tak je nanajvys nevhodna. Takisto Kobayashi-Maskawava matica je pojem, ktory nema zmysel pisat ako Kobajaši-Maskavova matica, pretoze to nie je zauzivane. Peterzet 13:36, 5. apríl 2009 (UTC)

Predpokladám, že Bronto tie názvy presmeroval, takže nie je problém: kto zadá tvoj zaužívaný názov, k článku sa priamo dostane. Vo wiki platí pravidlo spisovnej, a nie zaužívanej (pseudo)slovenčiny. --Rádiológ 14:36, 5. apríl 2009 (UTC)
Vidim, ze s vami borci som nemal ani skusat debatovat, malo mi to byt hned jasne v momente, ked niekto prepise bez akejkolvek znalosti kontextu nazov Kobayashiho-Maskawavova matica na Kobajaši-Maskawova matica...
Nema zmysel, aby som sem pisal prispevky k casticovej fyzike, pretoze v tazeni za pseudocistotu jazyka vytvarate akesi nove nepouzivane nazvoslovie v tomto obore, cim zo samotnej wikipedie robite frasku. Peterzet 15:57, 5. apríl 2009 (UTC)

Áno, to čo používaš a poznaš TY je jediné správne a ostatné je fraška, smiešne, trápne a podobne, ako inak...To tu máme každý druhý deň...Toto "nové" nepoužívané "názvoslovie" vyplýva jednak z PSP a jednak ho nájdeš napríklad v Slovníku subjadrovej fyziky od Alfy. Okrem toho nemôžeme tu striedať tvary prepisovaní podľa PSP a tvarmi prepisovanými podľa angličtiny v jednom texte, lebo sa v tom nikto nevyzná. A predovšetkým nie sme frekvenčný slovník ani google, ak tu hľadáš najčastejšie používané veci, tak si na zlej adrese. Bronto 17:26, 5. apríl 2009 (UTC)

Ak pracujes v obore casticovej fyziky alebo ju studujes, tak si s tebou na temu pouzivanych nazvov rad pohovorim. V opacnom pripade ma nepresviedcaj o tom, ze JA pouzivam nejake vlastne nazvoslovie. Toto len dokumentuje, co je hlavnym problemom wikipedie. Odbornost clankov negarantuju ludia z daneho alebo aspon pribuzneho oboru, ale samozvany odbornici. Peterzet 06:40, 6. apríl 2009 (UTC)
JA som lekár a napriek tomu tu používam spisovné a nie zaužívané termíny - bez ohľadu na to, či sa v odbornej literatúre používajú alebo nie. To, že je niekto odborník na fyziku či onkológiu ešte neznanená, že je expert na spisovnú slovenčinu. V encyklopédii sa používa slovenčina spisovná, nie "zaužívaná". Presmerovanie tu funguje, takže nevidím žiaden problém. Ja napr. často presmerujem zaužívaný latinský názov na spisovný, takže kto to hľadá tak či onak, vždy to nájde. S pozdravom --Rádiológ 06:51, 6. apríl 2009 (UTC)
Plati, co som napisal vyssie. Nema zmysel, aby som sem pisal clanky o casticovej fyzike, ak budu takymto stylom likvidovane... Peterzet 07:06, 6. apríl 2009 (UTC)
Rob si čo chceš, nikoho tu nikto k ničomu nenúti. --Rádiológ 07:16, 6. apríl 2009 (UTC)
Uviedol som zdroje, princíp a aj vnútornú logiku postupu. Vôbec tu nejde o termín, ide len o jeho pravopis. Pravopis je na Slovensku kodifikovaný. A keby aj nebol, máme tu nejaký systém. Okrem môžem dodať, že nás všetkých mrzí ak "časticiam" vadí, že sa mená ľudí píšu tak, aby boli správne vyslovené a nie tak, ako sa z lenivosti a neznalosti japončiny - nič iné za tým totiž nie je -, zvyknú písať. Takže napríklad pán Kobajaši bude istotne nadšený, keď jeho meno, ktoré znie [kobajaši] budeme na Slovensku vyslovovať [koba-i-a-s-h-i], pretože písmená s a h vyslovujeme v slovenčine s a h a nie š. Alebo ešte lepšie: Budeme do textu vkladať tag typu <pozor prepni na anglickú výslovnosť aj keď je to Japonec>Kobyashi<pozor prepni naspäť na slovenskú výslovnosť> a tým čitateľovi nesmierne pomôžeme. Ale hlavne, že častice nebudú zlikvidované. Bronto 11:04, 6. apríl 2009 (UTC)
Zda sa, ze nechapes... nemam nic proti zapisu japonskych mien podla urcitej normy, aj ked vedie k zabavnej situacii, ked pan Hideki Yukawa bude pisany ako Hideki Jukawa. Mam zasadne vyhrady proti tomu, aby sa komolili fyzikalne pojmy.Peterzet 17:32, 6. apríl 2009 (UTC)
Nie, nechapes ty, ani keď ti podám humorne, ani keď ti to podám odborne, proste nijako. Ak ti doteraz nedošlo o čo ide, nemá zmysel pokračovať. Ujasni si niekde, čo je to termín, čo je pravopis, čo je prepis. Bronto 21:29, 6. apríl 2009 (UTC)
Ake referencie? Najprv sa nauc, ako sa referencie robia... Ziadny Slovnik subjadrovej fyziky vydany nakladatelstvom Alfa neexistuje. Pozrime sa, ale do slovnika, ktory skutocne existuje:
Sube, Ralf. Subjadrová fyzika; Anglicko-nemecko-francúzsko-rusko-slovenský slovník. Bratislava : Alfa, 1989.
K tomu poznámka: Aha, tak to je "argument". Klobúk dole. Je tam omylom veľké S na zlom mieste. Môžeš teda vedecky odcitovať sekciu tejto diskusie , v ktorej som napísal, že idem vedecky citovať referencie? Nech už sme teda konzistentní. Bronto 11:16, 8. apríl 2009 (UTC)
Nalistujeme si stranu 191 a cumime na to, ze tato knizocka povoluje aj variantu Kobayashiho-Maskawovej matice a aby sme boli uplne presni, povoluje aj variantu Kobajašiho-Maskawovej matice. Preco dve?
Nalistujeme si stranu 5 (ta nie je cislovana). Zacitujem ti to relevantne a mozno (o com silno pochybujem) pochopis: "Vacsina prac zo subjadrovej fyziky vychadza v anglickom jazyku. Preto niektore anglicke terminy zdomacneli aj v inych jazykoch a zvacsa sa neprekladaju. Sme si vedomi tohoto nedostatku pri vytvarani slovenskej terminologie, avsak internacionalny charakter subjadrovej fyziky nas nutil zachovat tieto terminy aj v slovenskom preklade." A este tato veticka: "Preto az dalsi vyvoj ukaze, ci sa navrhovane terminy ujmu..." podpisany Prof. RNDr. Pavol Povinec, DrSc. August 1988 (!!) Uz konecne rozumies?
K tomu hlavne poznámka: Zopakujem tretí krát. Nevšimol som si, že by som bol spochybnil existenciu akéhokoľvek termínu. Dokedy to budem opakovať? Bronto 11:09, 8. apríl 2009 (UTC)
Ak sa na nieco odvolavam, tak si to aj precitam... ze Bronto?! Taktiez mimo ineho, spominany slovnik nie je jazykovedna prirucka a z tohto titulu teda ani nemoze byt zavazna. Bolo by vhodne, keby si sa miesal do veci, ktorym skutocne rozumies. Prospel by si tak Wikipedii, aby bola odborne na urovni.Peterzet 13:09, 7. apríl 2009 (UTC)
A este pridam drobnu citaciu z PSP, aby si bol spokojny: "Použitie neslovenského prepisu v slovenských textoch je vhodné iba v prípade slov, ktoré si zachovávajú cudzí a citátový charakter, resp. predstavujú obchodnú značku používanú na celom svete (napr. auto zn. Toyota, koncern Mitsubishi)." Je to na strane 49 tohto dokumentu http://www.juls.savba.sk/ediela/psp2000/psp.pdf . Este niecomu nerozumies? Peterzet 13:18, 7. apríl 2009 (UTC)
Pôvodne som nechcel na toto reagovať, ale predsa len: Názov osoby a matematickej rovnice dávaš na roveň obchodnej značky? Názov, ktorý má ...ov a druhú časť slovenskú má "citátový charakter"? To má byť vtip? A to máš ešte tú drzosť to sem aj odcitovať? Tak nám napíš, čo potom podľa teba nemá citátový charakter, nech sa poučíme, to som zvedavý. Mená (názvy) si vylúčil...hm...neviem, čo iné by sme ešte mohli z japončiny v bežnom texte prepisovať, pomôž nám trocha.... Bronto 11:00, 8. apríl 2009 (UTC)
Prečítaj si pozorne, čo sme ti (ja som ti) hore napísal a napíš, čo z toho nerozumieš (to myslím doslova nie posmešne). To, čo si napísal teraz, totiž nič nemení na tom, čo som napísal ja hore. Po druhé, od roku 1988 vyšli dvoje nových PSP (v tom čase pokiaľ viem žiadne japonské prepisy kodifikované neboli). Po tretie, hlavný argument bol iný, a síce ten, že nie je možné v jednom texte raz prepisovať raz tak a raz onak (napíšem ti k tomu rovnicu, aby si túto komplikovanú myšlienku pochopil?), teda možné to je, ale my to tu tak nerobíme. Po tretie, snažíš sa zbytočne, takúto istú diskusiu sme tu už viedli asi 10x (a to bez ohľadu na všetko ostatné). Možno takto ešte: Keby toto bola encyklopédia čisto o jadrovej fyzike a bola by niekde v úvode poznámka, že ignorujeme PSP, tak potom by to bez problémov šlo. To prvé preto, že by všetci vedeli, ako majú tie mená správne čítať (a síce po anglicky, lebo by sa všade sústavne dodržiaval anglický prepis, ktorého sa tu dožaduješ) a to druhé je snáď jasné prečo. ... Ale PSP sú na Slovensku podstate záväzné podľa zákona a prísne vzaté je ich porušovanie trestné (keby sme boli na Slovensku). Bronto 10:46, 8. apríl 2009 (UTC) Záver: Bolo by vhodné, aby si sa miešal do vecí, ktorým rozumieš. Bronto 11:52, 8. apríl 2009 (UTC)
Suhlasim s Peterzetom. Aj ked existuju aliasy, predsa len pri preklikavani vidi uzivatel nazvy ktore nie su zauzivane.. a tak sa moze lahko stat ze ak takyto nazov pouzije v odbornej spolocnosti, nemusi byt celkom pochopeny. --Wacker 08:33, 8. apríl 2009 (UTC)
Názov je stále ten istý, mení sa len jeho pravopis. Okrem toho som predsa napísal, že alternatívy sa môžu napísať s komentárom v príslušnom článku. Bronto 10:54, 8. apríl 2009 (UTC)

Dejiny Košíc[upraviť | upraviť zdroj]

Prave som to rozdelil a už to spájaš. To sme si mohli vydiskutovať v diskusii nie? Stránka bola príliž veľká a ťažko sa upravovala.

