Redaktor:Csontist/pieskovisko
Kostol nanebovzatia Panny Márie (Bíňa)[upraviť | upraviť zdroj]
| Kostol nanebovzatia Panny Márie | |
 | |
| Patrocínium: nanebovzatia Panny Márie | |
| Štát |  Slovensko
|
|---|---|
| Kraj | Nitriansky kraj |
| Okres | Nové Zámky |
| Obec | Bíňa |
| Náboženstvo | rímskokatolícka |
| Adresa | Bíňa 109 |
| - súradnice | 47°55′16″S 18°38′37″V / 47,921030116°S 18,643562794°V |
| Štýl | románsky |
| Výstavba | okolo roku 1200 |
| - rekonštrukcia | 1722-1732
1896-1898 |
  Poloha kostola na Slovensku
| |
 Poloha v rámci kraja
| |
| Mapový portál GKÚ: katastrálna mapa | |
| Freemap Slovakia: mapa | |
| OpenStreetMap: mapa | |
| Portály, ktorých súčasťou je táto stránka: | |
Kostol nanebovzatia Panny Márie je jednoloďový románský kostol ktorý sa nachádza na okraji obce, na riečnej terase vytvorenej Hronom.
Kostol patrí napriek neskorším zásahom medzi najhodnotnejšie príklady románskej architektúry u nás s množstvom hodnotných architektonických detailov.
Dejiny[upraviť | upraviť zdroj]
Kostol dal ako súčasť dnes už zaniknutého kláštora premonštrátov postaviť niekedy okolo roku 1200 komes Omodej z rodu Hunt-Poznan. Išlo o reprezentatívnu stavbu, ktorá odrážala vysoké postavenie a bohatstvo Hunt-Poznanovcov i blízkosť neďalekého Ostrihomu - sídla uhorského kráľa i primáša. Na stavbe sa podieľali práve majstri (aj zo zahraničia), ktorí pracovali na prestavbe kráľovského sídla a katedrály v Ostrihome.V 16. a 17. storočí územie Bíne aj s opusteným kláštorom ovládali Turci. Kláštorný komplex vyplienili v roku 1683 poľské vojská, pričom najviac utrpeli budovy samotného kláštora.
Oprava sa uskutočnila až v rokoch 1722 - 32[1], kedy nanovo zaklenuli loď a predsieň a barokovo upravili okná na lodi, predsieni i bočných svätyniach. Netradične z južnej strany pristavali novú sakristiu. V tomto období zrejme zanikol samotný kláštor, z ktorého boli začiatkom 19. storočia už len ruiny.Až v 19. storočí došlo k výrazným a dosť necitlivým stavebným zásahom. V roku 1861 peštiansky architekt Jozef Hild viedol opravu kostola, v rámci ktorej však nerešpektoval pôvodnú stredovekú stavbu a neuskutočnil tu ani stavebnohistorický výskum. Románsku predsieň dal zvýšiť o ďalšie podlažie, románske fasády a poškodené kameňosochárske detaily prekryl novou omietkou či dotvoril štukou miesto reštaurovania. To všetko v zájme "vylepšenia" románskeho vzhľadu stavby. Už v dobe realizácie vyvolala takáto oprava vlnu kritiky. Aj preto sa v rokoch 1896 - 98 realizovala ďalšia obnova kostola pod vedením Győző Cziglera. V tejto podobe sa kostol zachoval do konca 2. svetovej vojny, keď ho 27. marca 1945 počas ústupu nemeckej armády vážne poškodil výbuch.[2] Následná obnova prebehla podľa plánov Alfreda Piffla v rokoch 1951 až 1955. Viaceré dôležité prvky pôvodného riešenia zostávajú napriek tomu nejasné. Najviac nejasností sa spája s otázkou pôvodného riešenia západnej empory a predsiene. Dnešná predsieň je novotvarom z 50. rokov. Pôvodná, hoc viackrát upravovaná predsieň bola úplne zničená výbuchom v roku 1945, po ktorom z nej zostali len ruiny. Predsieň bola rekonštruovaná aj s dostavaným druhým podlažím, navyše barokové kruhové okná v prízemnej časti predsiene boli nahradené združenými oknami románskeho štýlu. V rámci tejto obnovy bolo posunuté aj koryto Hronu ohrozujúce svah, na ktorom stojí kostol. Problémy so statikou však napriek tomu riešili aj v 70. rokoch minulého storočia. V roku 1994 bola opravená strecha. V roku 2002 bolo obnovené západné priečelie. [3]
Architektúra kostola[upraviť | upraviť zdroj]
Architektonické riešenie premonštrátskeho kostola v Bíni spájalo reprezentačno-religiózne nároky svetského stavebníka a interné, liturgické potreby konventu.[2] Úlohou architektúry bolo deklarovať prestíž rodu. Vo svojej dobe bol v rámci celého Uhorska jednou z prvých stavieb s gotickými prvkami, ktoré sprostredkovali stavitelia arcibiskupského chrámu v neďalekom Ostrihome. Ide o polygonálne apsidy i zaklenutie lode rebrovou krížovou klenbou. Pozdĺžna loď kostola skladá sa z dvoch klenbových polí. Dnešná krížová klenba bez rebier nie je pôvodná - pochádza z čias barokovej opravy r. 1722 -, lebo veľmi neorganicky dosadá na staré hlavice prípor, ktoré sa zachovaly z románskej stavby.