Napísal som tam. Bronto 01:21, 11. apríl 2009 (UTC)

Pabuk[upraviť | upraviť zdroj]

Bronto, mohol by si sa, prosím, pozrieť na tento článok. Je tam nejaký zmätok v čeľadiach. --Rádiológ 08:48, 11. apríl 2009 (UTC)

Revízia najlepších článkov[upraviť | upraviť zdroj]

Ak sa zaujímaš o túto problematiku, môžeš hlasovať (ZA alebo PROTI, to už je na Tebe). Vďaka.--MichalT 22:19, 11. apríl 2009 (UTC)

Amadeovci[upraviť | upraviť zdroj]

Vďaka za ten redirekt, na toto naozaj nemám žiadnu literatúru ani potrebné znalosti. --Rádiológ 10:46, 18. apríl 2009 (UTC)

Ehm[upraviť | upraviť zdroj]

Bronto, chápem, že si rozčúlený, ale nešlo by to bez tých psychiatrických diagnóz? :-) --Rádiológ 12:26, 22. apríl 2009 (UTC)

80 % ľudí, hlavne tí, čo nie sú prihlásení (takže evidentne nemajú čisté svedomie), tu na iné správanie nereaguje. Ja som to rok skúšal inak, viedlo to ku katastrofe. Bronto 12:30, 22. apríl 2009 (UTC)
Mne je to jasné, ale ak sa majú dodržovať pravidlá, platia pre všetkých, i pre IPčky - keby to bola IPčka, už má 2 hod ban, pre registrovaných mám väčšie pochopenie, každý sa môže občas vytočiť. Pre teba ho mám obzvlášť veľké, už len k úcte nad tou prácou čo si tu za tie roky urobil a na ktorú väčšina z nás nemá nervy. Takže ťa radšej upozorňujem, aby sa nám to nevymklo z rúk. --Rádiológ 13:01, 22. apríl 2009 (UTC)
No veď ja si to cením, ale už by si mohol z minulosti všimnúť, že keby si to tu nerozoberal, tak už by bol ticho. Takíto ľudia akonáhle dostanú trochu podporu, tak sú ako na koni. Bronto 13:03, 22. apríl 2009 (UTC)

Navrhované pravidlo: Významnosť[upraviť | upraviť zdroj]

Bola otvorená diskusia k navrhovanému pravidlu „Významnosť“. Keďže tento návrh určuje, čo má a čo nemá byť obsahom Wikipédie, je potrebné, aby v komunite získal, čo najširší konsenzus. Každý rozumný príspevok je preto nanajvýš vítaný.--MichalT 20:37, 22. apríl 2009 (UTC)

Prosba[upraviť | upraviť zdroj]

Ahoj Bronto, chcel by som ta poprosit o tvoj názor na tento rozpisany clanok. Pripadne svoje nazory mozes pisat do uz vytvorenej diskusie. Dakujem --  14nu5  12:41, 1. máj 2009 (UTC)

Hazrat Babadžan[upraviť | upraviť zdroj]

Prosím Vás, môžete svoj zásah do článku Hazrat Babadžan stiahnuť? Babadžan nie je priezvisko, ide o muslimskú sväticu, sú to dve prvé mená, niečo ako Mária Karolína. Alebo by ste navrhli úpravu Mária Karolínová? Hazrat Babadžanová je nezmysel.

Po prvé nepodpísal si sa, po druhé môže byť, ale z článku to nevyplýva, takže z čoho to vyplýva resp. kto tvrdí, že to nie je priezvisko? Bronto 16:12, 1. máj 2009 (UTC)

Som tu relatívne nový a v prvom rade som chcel vypracovať, resp. preložiť nejaké heslá, takže je pravda, že nepoznám všetky pravidlá, kedy sa treba podpisovať atď. Predpokladal som, že časom si to naštudujem. Na Vašu otázku, kto tvrdí, že to nie je priezvisko, nemám inú odpoveď iba tú, aby ste si pozreli anglickú wikipédiu, resp. niektorú stránku, kde sa o tejto osobe hovorí, a bude Vám to jasné. Ide o dve prvé mená. I z príbehu dotyčnej osoby by ste mohli vydedukovať, že sa v žiadnom prípade nejedná o priezvisko.

Je mi ľúto, že to musím napísať, ale po tejto skúsenosti s Vami a po Vašom nekompetentnom zásahu do hesla, ktoré som sa chystal ďalej rozpracovať, nebudem už prispievať do wikipédie, pretože sa mi zdá stratou času riskovať, že moja práca bude vydaná napospas neadekvátnemu zásahu. Namiesto toho, aby ste svoj zásah odstránili a priznali si omyl, mi kladiete detinskú otázku. Tiež by som sa Vás mohol opýtať, kto tvrdí, že ide o priezvisko. Ak by ste si pozreli niektorú zahraničnú stránku zaoberajúcu sa danou témou, resp. postavou, bolo by Vám to jasné.

Súdiac podľa viacerých vyššie uvedených vstupov prispievateľov máte tendenciu zasahovať do vecí, o ktorých toho veľa neviete. Aj vďaka tomu môžu potenciálni prispievatelia stratiť chuť podieľať sa na tomto dobrom projekte.

Môžeš tu napísať aj arabskú drámu a nafukovať sa koľko chceš, nič to nemení na tom, že si neodpovedal na otázku: Z čoho vyplýva, že nejde o priezvisko? Keď už to musí byť, tak môžeš odcitovať aj inú wiki. Ak je to také "jasné", tak nebude problém to odcitovať. Bronto 18:59, 1. máj 2009 (UTC)

IP[upraviť | upraviť zdroj]

Ahoj, pozri prosím aj na ostatné články od IP. Vasiľ 13:59, 2. máj 2009 (UTC)


Róbert[upraviť | upraviť zdroj]

Ahoj, prečo si zmenil Róbert Eduard Lee na Robert Eduard Lee? Ak poslovenčujeme (čo nepovažujem za šťastný nápad) mená, tak slovensky je Róbert Eduard, anglicky Robert Edward, ale Robert Eduard je guláš neslovenskej a slovenskej verzie mien. Pekný večer. --Lalina 20:42, 21. máj 2009 (UTC)

Mená iných osôb ako svätcov, šľachticov, panovníkov alebo uhorských dejateľov a zopár iných významných sa neposlovenčujú a už vôbec nie nejakí Američania z 19. storočia. Bronto 20:45, 21. máj 2009 (UTC)

Ale v tom prípade (ako som písala), to má byť Robert Edward a nie Robert Eduard. Mimochodom, aj "nejakí Američania z 19. storočia" sú významní. --Lalina 21:54, 21. máj 2009 (UTC)

Áno, samozrejme, to -u- som si nevšimol. Bronto 22:29, 21. máj 2009 (UTC)

Pravidlá významnosti[upraviť | upraviť zdroj]

Zdravím. Tak dáme sa do toho? Dúfam, že si si to nerozmyslel (to by mi bolo ľúto). Ja som ochotný sa do toho vložiť.--MichalT 16:00, 23. máj 2009 (UTC)

Skúsim v pondelok alebo v utorok. Teraz nemôžem. Neboj sa, myslím na to, ale to je vec na dlhšie. Bronto 17:54, 23. máj 2009 (UTC)


Pracuje sa[upraviť | upraviť zdroj]

Ahoj, na čo je šablóna "pracuje sa", ak ju nerešpektuješ? Je evidentné, že na článku Normani práve pracujem, nedalo sa počkať, kým skončím a šablónu odstránim?--Lalina 22:38, 25. máj 2009 (UTC)

Nuž, šablóna je na to, aby sa nemenil článok. To si dobre uhádla. A ja som článok nemenil. Bronto 22:40, 25. máj 2009 (UTC)

Áno, "len" si mu zmenil názov a robilo mi to problémy pri ukladaní. Nejde len o zmeny, ale snáď o to, aby nikto iný do článku nijako zatiaľ nezasahoval. A čo sa týka tej šablóny, nehádala som.--Lalina 22:44, 25. máj 2009 (UTC)

Tak to ma mrzí, ale stačí si prekopírovať, čo si napísala niekde mimo. A ako hovorím, ja som do "článku nijako" nezasahoval. Rozlíšenia sa musia robiť hneď, nemožno ich držať v hlave týždeň, nie si tu sama, kto píše. Bronto 23:00, 25. máj 2009 (UTC)

Menkaureova / Menkaureho[upraviť | upraviť zdroj]

Presun do Diskusia:Menkaureho pyramída

Alternativne nazvy pri pyramidach[upraviť | upraviť zdroj]

Tych alternativnych nazvov tam davas zbytocne vela. Netreba kazdy, ktory si niekto vymysli. Mozes urobit redirekt, ked chces. Vyzera to amatersky. :) --  14nu5  12:07, 2. jún 2009 (UTC)

Prosím?? Amatérske a primitívne je zobrať si jednu, dve knižky o pyramídkach a potom tu mazať všetko, čo v nej nenájdeš v domnení, že to je "zle" alebo "nazaužívané". A do takého stavu si sa dopracoval. Ale to si si práve egyptológiu vybral ako zlý odbor. Bronto 12:11, 2. jún 2009 (UTC)

Bronto prosim, nerozculuj sa. :) Uvedom si, ze to je len zaciatok. Nemozem vsetko naraz v jednom momente urobit. Upratoval som a nezmysly som daval prec. Nerad by som sa ta dotkol, pocitam s tym, ze toto je verejny projekt a po vzajomnej diskusii mozeme veci dat do poriadku. Myslel som, ze je to vpoho, vidim to tu na dennom poriadku, jeden opravuje veci druhych. Ved to poznas. Podme znovu na vecnu rovinu: Neviem vobec, odkial cerpas tamtie vsetky nazvy. Mozes mi prosim udat zdroje? Dakujem dopredu. Fakt to neberme osobne, neprospieva to veci. Pekny den prajem --  14nu5  17:26, 2. jún 2009 (UTC)

Pozri sa radsej sem: odpoved JULS na predoslu diskusiu. Boli dost promptni, cakal som taky mesiac. --  14nu5  19:05, 2. jún 2009 (UTC)

Ale veď mažeš čisté fakty. Normálne názvy z egyptologickej literatúry si vymazal. To má byť "oprava"? Neopravujeme tak, aby článok vizuálne pekne vyzeral alebo na opravujúceho robil akokoľvek len dobrý dojem alebo vyhovoval povedzme jeho štýlu vyjadrovania, ale len to, čo je naozaj zle. A už vôbec nemažeme fakty - stále nechápem podľa akého princípu si to zmazal, veď si zmazal dokonca názov Veľká pyramída, ak si dobre pamätám, tak to už kde sme?? To má byť "príprava" na čo? Okrem toho som ti to zmazanie už raz revertol a ty si to vrátil naspäť pekne nenápadne, aby si to nikto nevšimol. A to sa nemám rozčuľovať? Základná vec je, že nemažeme fakty a alternatívnych pohľadov a faktov atď. má byť čím viac. Práve v tom spočíva tá kooperácia, v pridávaní a doplňovaní, a nie že, aha to sa mi nepáči, to nepoznám, preč s tým...Bronto 01:27, 3. jún 2009 (UTC)

Princip je nasledujuci: Kvoli prehladnosti do prveho riadku s boldom pisem len tie, o ktorych sa nemusime sporit, resp. ktore nevyzaduju nejake dokazovanie z referencii a su siroko akceptovane (vynimky samozrejme budu). Pri Velkej pryramide som nechal prve tri a samozrejme ze aj nazov „Velka“, ved su nan odvolavky vo Wiki. Vymazal som ten zvrat: „v antike nazyvana Velka Cheopsova pyramida“. Je to veta, ktora chce vysvetlenie a pratri do odstavca pod. Vsetky ostatne alternativy pojdu do odstavca hned pod uvodnym, trebars s menom „nazov“, aj spolu s hieroglifickou podobou povodneho mena. Názov „Prva pyramida v Gize“ je hovorovy tvar, ktory vyplynie z uvodneho odstavca „je navacsia..., nachadza sa v Gize...“, resp. z presmerovania, ak ho niekto hlada. Nepripada mi to ako nazov hodny spomenutia. Rovnako „Velka pyramida pri Gize“. Ze je velka tam bude a lokalita bude spomenuta hned nato. Rovnako pri alternativach Lomenej. Pre nazov „Kosodlznikova“ by sa naozaj patrilo uviest zdroj, osobne som zvedavy. Znie to ako „trojuholnickovy syr“. Ale ak to niekto pouziva, tak to bude ok. „Zalomena“ ok, „Romboidna“ z francuzsiny ok, ale „Pyramída s dvoma svahmi“ a „Pyramída so zalomenými stenami“ nevyzeraju ako nazvy ale ako opis, ktory vyplynie uvodneho odstavca a dalsieho textu. Znovu by som to riesil az cez odstavec, ale v tomto pripade mozno ani to nie, leda ze by bol na to speci dovod (trebars pouzivany nazov nejakej kulturnej VIP). Pri Menakureho pyramide podla mna to tiez chce upravu. Formu „Menkavré“ by som dal do odstavca „Nazov“ a vysvetlil o co ide, preco Ré na konci, preco sa to nepouziva, resp. kedy sa to pouzivalo. „Mykerínova“ z grectiny ok, „Mikerinova“, hmm, na toto by som tiez rad videl zdroj. Vyzera to ako hrubka.

Toto je postup mojich myslienok pri uprave, ktore som urobil. Ak by bol v kazdom clanku poznamkovy aparat, mozno by som to vycital z neho, lenze nie je. Obavam sa, ze tie odstavce budem musiet urobit preto nanovo s referenciami, kedze sa tazko da cakat, ze ich niekto doplni. Fakty su faktami, ak ich uz nemame overene, len vtedy, ak si ich mozeme overit. Nikto z nas nie je natolko velka autorita, ze moze pisat veci bez udania povodu a prezentovat to ako fakt. --  14nu5  07:34, 3. jún 2009 (UTC)

To je neuveriteľné pokrytectvo. Takže namiesto toho, aby si sa ospravedlnil za to, že mažeš názvy typu Veľká pyramída a podobne, o ktorých veľmi dobre vieš, že existujú, a za to, že o téme nemáš ani páru, len tam opisuješ z dvoch kníh, ešte to aj celé obrátiš. Na všetky názvy existuje zdroj a sú to normálne používané názvy, alternatívne názvy sa píšu na začiatku práve kvôli prehľadnosti a rýchlej informovanosti a na názvy na začiatku normálne nepíšeme zdroje, ako by tie články potom vyzerali??. "Správne" názvy pre pyramídy neexistujú, prvá pyramída pri Gíze je taký istý názov ako akokoľvek iný. Tvoje osobné názory na správnosť staroorientálnych názvov, prepisy, názvy pyramíd a vôbec na jazyky sú nehnevaj sa irelevantné, už sme párkrát videli kam tie tvoje diletantské dojmy vedú. Aj tie názvy, čo spomínaš, sú ako už náhodou z iného dôvodu vieš, odzdrojované. Samozrejme sekcia o názve dodatočne môže byť, ale potom by mala byť rovnaká pri každej pyramíde a som zvedavý ako tam budeš odzdrojovane do každého článku rozoberať tých milión variantov (s jediným cieľom, aby to pasovalo na knižku, ktorú máš práve pred nosom a mohol si všetko ostatné prezentovať ako nesprávne, to tu nakoniec mávame každý druhý deň). Na to, aby si mohol zodpovedne ohodnotiť frekvenciu názvov a podobne, by si musel mať doma stovky egyptologických kníh a časopisov a tie nemáš. Preto ak nie je inak nejakých jazykový alebo iný vyslovene technický dôvod považovať nejaký v literatúre považovaný názov za nesprávny, tak je proste správny. A áno, nie si autorita na to, aby si rozhodoval, ktoré názvy sú správne, tak ich tam nechaj všetky a prípadne aj pridaj a všetci budú spokojní. Zmyslom je, aby každý, kto niečo hľadá, to aj našiel a to rýchlo a to sa nedosiahne tak, že názvy zmažeme alebo schováme niekde dole do článku. A informácia, že názov X, o ktorom chcem zistiť, čo to je, nie je nič iné len synonymum pre známejší názov Y, je tiež jeden zo základných prínosov akejkoľvek encyklopédie, a hlavne wikipédie a je to úplne podstatná informácia. Bronto 10:57, 4. jún 2009 (UTC)

Bronto, uplne zle ma chapes, ty to asi naozaj beries osobne. Ja som fakt zvedavy, na tie nazvy. Nie kvoli tomu, ze by som niekoho chcel skusat. :) Ja na teba neutocim, nepisem sem osobne invektivy apod. Tie sa tu z mojej strany nikdy neobjavia. Naozaj, tie clanky su bez jedineho zdroja. Preto to tu vypisujem. Netvrdim nic o spravnych nazvoch. Chcem len vediet odkial su, pretoze cely text nie je nicim podlozeny, ziadnou referenciou, a zaujima ma to. Snazim sa to tu dat dokopy zo stran, na ktore si myslim, ze mam schopnosti, ci uz overene praxou alebo skolou. Nie je to nic, ze by som sa raz zobudil a inspirovany snom si povedal, ze budem pisat do Wikipedii. Ku kazdemu sa spravam korektne a s respektom, asi tak, ze ak sa s nim stretnem osobne, budeme moct priatelsky podebatovat. Moja snaha je urobit z tych malych utrzkov, co davaju sucet 100 000, naozaj zdroj informacii. Podla mna tema pyramid a vobec celej egyptologie je na Wikipedii nedostatocne spracovana, preto prikladam ruku k dielu. To prosim maj na mysli. A tu som ti vysvetloval, preco som urobil, co som urobil a co ma k tomu viedlo. Myslim, ze moja snaha je plne legitimna. A ak su k nej vyhrady, je na to dialog. --  14nu5  18:52, 4. jún 2009 (UTC)

Ale ja som pochopil veľmi dobre a aj som ti jasne odpovedal. To tvoje "vysvetlenie" nie je postačujúce a ani pravdivé vzhľadom na to, čo si zmazal, a to zdôrazňujem opakovane (najprv som si myslel, že to je len omyl alebo naozaj príprava na niečo iné, ale keďže sa nič nedialo a znova si urobil to isté, tak som zmenil názor). To, čo si urobil, je neospravedlniteľné. To, čo navrhuješ, nie si schopný reálne urobiť a je to nezmysel (napísal som ti jasne prečo a je holý fakt, že to platí), môžeš to tu formulovať aj vo veršoch a vykrúcať sa koľko chceš. Názorne bolo vidieť, ako by si to spackal hneď na článku Mankareho pyramída. Ty sa nesnazíš tu niečo vylepšiť, ty sa snažíš vydávať obsah knihy ktorú máš pred nosom za ultimatívne platné neviemčo. Okrem toho máš tu nepríjemnú vlastnosť (a vidno z každej diskusie so mnou), že vydávaš svoje osobné dohady za hotové fakty a to prakticky vždy, tak tým pádom si duplom nevhodný na rozberania čo ako kedy vzniklo a či je to správne. Pokiaľ ide o zdroje, veď ich sám máš, veď sme tu diskutovali o tej Mekaureho pyramíde, tak čo to tu trepeš? Alebo chceš zdroj na názov Veľká pyramída (čo takto rovno zdroj na slovo pyramída)? Keď ho nedostaneš tak ho znova zmažeš? A takto začneš spochybňovať teraz všetky názvy v článkoch starých pár rokov, ktoré nemáš v knihe priamo pod nosom?? To má byť vtip toto? Bronto 16:04, 6. jún 2009 (UTC)

Bronto, mrzima to, ale stale nechapes, skusim teda odznovu: Tie nazvy tam musia mat nejaky podklad. Inak to vyzera, ze si ich niekto vymyslel. Ak je to také jasné, tak nebude problém to odcitovať. Mna to zaujima a rad by som o nich nieco blizsie vedel. Pozri, nerozumiem celkom tvojmu dovodu, preco ich nechces prezradit a pokial za nimi stojis, urcite vies odkial su. Tak kde je problem? Staci mi napisat o tom par riadkov. Dakujem dopredu. Pre upresnenie: ide mi o tie nazvy, ktore som spominal vyssie, daju sa tam najst. --  14nu5  16:26, 6. jún 2009 (UTC)

(Potlesk) --Rádiológ 19:15, 4. jún 2009 (UTC)
Potlesk za čo? Za divadielko? Zas niekto natelel slovnej ekvilibristike? Bronto 16:04, 6. jún 2009 (UTC)
Nie, nenaletel. Potlesk a ocenenie má za to, že dokáže s tebou debatovať bez toho, aby sa nenechal vyprovokovať. Bronto, ty si fakt naozaj neuvedomuješ konfrontačný štýl, ktorý štandardne používaš prakticky v každej diskusii? Pozor, to je tiež diagnóza :-)... --Rádiológ 22:48, 6. jún 2009 (UTC)

Československá televize[upraviť | upraviť zdroj]

Prosím, abyste neostraňoval fakta doložená referencí zákona ve slovenském znění na oficiální stránkách slovenského ministstva kultury. Je možná, že někteří lidí jako pan Mečiar, Slota atd. psali už dříve název televize jinak. Ale tohle je encyklopedia a měla by obsahovat fakta. --Sumivec 12:24, 2. jún 2009 (UTC)

Ja prosím, aby ste sem nezaťahovali diletantské nacionalistické žvásty a prirovnania, to po prvé. Nie sme v hospode. Po druhé ma vždy udivuje, ako sa tu českí redaktori neuveriteľne starajú o slovenský pravopis, to bude určite prejav nenacionalizmu. Po tretie vám odcitujem toho "Mečiara a Slotu" v podobe Pravidiel slovenského pravopisu z roku 1991: str. 69 Štátna banka česko-slovenská, Česko-slovenská tlačová kancelária, str. 71 Česko-slovenský tabakový priemysel, str. 72 Česko-slovenská armáda, str. 76 Česko-slovenská akadémia vied, Česko-slovenské aerolínie, Česko-slovenské státní dráhy (všimnite si, že to je v češtine!), Česko-slovenská státní automobilová doprava (aj toto je v češtine). Tieto firmy a organizácie aj v praxi tú pomlčku používali, ja si to pamätám. Jediný problém tu je ten, že to zrejme ešte nestihli zmeniť v Obchodnom registri, to znamená, že de-iure to vlastne používali len ako obchodnú značku ale obchodné meno ostalo ešte staré. Celkovo bol v používaní chaos, ale tá pomlčka sa tam na Slovensku písala presne podľa tých pravidiel pravopisu, ak sa ten názov vôbec rozpísal, to by sme sa ale museli vybrať do TV archívu.Bronto 12:36, 2. jún 2009 (UTC)

Netroufám si Vás poučovat o slovenkém pravopise. Naopak, vím, že dělám ve slovenštině mnoho chyb už v minulosti jsem Vám chtěl poděkovat, že jste je trpělivě opravovat :-) Jde mi jen a jen o FAKTICKOU SPRÁVNOST. Nnašel v zákoně, jak se název oficiálně psal název televize a jak ho uvádí oficiální stránky slovenského ministerstva kultury. Vy jste FAKT, který jsem našel SMAZAL i se ZDROJEM, a to s pouhým odkazem na vlastní paměť. Nezlobte, ale přinejmenším na české, německé a anglické WP se takto nepostupuje. Encyklopedie by se měla držet fakt.--Sumivec 12:54, 2. jún 2009 (UTC)
Ale zmienka firmy v zákone predsa neurčuje jej obchodné meno a nevyplýva z neho, že to je jediné správne písanie, dokonca v zákonoch bývajú pravopisné chyby. A tento je navyše preklad z češtiny. Iné by bolo, keby to bol zákon o zriadení ČST z roku 1991 alebo také niečo. Na názov firmy sa aplikuje po prvé Obchodný register (vtedy tuším Podnikový register), po druhé Stanovy, po tretie pravopis. Ja ani neviem, či tá televízia mala aj slovenské obchodné meno (ale asi mala) a nie náhodou len české, keď už chceme byť presní. V tom druhom prípade by platili len pravidlá pravopisu. Bronto 13:02, 2. jún 2009 (UTC) Ešte k zdroju: Názor, že akýkoľvek zdroj, aj ten, ktorý priamo nedokazuje vec, o ktorú ide, sa v článku musí nechať, je dosť zvláštny.

zdroje informacii[upraviť | upraviť zdroj]

Ahoj Bronto. Po dlhom case som tu zas zavital. Zanechal si odkaz v clanku Gándíva, ze mu chybaju odkazy na zdroje informacii. Co je samozrejme pravda, nehadam sa :) Informacie mam vylucne z knihy, ktoru mam pred sebou. Ako to tam napisat? Viem, ze nemozem len tak nahodit "mam to z velkej knihy" :) --Stanislav Hoferek 23:19, 2. jún 2009 (UTC)

Napíšeš v článku úplne dole bibliografický odkaz; napríklad podľa ISO 690. Odkazy typu "zdroj je kniha, ktorú mám pred sebou", akceptujeme tiež, ale len na Silvestra, 1. apríla a niekedy aj na Vianoce. Bronto 01:32, 3. jún 2009 (UTC)

Nonkilling[upraviť | upraviť zdroj]

Hi! I was wondering if you would help us create an entry in SK for "Nonkilling" [1]. The first paragraph would do! --Cgnk 19:41, 3. jún 2009 (UTC)

Sorry, no time. Bronto 16:24, 6. jún 2009 (UTC)

Malta[upraviť | upraviť zdroj]

Môžeš sa prosím Ťa pozrieť na terminologický preklad v diskusii tu? Vďaka.--MichalT 14:28, 14. jún 2009 (UTC)

Vďaka.--MichalT 20:20, 16. jún 2009 (UTC)

PSP[upraviť | upraviť zdroj]

Nie je pravda, že transkripčná tabuľka pre grécke písmo v PSP je [len] pre starogréčtinu! Ak je to tam niekde napísané, tak prosím konkrétne cituj kde, pretože ja to tam nevidím. Je to v kapitole VII. PREPIS Z INÝCH GRAFICKÝCH SÚSTAV (tam je to bez komentára), podkapitola 2. PREPIS Z GRÉCKEJ ABECEDY kde je jasne uvedené, ktorá litera sa transkribuje ktorou. Jediný komentár je na záver, ktorý odcitujem v celosti: V úplnosti sa tento spôsob uplatňuje pri prepise na vedecké ciele v textoch z oblasti starovekých dejín, literatúry, filozofie a pod. a v bibliografii. Mnohé starogrécke mená sa však píšu ustáleným domácim spôsobom (podrobnejšie pozri v kapitole Hlavné zásady prispôsobovania starogréckych a latinských mien na s. 43 – 44). Takže práve naopak, táto tabuľka nie vžy platí práve pre starogrécke mená.
No a v tabuľke je jednoznačne uvedené, že písmeno /η/ sa prepisuje ako /e/, takže /Λούης/ sa prepíše ako /Loues/, či sa nám to páči alebo nie. Dobre vieš ako málo máme autoritatívnych príručiek na transkripciu a sám vždy tvrdíš, že PSP sú záväzné. --AtonX 12:03, 16. jún 2009 (UTC)

Ja to chápem tak, ako je to tam napísané, a teda že "V úplnosti sa tento spôsob uplatňuje pri prepise na vedecké ciele v textoch z oblasti starovekých dejín, literatúry, filozofie a pod. a v bibliografii." Podľa mňa z druhej vety nevyplýva (a už vôbec nie "jednoznačne") ten následok pre celý odstavec, aký si si tam vinterpretoval; ja to chápem tak, že nás tá druhá veta proste len informuje, že pre starogrécke mená existuje aj výnimka, nič viac z toho priamo nevyplýva. Ale uznávam, že sa to pri troche snahy dá aj tak chápať ako to chápeš ty. Ale keď poznáš gréčtinu tak vieš, že tá tabuľka je pre starogréčtinu a nie pre novogréčtinu. Okrem toho si treba veľmi jednoducho uvedomiť, že ak by tá tabuľka bola myslená paušálne na všetky gréčtiny, tak aký má tá prvá veta ("V úplnosti ...") zmysel?? Vôbec žiaden. V takom prípade je tam nelogická a nadbytočná a stačilo by len napísať 1. tabuľku, 2. poznámku, že niektoré starogrécke mená sa prepisujú inak. Tak by som navrhoval napísať do JUĽŠ, aj tak by sme potrebovali vedieť ako postupovať, lebo dokonca aj v tej tabuľke gréckeho písma majú chyby z nepozornosti, takže by som sa na logickosti veľmi nespoliehal. Bronto 19:52, 16. jún 2009 (UTC)

Ak chceš ten spôsob transkripcie uplatniť v neúplnosti, alebo uplatniť iný spôsob transkripcie než je tam uvedený, tak na to treba nájst a uviesť autoritatívny zdroj, aby to nebol vlastný výskum. Druhý a nezávislý problém je, že ja hovorím o gréckom písme a ty o gréckom jazyku, a to sú dve rôzne veci. Chápem, že výslovnosť novogréčtiny je iná než starogréčtiny, ale nemáme na to zdroj (tabuľku), a nemáme ani zdroj na to, kedy dané písmenká gréckej abecedy prepisovať jednou a kedy druhou tabuľkou. A to už nehovorím o [zriedkavej] situácii, kedy sa grécka abeceda použila na zápis úplne iného jazyka než gréčtiny, lebo prepis je o písme, nie o jazyku. --AtonX 22:37, 16. jún 2009 (UTC)

Autoritatívny zdroj na to, že je to prepis platný záväzne len pre starogrécke mená atď., som uviedol - tá citovaná veta v PSP (a samozrejme si môžeš pozrieť aj tabuľky s prepismi podľa ISO a podobne (nájdeš na nete), ak chceš zdroj z materiálneho hľadiska). To hranie sa so slovíčkami tu nepomôže, ak sa ti nepáči formulácia, že je to tabuľka pre starogréčtinu, tak to cháp tak, že je to prepis pre to, čo je tam uvedené v prvej vete (texty z oblasti starovekých dejín, literatúry, filozofie a pod. a bibliografia). A máme aj autoritatívny zdroj pre novogréčtinu - a to znova PSP, kde je na inom mieste napísané, že sa jazyky, ak nie je iné, čoho sa držať, prepisujú čo najviac podľa slovenskej výslovnosti. A to by v našom prípade znamenalo pre tabuľku zmeny možno na troch miestach, takže to je detail (preto by sa aj formulácia "v úplnosti" dala celkom chápať, lebo tie rozdiely zas nie sú až také veľké). Ale hovorím, treba im tam napísať do poradne, nech sa vyjadria, či to platí podľa nich aj pre novogréčtinu, nie som ich hovorca. Bronto 23:24, 16. jún 2009 (UTC)

Tá citovaná veta v PSP podľa mňa nehovorí, že je to tabuľka pre starogréčtinu ani keby sme sa obaja roztrhli, ale to je fakt že to je hranie sa so slovíčkami a s výkladom toho, ako to autor vety myslel. Každopádne musíme byť konzistentní, a ak sa dohodneme že toto je tabuľka pre starogréčtinu, a pre novogréčtinu použijeme fonetický prepis, tak to treba aj tak dodržiavať, alebo sa dohodnúť na niektorej ISO norme. Ktoré riešenie navrhuješ pre slovenskú wiki? --AtonX 11:02, 17. jún 2009 (UTC)

Najprv by bolo dobré, keby im niekto napísal, ako to myslia v tom PSP. Ja by som tam nerád písal, lebo im prekáža, keď sa tam niekto nepodpíše vlastným menom. A ak sa vyjadria, že to nie je pre novogréčtinu (alebo nás odkážu na nejakú katedru/ústav gréčtiny ako to urobili raz s čínštinou), tak potom to môžeme riešiť. My sme to mimochodom kedysi už riešili s Mz a aj sme sa predbežne dohodli na niektorej z tých noriem s miernymi úpravami, ale potom sme na to nejako zabudli, lebo tie novogrécke slová neboli súrne potrebné.Bronto 00:35, 18. jún 2009 (UTC)

Tak dobre, keďže nenavrhuješ konkrétnejšie riešenie, a kým niekto na JÚĽŠ napíše, tak používajme tabuľku z PSP na starogréčtinu, a pre novogréčtinu používajme štandardný princíp fonetického prepisu. Tak to predbežne uvediem aj v Wikipédia:WikiProjekt Transkripcia a transliterácia/Transkripcia gréčtiny. --AtonX 07:45, 18. jún 2009 (UTC)

Tým niekým som myslel "napríklad" teba, lebo si tam už párkrát písal. A práve preto som zdôrazňoval nech sa najprv vyjadria, aby sme sa nezaoberali tým prepisom úplne zbytočne, ak potom náhodou oznámia, že to je myslené pre všetky gréčtiny. Je nejaký problém s tým, aby si tam napísal? Alebo ak chceš tak sa môžeme teda dohodnúť, že teda chápeme tie PSP tak ako ich chápem ja a písať tam nemusíme, ale prepisy sú dosť zásadná vec týkajúca sa veľa článkov, tak by bolo dobré to mať nejako oficiálne potvrdené, aby sa tu potom raz niekto nesťažoval. Bronto 21:40, 18. jún 2009 (UTC) P.S.: Inak by sme sa niekedy neskôr (nie teraz) mali dohodnúť na tej arabčine. Sme sa tam o tom vtedy pohádali, ale treba to vyriešiť; ale teraz nemám čas, neskôr. Môžeš mi potom na ICQ napísať, ak chceš.

Problém s prihlásením[upraviť | upraviť zdroj]

Ahoj Bronto, zabudol som moje heslo, tak som si ho dal rozposlať cey e-mail ale na mail mi nedošlo nič mohol bz si mi prosím ťa zmeniť e-mail na jonatan@kladivo .com ? vďaka a príjemný deň. Jonhy

Ja nie som administrátor a neviem či to ide, takže asi najlepšie bude, ak sa obrátiš na Redaktor:Adrian. Bronto 12:29, 3. júl 2009 (UTC)

Ok, vďaka. Jonhy

Boje medzi Staroslovákmi a štúrovcami[upraviť | upraviť zdroj]

Bronto, podľa histórie si autorom ty, neučesal by si to trochu? Je tam šablóna Na úpravu, neviem o čo konkrétne ide, je to mimo moje záujmy. --Rádiológ 12:47, 5. júl 2009 (UTC)

To nám sem raz jeden tuším práve vyštudovaný novinár umiestnil hromadu textu o slovenskom novinárstve a ja som to porozdeľoval do článkov s len miernymi úpravami. Obsahovo sú tie texty v poriadku, ale formálne to nie je vždy práve stručný a jasný text, aký bo bol treba do encyklopédie, ale máme tu aj oveľa horšie. Bronto 13:13, 5. júl 2009 (UTC)

V poriadku, ak budem mať čas a náladu, skúsim to trochu upraviť. --Rádiológ 13:17, 5. júl 2009 (UTC)

Nedoriešené veci[upraviť | upraviť zdroj]

Ahoj. V tejto diskusii si uviedol, že tu už mesiace svietia určité nedoriešené veci. Môžeš ich tu konkretizovať? Mohol by som ich potom vložiť do príslušných WikiProjektov.--MichalT 19:27, 8. júl 2009 (UTC)

Aaale no prakticky všetky pravidlá, ale kašlime teraz na to, to bola reakcia viac-menej v afekte, nebudem tu predsa druhých nútiť, aby niečo robili. Bronto 22:05, 10. júl 2009 (UTC)

Prekmurčina[upraviť | upraviť zdroj]

Diskusia:Prekmurčina

Estónsko[upraviť | upraviť zdroj]

Ahoj, chcem sa Ti poďakovať, za úpravy článkov okolo Estónska. Zároveň sa ťa chcem opýtať, či nevieš, prečo takmer všetky články (Tallinn, Keila, Loksa...) boli označené a "odsúdené na zmazanie" --Matejkoo 17:00, 25. júl 2009 (UTC)

Tá IP ti to správne povedala. Už to je vybavené. Bronto 17:03, 25. júl 2009 (UTC)

Kérés[upraviť | upraviť zdroj]

Ahoj Brontó!

Bocs hogy magyarul írok, de nem tudok szlovákul egy kukkot sem. Láttam a korábbi szerkesztéseidből hogy jól értesz magyarul, bár azért abban nem vagyok biztos hogy a magyar nyelvű íráskézséged is jó; szóval ha neked magyar nem megy, vagy csak nehezen megy, akkor használd csak az angolt, amikor az üzenetemre válaszolsz.

Arra szeretnélek megkérni téged, hogy intézd el nekem, hogy töröljék a felhasználó nevemet a szlovák wikiről, a vitalapommal együtt. Én sajnos nem tudom töröltetni magamat innen a szlovák nyelvi hiányosságaim miatt, de te ezt valószínüleg el tudnád intézni nekem minthogy (az én feltételelezésem szerint) te itt adminisztrátori pozícióban vagy. Köszönettel:--Nmate 19:21, 26. júl 2009 (UTC)

Done. Bronto 11:30, 27. júl 2009 (UTC)

Oké, köszi. Bár én a felhasználó nevemet is szerettem volna töröltetni innen, de tudom hogy ez nem mindegyik wikin lehetséges. Ha csak ennyi lehetséges itt, akkor így is jó lesz.

További jó szerkesztést kívánok neked. Szia!--Nmate 16:49, 27. júl 2009 (UTC)

Kvartér[upraviť | upraviť zdroj]

Ahoj Bronto, nemusíš to všade opravovať s odkazmi na staršiu ICS 2005 () a novšiu ICS ?2008. http://www.stratigraphy.org/upload/IUGS%20Ratification_Q%20&%20Pleistocene.pdf - v tomto prípade nejde o žiadne zahrávanie dvoch autorov, ale vyzerá to na konečné stanovisko ICS, čiže je to momentálne jediné platné. Mám dojem, že som to v pôvodnom príspevku poplietol, musím si to poriadne pozrieť. Táto stratigrafia je strašne komplikovaná, majú s tým problémy aj odborníci. To čo povie ICS je závezné, preto nie je vhodné hovoriť o prípadných 2 hraniciach kvartéru. Platí iba tá novšia na ktorú nás upozornil zahraničný diskutujúci, a ktorá je i v tom pdf-ku čo som tu dal naň odkaz.--Pelex 13:31, 28. júl 2009 (UTC)

Musím to tam dať z iného dôvodu - a to z toho,že ľudia čítajú aj staršie texty (aj na wikipédii) a potom sa v tom nebudú vyznať. A po druhé, tá Medzinárodná komisia nie je nejako zákonne záväzná a keď si pozrieš na internete, autori si veselo pokračujú v iných deleniach. Ale hlavne - tá súčasná zmena je dosť zásadná, a nedomysleli pri nej, že tým pádom je celá literatúra do roku 2009 pre bežného čitateľa nepoužiteľná, lebo sa pleistocénom, neogénom atď. myslia iné veci (napríklad pri takej charakteristike pleistocénu by odteraz bolo potrebné všade písať, ktorý pleistocén presne sa tým myslí). Urobili inak zásadnú chybu, že to terminologicky neodlíšili, pomätenie všetkých bude teraz aspoň 20 rokov dokonalé.Bronto 14:04, 28. júl 2009 (UTC)

Nie som síce odborník na kvartér, ale nie je to až taká veľká zmena. Napr. v roku 1960 bol odčlenený z vrchného kambria a spodného silúru ordovik a nikomu sa nič nestalo (a to bol rozdiel okolo 30 miliónov rokov). Z geologického hľadiska je ten posun o 0,8 milióna rokov v podstate nie veľmi dôležitý. V geologických textoch sa len treba odkázať na to, či sa myslí pleistocén v zmysle starej alebo novej klasifikácie. Všetky články napísané alebo doručené do redakcií odborných časopisov pred kodifikáciou tejto zmeny sú v poriadku. Ide v podstate iba o marginálnu ptákovinu, nad ktorou sa netreba vzrušovať (tým nechcem povedať, že to máme ignorovať - určite to treba poopravovať). Navyše ten gelas bol spodnou hranicou kvartéru aj predtým, len vtedy sa neoficiálny termín kvartér prelínal s pliocénom. Je to teda len dovŕšenie logickej zmeny z minulosti a kodifikácia kvartéru ako oficiálneho systému/periódy. V blízkej dobe preštudujem stratigrafickú príručku, ktorá je pre Slovensko záväzná a podolaďujem to. Treba hlavne tú hrôzostrašnú (chrono)stratigrafickú tabuľku opraviť.--Pelex 17:01, 28. júl 2009 (UTC)
Nehorovím o kvartéri, ale o pleistocéne. S kvartérom a neogénom boli problémy už predtým, teraz sa počet problematických kombinácií znásobil o hranice pleistocénu (môžeš si matematicky vyrátať, koľko sporných možností definícií je teraz možných). Problém je v tom, že kým s tými ostatnými obdobiami niekde pred miliardami rokov naozaj "nikto" nepracuje a detaily zas nie sú podstatné, tak s týmito novšími obdobiami, ktoré sú oveľa kratšie - konkrétne s tým pleistocénom a jeho deleniami - pracujú aj historici, klimatológovia (tí sa proste termínom kvartér a neogén doteraz pokiaľ možno vyhýbali a problém bol vyriešený) a to všetko sa teraz bude musieť prepisovať - prakticky každý jeden podrobnejší text na svete (ja tu mám napríklad slovenský z jari roku 2009 - všetko zle). A ak sa ti zdá, že niekto niekde teraz čarovným prútikom zázračne premení doterajšie texty a bude tam dodatok "podľa starej definície (naštudujte si na internete)" alebo že vôbec sa to teraz bude v textoch hemžiť poznámkami "podľa novej definície (naštudujte si na internete)", tak to si asi ešte nedržal v ruke žiadnu normálnu knihu z tejto oblasti. Nikto nič takéto písať nebude, iba v úplne najodobornejších príručkách, ktoré aj tak "nikto" čítať nebude. Ak sa ti to zdá "ptákovina", tak potom dovoľ, aby som sa zasmial. A po druhé, žiadna "záväzná" slovenská príručka (pokiaľ ide o roky a definície pre celosvetové jednotky) neexistuje a nemôže byť záväznejšia ako Medzinárodná komisia pre stratigrafiu. Bronto 20:15, 28. júl 2009 (UTC)
Veda kráča vpred, a práce v niektorých oboroch rýchlo zastarávajú, práve toto je príkladom toho ako sa jedným rozhodnutím komisie zmenilo veľa odborných článkov na "tie staršie". Nemám momentálne poruke stratigrafický slovník, ale takých prípadov by sa dalo nájsť veľa. Ešte k tomu, čo si napísal o tej komisii. Citujem Stratigrafickú príručku: „ISSC sa pridŕža zámeru, aby Medzinárodná stratigrafická príručka bola predovšetkým odporúčaným vodidlom v stratigrafickej klasifikácii, terminológii a prístupoch a teda nie aby plnila úlohu záväzného kódu... ... jedinci, organizácie alebo národy by nemali cítiť nekompromisnú povinnosť plniť ju, kým nenadobudnú presvedčenie o jej logike, nevyhnutnosti a hodnote... ...termíny, ktoré nie sú užitočné časom aj tak zákonite zaniknú.“ (viď delenie karbónu uzákonené podľa američanov, ktorí karbón jednoducho nahradili dvoma obdobiami misissip a pensylván). Ako začínajúci geológ v tom nevidím až takú tragédiu ako si načrtol. Ale z mojej strany stačilo, nemienim ďalej nad tým bazilitovať, poopravujem to čo treba až si nájdem čas.--Pelex 21:18, 28. júl 2009 (UTC)
Dve poznámky: Veda kráča dopredu tu nie je ten správny výraz, lebo nejde o nič iné než o takmer ľubovoľnú zmenu definície (z praktických dôvodov), nejde o zmenu nejakých objektívnych faktov...A to druhé: No veď uvidíš sám, aký to je problém, keď s tým budeš konkrétne pracovať...ako taký výraz "nález zo začiatku pleistocénu", zrazu bude ekvivalentný ako keby tam bolo napísané "nález z pí-pí-pí" (t.j. nič) :). Ja už som takéto zažil veľakrát. Bronto 21:36, 28. júl 2009 (UTC)
Čo sa týka geológie tak takéto veci rieši biostratigrafia a geochronológia, ktoré sú exaktné. A možno to naoko vyzerá ako veľká zmena, tak rádiometricky určený vek zostane nezmenený, rovnako aj biozóny zostanú platné aj po presune hranice pleistocénu. Človek čo bude pátrať v článkoch si bude musieť uvedomiť, že nie je na pevnej pôde, ale nejde predsa o neprekonateľný problém. Raz sa človek do toho trochu rozumie, tak musí hľadať v literatúre a poznať aj tieto úskalia. Uznávam však, že nejakí archeológovia alebo úplní laici s tým môžu mať problém. Asi to vidím skrátka trochu inak.--Pelex 21:49, 28. júl 2009 (UTC)
Ako som práve povedal, vôbec nejde o exaktnosť, lebo ide čisto o zmenu definície, ktorú si vydobyli tí, čo chceli, aby sa ľadová doba začínala v pleistocéne (ako vidno v zdôvodnení). To, že by mal niekto vôbec čo i len uvažovať nad tým, či/že sú hranice pleistocénu sporné alebo sa zmenili (nieto ešte o ďalších podrobnostiach typu čo je kaláber a podobne, lebo to je teraz tiež sporné), ľuďom proste ani len nenapadne - v tom je ten problém. Tebe sa to zdá jasné, lebo s tým pracuješ, ale ostatní nie, len pár odborníkov a to na celom svete. Ale veď uvidíš sám, teoreticky je to všetko samozrejme jedno, prakticky nie. Bronto 22:05, 28. júl 2009 (UTC)
Pustil som sa teda do toho, ale moju verziu som si zatiaľ podržal na harddisku a neuložil. Prostím ťa pošli link alebo prezraď odkiaľ máš tie roky 2005 a 2008(?) v kapitole Postavenie v systéme a hranice? Treba tam zdroje ak tam chceme mať rozpísané presne ako sa to vyvíjalo. Nemám k dispozícii všetky tabuľky tak ako sa to vyvíjalo.--Pelex 10:15, 1. august 2009 (UTC)
2008 je tabuľka na stratigraphy.org (dal som tam link) a 2005 je jej stará verzia z roku 2005 (ten článok sa pôvodne robil v roku 2006). Tie staré verzie by mali byť na internet archive. Bronto 10:31, 1. august 2009 (UTC)

Kapišinský[upraviť | upraviť zdroj]

Bronto, prosím. Dr. Kapišinský ma ako priateľa a autora vyzval, aby som to bezpodmienečne zmazal, pretože si neželá byť nikde uvádzaný. Môže niekto proti jeho vôli tam článok ponechať?

Pre lepšie pochopenie môjho konania kopírujem časť jeho listu: Milanko, snazne a dorazne Ta prosim, vsetko co je o mne hocikde, prosim Ta vymaz, a co najskor!.

Mohol som urobiť ináč? --miloš 20:01, 30. júl 2009 (UTC)

Tak toto je dosť absurdná situácia, to sme tu ešte nemali; veď v tom článku o ňom nič zvláštne nie je napísané, iba obyčajné fakty. Tvoja motivácia tu je pomerne jasná a irelevantná, relevantné sú (resp. by boli) nejaké argumenty (ktoré nevidím). Tak daj hlasovať...Ale výsledok bude tak či onak ten, že tu bude o ňom článok, keďže to je významná osobnosť, takže to mazanie tvojho textu je aj tak zbytočné. Bronto 00:22, 31. júl 2009 (UTC)

Tvoj argument, že tam má byť je jasný, veď preto som ho tam dal. No teraz som konal podľa jeho listu, ktorý tu naozaj nemôžem celý citovať. --miloš 16:08, 31. júl 2009 (UTC)

Excuse me, but you're not right about Samuel's realm[upraviť | upraviť zdroj]

Hi! Some of the centers of Samuel's realm are in contemporary Greece (including Samuel's grave in his patriarchal basilica on Saint Achilles island!) and probably Bulgaria - there is a dispute about the name of one of his earlier capitals, which could be interpreted as Vidin (in Bulgaria) or Voden (present day Edessa in Greece). It is pretty obvious that the territory of contemporary Republic of Macedonia isn't the only center of Samuel's realm, therefore I tried to make internal link to the article about the larger geographical region of Macedonia. I don't understand why you are treating these academic theories as POV-pushing. Greetings, Historian 16:30, 6. august 2009 (UTC)

The text does not mention any "centers", but the (geographic) center. Secondly, I DO understand what you are trying to accomplish here, I also DO understand, why you are trying to ignore any other sources but heavily cite some 100 years old text that you like (and that actually does not prove anything in this context) and I also understand why you try to replace a neutral text by the ambigous word "Bulgarian" without any explanation - your only point is to have the word Bulgarian in the text at any price, what ever the word might mean. And while I understand your motives, this wikipedia - unlike many other wikipedias - has NPOV as its supreme principle and the current version is perfectly neutral. Greetings. Bronto 00:19, 7. august 2009 (UTC)
Nope. The geographic center of Samuel's state lies somewhere to the north of contemporary Republic of Macedonia:
Map of Bulgaria in its largest extension during Samuel's reign circa 1000.
By the way, you've erased not only one old, but also one contemporary academic source about the Bulgarian character of Samuel's realm: Ulf Brunnbauer, DREVNA NACIONALNOST I VJEKOVNA BORBA ZA DRŽAVNOST: HISTORIOGRAFSKI MITOVI U REPUBLICI MAKEDONIJI (BJRM), Zbornik radova "Historijski mitovi na Balkanu", Sarajevo, 2003 (in Bosnian). Is this your kind of NPOV?! Excuse me, but I can't accept your rude manners and inexact arguments. Historian 13:01, 7. august 2009 (UTC)
P. s. I didn't erase "neutral text", I erased following definition: "macedonsky cár". It had no sources at all. In fact I restored your own definition from 20. október 2006, see. Historian 13:06, 7. august 2009 (UTC)

No you have done this: http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Samuil&diff=2430652&oldid=2430611. Secondly, there are plenty of maps in the internet and even your map only proves the statement (the center is not one single point and the term does not refer to the "greatest extent", if you want to be so "precise", an example: http://de.wikipedia.org/wiki/Datei:SeEuropeBury1903XXXV.jpg). Thirdly, I am not interested in your "academic source", when there are x other "academic sources" claiming something else (you can use other wikipedias for on overview of those alternative claims, I hope you are able to click there). Fourthly, your "sources" are in no contradiction to what you have deleted and prove absolutely nothing of what you have tried to add originally; this can either be a lack of capacity on your part or a primitive attempt to deceive everybody (you can choose) by seemingly citing something. And you do know this very well, do not play this typical shell game with me. Actually, we could go further in the text and could elaborate on the probable (non-Bulgarian) ethnicity of the inhabitants of the territory etc, which I was trying to avoid. This discussion is over. Bronto 13:16, 7. august 2009 (UTC)

Exactly! This is not erasion of anything, but only addition of three sources, two academic publications and one historical record. By the way, on your map Republic of Macedonia lies in the southern half of Samuel's state. Is this a proper geographic center? Funny. Historian 13:22, 7. august 2009 (UTC)
My last comment: Firstly, you are plainly lying about what you have deleted and keep deleting and you are lying about the content of a map. Secondly, I have explained the rest above, read carefully. Bronto 23:17, 7. august 2009 (UTC)
It is obvious that the geographic center of Samuel's state lies to the north of contemporary Republic of Macedonia (because its northern borders were somewehere in Hungary or Voivodina, if not even farther in Transylvania!), while its political centers were in Greece and may be Bulgaria as well. Greetings, Historian 11:28, 8. august 2009 (UTC)
P. s. The exact distances (according to the historical map suggested by you) are: from the southern border of Voivodina to the northern border of Republic of Macedonia 290 km and from the northern border of Republic of Macedonia to the line of Larissa in central Greece 315 km. Even on your map the geographic center of Samuel's state lies roughly on the northern border of Republic of Macedonia, while according to the map of its largest extension it is far to the north... Sorry. I've added two contemporary academic sources about the Samuel's state as the final period of the First Bulgarian Empire. Please don't mix this with the question of the ethnic structure of Samuel's realm, it is pretty obvious that within its borders there were many different elements, Greeks, Vlachs, Serbians, Albanians and so on... If there are other theories - explain them with other sources, but please don't delete these. In fact they are not in conflict with your position. Historian 12:07, 8. august 2009 (UTC)
You've erased the sources again. You are a vandal, who systematically violates the rules of Wikipedia: Wikipedia:Citing sources. This is my last message to you. Farewell. Historian 12:50, 8. august 2009 (UTC)

Hrádza[upraviť | upraviť zdroj]

Ahoj, prečo si revertol link priehrada na stránke Hrádza? --Oprendek 09:46, 12. august 2009 (UTC)

Pretože v rozlišovacích stránkach sa do položiek, ktoré odkazujú na nejaký hlavný článok, linky nedávajú. Zo je rozlišovacia stránka pre slovo hrádza a nie pre vodné diela. Bronto 12:18, 12. august 2009 (UTC)


Šablóna Pracuje sa[upraviť | upraviť zdroj]

No, ako vidím, šablóna Pracuje sa je pre Teba úplne bezpredmetná.--Lalina 22:44, 15. august 2009 (UTC)

V presune článku na správny názov nevidím problém - nemení sa tým samotný text článku. Vasiľ 22:48, 15. august 2009 (UTC)
To nebol len presun článku. A čo bolo zlé na tom názve?--Lalina 23:08, 15. august 2009 (UTC)
Až na pár výnimiek sa názvy uvádzajú v jednotnom císle. Vasiľ 23:11, 15. august 2009 (UTC)

Lepsius[upraviť | upraviť zdroj]

Ahoj Bronto. Aby si vedel, presunul som diskusiu o sklonovani Lepsiusa/Lepsia do diskusie samotneho hesla. --  14nu5  13:25, 17. august 2009 (UTC)

Háfiz (titul)[upraviť | upraviť zdroj]

Ahoj, odkiaľ je prosím tvar háfis? Vďaka. --AtonX 20:47, 19. august 2009 (UTC)

Šalingová-Šaling: Veľký slovník cudzích slov. Bronto 22:15, 19. august 2009 (UTC)

Opravy[upraviť | upraviť zdroj]

Len po mne opravuješ, sorry. Vidno, že som to robil prvý krát. To však neospravedlňuje - mohol som si s tým dať viac práce. Vďaka.--MichalT 19:45, 23. august 2009 (UTC)

Po tebe? Ani sa napamätám, že by som po tebe niekedy inokedy opravoval. Vidno, že tu nesleduješ, čo opravujem po ostatných :). Bronto 19:54, 23. august 2009 (UTC)

Michal, opravím Ťa, prvýkrát sa píše spolu. (všade, kde je krát – spolu, kde používaš raz – oddelene) :) --MARIÁN (NAPÍŠ MU) 21:36, 25. august 2009 (UTC)

Sinuhe[upraviť | upraviť zdroj]

Ahoj Bronto, prosim ta, nevies nahodou aky je zauzivany nazov pre originalnu staroegyptsku poviedku o Sinuhetovi/Sinuhem (strasny tvar) v slovencine? Hladam a nachadzam vzdy ine verzie nazvu: Sinuhetovo dobrodruzstvo, Poviedka o Sinuhetovi, Sinuhetove rozpravanie, Sinuhe. Okrem toho, zase sme pri mene s koncovkou -e, ak sa mame drzat mena v nazve Waltariho prekladu Egypťan Sinuhe. Potom vsetky v predu uvedene nazvy originalnej poviedky su asi zle. Mas nieco na osvetlnie? Dakujem dopredu. --  14nu5  12:55, 26. august 2009 (UTC)

Ak to medzi časom v slovenčine nevyšlo (o čom pochybujem), tak by sme teoreticky mali použiť pôvodný egyptský názov. Keďže to nie je možné, tak je treba asi primárne použiť aspoň doslovný preklad originálu a do zátvorky všetky alternatívy. Podľa Encyklopédie literárnych diel (1989), odkazujúcej (jedine) na nejaké české vydanie z roku 1947, sa to volá Sinuhetov životopis. Ale originálny egyptský názov, znel asi "Sinuhetov životný príbeh, rozprávaný ním samotným" alebo ak chceš "Sinuhetov vlastný životopis" (lebo pozri aj [2], [3]) a z toho potom vznikli tie skrátené názvy "Príbeh o Sinuhetovi" a "Sinuhetov životopis" a pod. Takže ja by som bol za "Sinuhetov vlastný životopis" a do zátvorky ostatné názvy, ale to je len môj kvalifikovaný odhad.

Pokiaľ ide o meno, tak čo pozerám, všade píšu Sinuhet. Sinuhe je len v tom fínskom románe. Bronto 14:25, 26. august 2009 (UTC)

Retoromancina[upraviť | upraviť zdroj]

1. Kde si prišiel na slovensky vyraz "romanši"? [4] 2. Preco davas nareciam take koncovky. Napr. v slovencine sa pouziva "zahorske..." a neviem ake narecie formou pridavneho mena a nie v tvare "jazyka" ako zahoractina a pod. [5] 3. v clanku [6] pleties uz hrusky s jablkami. Napr. ladinčina nepatri do clanku svajciarska retoromacina, ale do clanku retoromacina sensu lato, teda sem http://sk.wikipedia.org/wiki/R%C3%A9torom%C3%A1nske_jazyky Prosim odmazat. 4. preco pri kazdej zmene odmazavas aj moje interwiki linky?

Kpr 13:51, 30. august 2009 (UTC)

1. Výraz romanši tam bol predtým, ak je náhodou odo mňa resp. som ho tam kedysi nevyhodil, tak som ho niekde našiel, ja si tu nikdy nič a už vôbec nie názvy nevymýšľam. Nemôžem si pamätať, čo som kde nabral v tisícoch článkov pred 4 rokmi či kedy a nepôjdem teraz kvôli tomu po rokoch zas do knižnice, musíš pohľadať. Tuším to bolo z takej jednej syntézy o európskych jazykoch, taká čierna hrubá kniha, už neviem ako sa volala. 2. Lebo je to tak v zdroji a vlastne aj v miestnych jazykoch. Koncovka -čina neznamená, že to je nevyhnutne jazyk, aj keď väčšinou je (preto je výhodné ju aj celkovo používať, odpadá problém, či dať do nadpisu slovo jazyk alebo nárečie alebo dialekt a pod.). Ale to je detail, to by sa presmerovalo. 3. To je iná ladinčina. 4. Lebo som si to nevšimol. Bronto 14:20, 30. august 2009 (UTC)

laptop[upraviť | upraviť zdroj]

Už hodinku pozerám, čo robíš, ale pravdupovediac niektoré názory, ktoré prezentuješ sú mi riadne proti srsti. Hlavne spojenie laptop - notebook štýlom hrušky (v širšom zmysle) sú jablkami (v širšom zmysle). Názor, že notebook je akousi podmnožinou laptopu je starý asi desať rokov, v časoch keď ešte nejaké laptopy existovali a bolo potrebné nejaké rozlíšenie (tomu zodpovedajú aj tebou citované zdroje). Sám rozvádzaš dve teórie, jedna že je notebook podmnožinou a druhá, že je následníkom laptopu. Neviem teda, prečo si sa chytil akurát tej starej. A tiež som nepochopil zrušenie článku notebook a jeho vsunutie do laptopu, pričom si tam nevsunul netbooky a iné - podľa tebou prezentovanej teórie - podmnožiny laptopu. A ak si ich nevčlenil, tak prečo potom notebook áno. Podľa mňa je oveľa správnejšie to, čo si začal - prenosný počítač a jeho postupný vývoj s ďalšími členeniami, čiže sa dá prežiť notebook ako súčasť článku "prenosný počítač". Ale v žiadnom prípade nesúhlasím s teóriou, že laptop ako taký existuje, len sa teraz volá notebook. Výraz laptop je archaizmus, laptopy ako predchodcovia notebookov (a iných podobných zariadení) sa už nevyrábajú a notebooky sú ďalším členom vývojového radu, nie však ich podmnožinou. To potom pod laptom môžeš kľudne zahrnúť aj PDA (teda ako hovoríš - v širšom zmysle). --  ivob   22:20, 31. august 2009 (UTC)

To prvé a posledné samozrejme nie je pravda, jablká s hruškami tu miešaš ty. Stačí si prečítať na internete. Proste tu prezentuješ svoj osobný mylný dojem, ja som žiaden dojem nemal, proste som len použil zdroje. Tiež nemôžem za to, že nerozumieš trochu komplikovanejšiemu textu, ani nemôžem zato, že je realita taká zložité. Ak sa ti nepáči výraz "v širšom zmysle" môžem písať "notebook význam A", "notebook význam B" - to už by bolo zrozumiteľnejšie?? Môžeš si prečítať napr. tú Computer Desktop Encyclopaedia (tá je veľmi známa - heslo laptop tabuľka dole) a aj v nejakom zdroji z roku 2009 to tak je. A tvrdenie, že laptop je výraz zastaraný, je proste kompletne zle, je tam ako zdroj učebnica informačných systémov z roku 2009 a tam to volajú len laptop. A takých zdrojov sú tisícky. Proste niekto to chápe tak a druhý zas tak, správne riešenie neexistuje. Pokiaľ ide o to začlenenie, dlho som rozmýšľal, takto je to najlepšie. Obsah článku notebook (napr. história) pokrýval aj ten starý laptop aj moderný notebook a celkovo to vyznieva, že je to text vlastne aj o subnotebooku (a dokonca aj veci, čo ani notebook nie sú), tak som to spojil, navyše sa to niekedy berie synonymne, takže o to viac to patrí spolu s laptopom. Laptop som uprednostnil, pretože v širšom ponímaní (t.j. aj pre tie ťažšie) je to technicky správnejší a každopádne nesporný výraz, notebook pre staršie laptopy sa síce vykytuje, ale menej často (nakoniec je to tam jasne vysvetlené). Tie malé notebooky som nevčlenil, pretože som ten text prekopíroval en bloc a neboli tam včlenené, a už som sa toho na tom nekonečnom bordeli narobil dosť, takže ak sa ti chce tam včleňovať tie malé, tak smelo do toho, ja som ten text notebook nepísal. Tie malé si ale zaslúžia (aj) samostantné články, pretože sú pomerne jasne vymedzené a dosť špecifické, zatiaľčo laptop a notebook sú veľmi generické a nejasné pojmy. Ešte takto: Ja by som bol urobil samostantný článok pre notebook v užšom zmysle, keby som vedel identifikovať, čo je špecificky v tom článkuk len o tomto druhu laptopu, lenže keďže sa to tam (a asi ani celkovo) identifikovať nedá, tak o to viac to treba dať do širšie koncipovaného článku. Bronto 22:36, 31. august 2009 (UTC)

  • Sorry, že reagujem až teraz, ale nestíham. Výklad z roku 2007 - dnes opisovaný rozdiel ani v mechanike, ani vo veľkosti lcd neexistuje, výklad z roku 2008, ani jeden z týchto rozdielov taktiež už nie je, dáva za pravdu obom ponímaniam - aj ako podmnožina, ale aj ako starý termín, [7] moja verzia, tu je to veľmi pekne spracované aj s grafom používania termínu (podotýkam anglického) v googli v závislosti na čase, pretože v Európe resp. na Slovensku je zaužívanejší termín notebook (aj keď si to dáš do google). Tieto termíny sa používali ako komerčné a pospolitým ľudom (a teda ako označenie nejakého vývojového radu) boli prijímané postupne. Ale z tohoto všetkého mi vychádza jediné - že kým ešte do cca 2007 roku existovali rozdiely, umožňujúce definovateľné delenie na laptop a notebook, tak dnes tie rozdiely už neexistujú a takéto delenie jednoducho nie je možné. Pojem laptop a notebook je synonymum, s tým, že laptop je výraz starší a notebook nový. Tvrdenie, že existuje delenie aj dnes a že laptop je nadradená množina je nepodložené. Väčšina článkov zaoberajúcich sa touto problematikou hovorí o synonyme. Výraz laptop je v anglicky hovoriacich krajinách používaný dlhšie ako u nás, a preto je tam viac vžitý (ako keď sa u nás dlho na mobil hovorilo eurotel). Preto sa tam používa aj teraz. Tu sa s ním však stretneš len ojedinele. Chápem pohnútku - laptopy sa vyvíjali z "veľkých počítačov" na malé a vznikla nová trieda... ale stále treba mať na zreteli, že sa jedná len o komerčné termíny, ktoré boli prevzaté. A pekne je aj v poslednom článku poukázané, že terminológia sa vyvíja i ďalej a slovo laptop ako kmeň sa už nepoužíva (sublaptop, desklaptop a pod.) kdežto odvodenín od "notebook" je viacero. --  ivob   23:42, 14. september 2009 (UTC)


Iné téma: Pozri Diskusia:prenosný počítač.

  • Čo sa týka výrazu deskbook - tam je chyba. Deskbookom je prenosný počítač s komponentami z klasického počítača len prenosný a niekedy idúci na batérie, desknote je desktop notebook, čo je to čo je tam popísané.

Komplexná analýza[upraviť | upraviť zdroj]

Pozri prosím diskusiu k článku --Pokus9999 14:16, 7. september 2009 (UTC)

Časová os[upraviť | upraviť zdroj]

Časová os - Bronto, prosím, pozri sa na túto stránku, či nepotrebuje úpravu alebo presun s rozlišovacou stránkou. Ak budeš mať chuť a čas, samozrejme. --Rádiológ 07:04, 8. september 2009 (UTC)

Vďaka! --Rádiológ 10:35, 9. september 2009 (UTC)

Zjavenia Panny Márie v Litmanovej[upraviť | upraviť zdroj]

Ďakujem Ti za stránku Zjavenia Panny Márie v Litmanovej. S veľkým záujmom sme si to s priateľom prečítali. Bavili sme sa o týchto zjaveniach na Slovensku a o zázračných uzdraveniach na pútníckych miestach. PRVÉ ČO SPRAVIL ten môj známy, keď zapol internet, že OTVORIL WIKIPÉDIU a tu hľadal zprávy o Litmanovej. K nám pravidelne chodí mariánsky časopis MRosa( http://www.magnificat.sk/ ), ktorú vydáva Anton Selecký, takže tam vždy dočítam nové zprávy hneď z prvej ruky. S obľubou chodievam na Turzovku, mám to bližšie než Litmanovú. Škodaže sa tu na wikipédii autor stránky Turzovka nezmieňuje o hlavnej postave(samozrejme po panne Márii) o vizionárovi Matúšovi Lašutovi. Púte na Turzovku mali tam tento rok jubilejné 50 výročie, na ktorých samozrejme nechýbal ani pán Matúš Lašut. Som ti teda veľmi vďačný a nehnevaj sa za nejaké prípadné nedorozumenia, ktoré sa mohli medzi nami vyskytnúť. --Elektronik

Nemám nič proti poďakovaniam, ale ďakuješ nesprávnemu. Autor je táto [8] IP ja som to len presunul pod iný nadpis. Bronto 12:32, 23. september 2009 (UTC)

Slovníkové definície[upraviť | upraviť zdroj]

Bronto zaujíma ma tvoj názor na nasledovné: Máme tu množstvo slovníkových definícií, ktorým sa zrejme nikdy nedostane rozšírenia (Kategória:Filozofický slovník). Zvažujem, či ich nepresunúť do wikislovníka. Čo si o tom myslíš? Na veľa takýchto definícií už síce odkazujú iné stránky, ale v tom by nemusel byť problém: Je možné vytvoriť presmerovanie na wikislovník?--MichalT 00:01, 3. október 2009 (UTC)

To sú skoro všetko len výhonky, akurát to tam nie je vyznačené (to znamená, že slovníkové definície sú to len zatiaľ). Ku každému druhému sa dá popísať celá kniha (kto si čo, kedy, ako o tom myslí). Nemá zmysel to tam presúvať, pretože po prvé to sú témy na články, po druhé slovenský wikislovník nefunguje, po tretie tie presmerovania by boli problém (aj keď by sa to nasilu dalo urobiť), takto nemáme červené linky, po piate takto by sme tam mohli popresúvať všeličo, musíme vždy vychádzať z toho, že to raz niekto rozšíri a po šieste - bez ohľadu na tento konkrétny problém a to ja vždy zdôrazňujem - aj jednovetové články (samozrejme s "trefným" obsahom) sú úplne v poriadku, a to jednak už podľa logiky že lepšie niečo ako vôbec nič a jednak ak si zoberieš ľubovoľnú veľkú encyklopédiu na svete, všade také sú popri dlhých článkoch - dokonca aj jednoslovné články sú štandard. Hlavné je vždy, aby každý našiel čo najviac z toho, čo hľadá. Bronto 10:17, 3. október 2009 (UTC)

Hlavným dôvodom, prečo rozmýšľam nad presunom je, že mám problémy zadeliť tieto definície do kategórií. Popremýšľam. Vďaka za odpoveď.--MichalT 11:07, 3. október 2009 (UTC)
K tomu len toľko: Kategórie majú byť len technická pomôcka, podstatné sú články a ich obsah. To čo hovoríš je trochu ako keby register knihy určoval jej obsah a nie naopak :) . Aj keď samozrejme nezaškodí mať v tých kategóriách poriadok. Bronto 12:17, 3. október 2009 (UTC)
Ale ved jasne :)--MichalT 14:19, 3. október 2009 (UTC)

MegSimpson[upraviť | upraviť zdroj]

Ahoj, zrovna jsem si všimnul tvého boje s příspěvky uživatelky MegSimpson. Na cs.wikipedii je zablokovaná do odvolání, a to z mnoha důvodů: vkládání nesmyslů, lživá shrnutí, vkládání copyvií z různých zdrojů a ignorování všech výzev. Viz taky cs:Wikipedista diskuse:MegSimpson. Asi bych si na ni dával větší pozor... Jinak, ty její články o jménech někdy obsahují opravdové blbosti. -- Mercy (|) 11:05, 3. október 2009 (UTC)

Pohybuje sa v takej tej typickej sivej zóne. Čiastočne to sedí, čiastočne nie, čiastočne to neviem overiť, lebo to je príliš špecifická téma. Navyše píše česko-slovenčinou, takže to nie je ani ryba ani rak. Neviem, čo s tým. Asi by bolo lepšie to pre istotu mazať. Bronto 12:10, 3. október 2009 (UTC)

V podstatě ve svých článcích o jménech vychází z knížky "Miloslava Knappová: Jak se bude vaše dítě jmenovat?". Nevím ale, jestli z ní opisuje či nikoliv. Několik článků, které jsem jí na cs.wp smazal, ale bylo opsaných z jiné publikace, což mi zjistil jeden z kolegů. Pokud budu mít v nejbližší době čas, zkusím se podívat po knihovnách, jestli tam výše uvedenou knihu nenajdu. -- Mercy (|) 18:50, 3. október 2009 (UTC)

No to, čo píše tu, opisuje aj z toho anglického linku, čo uvádza dole. Takže to možno kombinuje, ale niekedy to spojenie nedáva zmysel. Bude samozrejme dobré, ak to niekto overí, lenže podotýkam, že to bude teraz treba overovať stále aj do budúcnosti, to je ten problém. Bronto 19:49, 3. október 2009 (UTC)

Zásady a odporúčania[upraviť | upraviť zdroj]

Ak máš záujem a čas, mohol by si pomôcť s týmto?--MichalT 21:13, 31. október 2009 (UTC)

HKm Zvolen - najlepší článok[upraviť | upraviť zdroj]

[9] --Kubo-hokejista 18:29, 2. november 2009 (UTC)

Speleológia[upraviť | upraviť zdroj]

Stop hand nuvola green.svg Oznam!
Do článku Speleológia si pridal(a) materiál, ktorý je zrejmou kópiou z iného zdroja. Wikipédia neumožňuje na svojich stránkach umiestňovať materiály chránené autorskými právami, ktoré nemajú výslovné povolenie od držiteľa autorských práv. Je to potenciálne porušenie aplikovateľného práva a našich zásad. Text bol odstránený, prípadne nahradený inštrukciami, ako nedostatok napraviť a ďalšie informácie nájdeš aj na stránke Wikipédia:OTRS. Prosíme, neprispievaj opakovane materiálom bez povolenia a nenúť nás brániť sa tým, že Ti dočasne zablokujeme možnosť prispievať. Ďakujeme.

--Pelex 19:39, 2. november 2009 (UTC)

Ospravedlňujem sa. Bez zdroja to vyzeralo podozrivo.--Pelex 19:53, 2. november 2009 (UTC)

Translation request[upraviť | upraviť zdroj]

Hi Bronto! Would you be so kind to help me translate part of this article into the wonderful Slovak language? Please. 3-4 lines would be enough. Thanks a lot and best regards:)--Amaqqut 07:02, 6. november 2009 (UTC)

Československo[upraviť | upraviť zdroj]

Rád by som vedel z akého dôvodu alebo podľa akého kľúča je premenované Československo na Česko - Slovensko. Česko - Slovensko existovalo len od roku 1990 do roku 1993. Predtým od roku 1918 to bolo Československo. Na každej jazykovej verzii je to Czechoslovakia nie Czecho-Slovakia. Naozaj trpia Slováci takým komplexom z jednej pomlčky že musia prepisovať aj históriu na niečo čo nikdy nebolo? A keď už si na wikipedii niektorí tak potrpia na presné znenia tak aj Československo by sa malo používať v dobovom význame. To znamená Česko - Slovensko uvádzať len v spojitosti s udalosťami v rokoch 1990 -1993. A napríklad ligu ktorú si premenoval nazývať v dobovom význame teda v pôvodnom názve, ktorý skutočne mala. Veď redirect automaticky prehodí na to Česko - Slovensko aj ked tam tá pomlčka nie je.--Tizo 01:25, 9. november 2009 (UTC)

"Kľúč" sú aktuálne platné pravidlá slovenského pravopisu a nemienim tu s prepáčením stý raz opakovať to isté. Bronto 01:28, 9. november 2009 (UTC)

Aha čiže mentálna zakomplexovanosť našich Matičiarov, ktorí majú potrebu meniť dejiny. Hlavne, že plačú ak Maďari hovoria o Maďarsku a nie Uhorsku. Čo už. Aj tak vďaka. Skúsim prepísať tie stránky, aby vyhovovali našim "národovcom".--Tizo 01:38, 9. november 2009 (UTC)
Tizo, ak Ti môžem poradiť, neplýtvaj zbytočne energiou. V niektorých veciach ako by si tu hrach na stenu hádzal (viem z vlastnej skúsenosti). Maj sa fajn a pevné nervy. --Lalina 02:17, 9. november 2009 (UTC)

Názov[upraviť | upraviť zdroj]

Ahoj, môžeš a prosím pozrieť na názov v tomto článku - cicavica obrovská, neviem či ako prvý názov nemal byť motolica veľká. Díky. --Cs==translat== 16:35, 9. november 2009 (UTC)

Zase otravujem, nevieš niekde vyhľadať či to má aj slovenský názov - Sepia apama, ja to nikde neviem nájsť. Díky. --Cs==translat== 21:53, 14. november 2009 (UTC)
Žiaľ, nič som nenašiel. Sépie, kraky a podobne sú vždy problém. Bronto 22:59, 14. november 2009 (UTC)
Možno ani nemá slovenský názov, ja som hľadal len na internete, v nejakej knihe by sa mohol vyskytovať, no nič možno časom niekto doplní keď existuje, zatiaľ díky. --Cs==translat== 23:30, 14. november 2009 (UTC)

BAM[upraviť | upraviť zdroj]

Ahoj, myslím že by sa hodila rozlišovacia stránka BAM. Pozri sa na to, prosím. Vasiľ 23:14, 11. november 2009 (UTC)

Babylonská veža[upraviť | upraviť zdroj]

Ahoj. Možno by ťa to mohlo zaujímať keďže autorom si ty → Diskusia:Babylonská veža (Babylon). --ra1n 12:42, 21. november 2009 (UTC)

Po prvé, neviem na čo by som mal reagovať, akurát sa môžem zasmiať. Po druhé, možno som to tam napísal ja, ale autorom myšlienky nie som ja ale historici. Bronto 16:26, 21. november 2009 (UTC)

Takajuki Kubota[upraviť | upraviť zdroj]

Chápem presmerovanie ale nie spojenie článkov, jeden je o človeku narodenom v roku 1985 (umenie), druhý o človeku narodenom v roku 1934 (karate).

Ináč momentálne sa s tým pohral Sensei_0208 a sú tam dvojité presmerovania.--Sudo77 20:39, 15. december 2009 (UTC)

Diskusia s redaktorom:Bronto (2. sekcia)[upraviť | upraviť zdroj]

Kentaur (bytosť)[upraviť | upraviť zdroj]

Táto stránka bola premazaná pôvodnou z prozaických dôvodov:
1. linky na anglickú wikipédiu

  • Obhajoba: Pre návštevníkov a čitateľov je komfortné pozrieť si neznáme slovo(resp. názov) v anglickej wikipédii jednoduchým kliknutím na slovo.

2. pravopisné chyby

  • Obhajoba: Teraz na pôvodnej stránke je hustota chýb niekoľko krát násobná ako na bývalej verzii stránky upravenej užívateľom Nikstevenom.

Takto sa môžeš rozprávať niekde v škôlke. Linky do iných wiki sa v texte nerobia a články s chybami sa nepíšu a hotovo. Oprav to alebo dovidenia.Bronto 16:23, 16. december 2009 (UTC)

Rozlišovacia stránka[upraviť | upraviť zdroj]

Ahoj. Natrafil som na pojem: arabeska. Ak môžeš, prosím urob z nej rozlišovaciu stránky. Vďaka. Vasiľ 01:35, 23. december 2009 (UTC)

Vďaka. Vasiľ 00:37, 24. december 2009 (UTC)

Japonské častice?[upraviť | upraviť zdroj]

V slovenskej japonológii sa používa výraz partikula na označenie japonského 助詞 (po angl. particle). Okrem toho, že je japonská partikula neohybný slovný druh, má so slovenským termínom častica (slovný druh) spoločné veľmi málo (niektoré japonské partikuly síce vyjadrujú postoj hovoriaceho, ale ostatné napr. označujú gramatický pád. Nestoja len na začiatku vety. Nie sú tvorené inými slovnými druhmi ako častice v slovenčine a vo veľa prípadoch má japonská partikula dĺžku iba jednej slabiky). Výraz častica môže teda zbytočne zavádzať. Nejedná sa totiž o "relatívne málo početný, neohybný a veľmi špecifický slovný druh", ale naopak, o veľmi početný slovný druh. Japonské partikuly sa niekedy nazývajú po angl. aj markers, pretože sa pripájajú na konce slov a označujú pád, tému vety atď. . Pre definíciu viď http://en.wikipedia.org/wiki/Grammatical_particle podrobnejšie o jap. partikulách je pod other languages.

Buď teda treba rozšíriť definícu slovenskej častice o anglickú definíciu "In grammar, a particle is a function word that is not assignable to any of the traditional grammatical word classes (such as pronouns, articles or conjunctions). The term is a catch-all term for a heterogeneous set of elements and lacks a precise universal definition.", alebo nepoužívať termín častica.

Prosim zvážte svoju opravu. Ďakujem --Kimec 16:24, 25. december 2009 (UTC)

Slovo častica vzniklo doslovným prekladom (latinského) slova partikula a je to teda vždy automaticky to isté. Definícia toho pojmu nie je rovnaká ani len medzi slovenčinou a angličtinou, nieto ešte medzi slovenčinou a exotickými jazykmi. Napriek tomu sa to stále volá rovnako. V niektorých jazykoch sa u nás zvykne nechať cudzie slovo v mylnom domnení, že je tým zabezpečené, že sa to nebude pliesť s bežnou slovenskou definíciou, ale to je proste omyl. (Okrem toho, keby sme to brali striktne, tak sa samozrejme slovné druhy a podobne v exotických jazykoch označujú prostredníctvom pojmov tradičnej latinskej gramatiky (tak ako tu), hoci sú tie jazyky konštruované inak, takže už ten výraz partikula (častica) ako taký nie je na neindoeurópsky jazyk vôbec vhodný, je to len také "priblíženie".) Pokiaľ ide o definíciu, v článku častica tu máme samozrejme slovenskú definíciu, na ostatné by bolo treba celú kapitolu, takže ak chceš môžeš rožšíriť tamojší článok. Bronto 18:58, 25. december 2009 (UTC)

Ďakujem za odpoveď. Veľmi dobre rozumiem tomu, čo ste napísali. Len prosím berte na vedomie, že v slovenskej/českej literatúre o japonskom jazyku sa, skôr ako s termínom častica, stretnete s termínom partikula. Bohužiaľ, momentálne mám so sebou iba jednu (českú) knihu o japonskom jazyku, takže svoje tvrdenie podložím iba ňou, no keď sa vrátim späť, môžem doplniť ďalšie tituly.

V učebnici Ivan Krouský, Učebnice japonštiny sa používa termín partikula.

Uvedomujem si, že ani častica a ani partikula nezachytáva význam japonského výrazu 助詞 dokonale. Ide mi len o to, aby sa na Wikipédii čitateľ stretol s tým istým výrazom ako v literatúre o japonskom jazyku, ku ktorej má prístup (často krát českej) → chápem, že ide o jazykovú čistotu, no bol by som rád, keby článok o japončine zapadol do už existujúceho "ekosystému" literatúry o japonskom jazyku a zbytočne nezavádzal, pretože to môže byť na škodu. Ľudia potom môžu siahnuť po českom článku, kde sa používa partikula a akákoľvek originalita slovenského článku bude tatam. Ideálne by bolo, keby slovenská japonologická obec vydala dokument so slovenskými názvami japonských gramatických javov a ten by sa následne začal striktne dodržiavať.

Ďakujem, --Kimec 11:32, 26. december 2009 (UTC)

Nie je to až také dôležité, ani samozrejme netvrdím, že to je zle, len znie veľmi čudne (nevhodne), ak celý článok používa slovenské výrazy a naraz prakticky len jeden je cudzie slovo, hoci to slovo má normálne slovenský ekvivalent ako všetky ostatné (pričom ani tie ostatné predsa takisto väčšinou nezodpovedajú slovenským definíciám). Pokiaľ ide o slovenské zdroje, tak napr. V. Krupa v pomerne dlhej kapitole Japončina v knihe Jazyka sveta používa (str. 174) výraz častica. Mimochodom tak nejako, ako je v tej knihe, by to heslo malo minimálne vyzerať. Ale nechám to teda na teba. Každopádne zostáva faktom, že tak či onak treba upraviť definíciu v článku častica. Bronto 14:50, 26. december 2009 (UTC)

Ľudová architektúra v Česku[upraviť | upraviť zdroj]

Ahoj, presmeroval si článok ĽA v Českej republike na ĽA v Česku. Ale nie je to dobre, lebo Česká republika zahŕňa aj Moravu, Sliezsko atď. Podľa mňa ide o rovnakú chybu, ako keď niekto spomenie Anglicko a myslí tým celé Ostrovy. Navrhoval by som originálny názov nechať s Českou republikou a presmerovacia stránka naň by bola z hesla Ľudová architektúra v Česku.--Michalides 18:52, 26. december 2009 (UTC)

Pletieš si Česko s Čechami. Takto je to správne. Bronto 22:56, 26. december 2009 (UTC)