Exteriér kostola[upraviť | upraviť zdroj]
Kostol je unikátny svojou dispozíciou, keď západná časť tvorená predsieňou, dvojicou veží a emporou je dlhšia ako samotná loď so apsidami, takže vzniká dojem baziliky. Empora tu navyše tvorí akýsi prechod medzi dvojvežovým priečelím a loďou. Je o niečo užšia ako dvojvežie a o niečo širšia ako loď. [4] Jednoloďovú dispozíciu kostola môžeme považovať za interpretáciu redukovaného bazilikového usporiadania. Dnes vchádza sa z predsiene do kostola bohato ozdobeným, pôvodným portálom v osi priečelia. Vonkajšia románska výzdoba kostola sa sústredila - s výnimkou apsid - iba na hlavné priečelie a veže, ale i tam bola pri minulej opravě doplňovaná, vlastný rozvrh je však pôvodný. O tom nás najlepšie presvedčí tá časť západného priečelia kostola, ktorá, kedže je zakrytá zvýšenou časťou predsiene, zostala reštauráciou nedotknutá.[5] Obidve veže, opatrené nárožnými lizénami, zostávajú ešte v ploché priečelia; zvonku sú rozdelené zuborezom a oblúčkovými lomenými vlysmi na tri etáže. Ich združené okná, v dvoch etážach nad sebou, majú nové stredné stĺpiky s krychlovými hlavicami. Nové sú i věžové helmice. Výzdoba stien predsiene i bočných chórov je zväčša nová, pseudorománska. Bočné fasády lodí sú hladké a majú len barokové okná.
Z románskej predsiene sa teda zachovali len obvodové múry, lebo vnútorné klenby a podpory pochádzajú z prestavby z r. 1722. Je však isté, že táto predsieň bola pôvodne iba prízemná. Jej stredná, zvýšená etáž zakrýva totiž rozetové okno uprostred hlavného priečelia kostola i oblúčkové vlysy.[5]
Trojica apsíd na východnej strany imitujú trojlodie a ich vonkajšie fasády sú členené so slepými arkádami. Povodne tri úzke okná v strednej apside majú nerovnako vysoké záklenky, ktorých patky stúpajú práve tak, ako i oblúky slepej arkády, do ktorých sú tieto okná vložené.
Interiér kostola[upraviť | upraviť zdroj]
V kostole sa zachovala u nás najbohatšia románska výzdoba v podobe prevažne rastlinných ale i figurálnych motívov na konzolách a hlaviciach klenbových podpôr. Najznámejším figurálnym motívom je tzv. lovecká scéna na hlavici severného polstĺpa v prednej časti empory, kde nájdeme dve mužské postavy. Prvá z nich drží v ľavej ruke na povraze levicu a v pravej zdvihnutej ruke dýku. Druhá postava znázorňuje lovca s napnutým lukom, ktorý mieri na skupinu zvierat tvorenú koňom, jeleňom, medveďom a psom. Na opačnej strane empory zasa nájdeme reliéf dvoch vtákov. Viaceré románske okná sa zachovali aj v interiéri kostola.[6]
Dnu sú apsidy sklenuté románskými konchami. Nepatrný rozdiel medzi polkruhovou základňou týchto klenieb a medzi lomeným pôdorysom vnútorných plášťov apsíd vyrovnáva kamenná pátočná rímsa, ktorá je nerovnakých profilov v apsidách strednej a bočných. Klenby chórov sú krížové, bez rebier, s polkruhovými čelnými oblúkmi; ich hrany spočívajú v niektorých kútoch na drobných ihlancových konzolkách.
Pozdĺžna loď kostola skláda sa z dvoch klenbových polí. Dnešná krížová klenba bez rebier tu, pravda, nie je pôvodná - pochádza z čias barokovej opravy r. 1722 -, lebo veľmi neorganicky dosadá na staré hlavice, ktoré sa zachovali z románskej stavby. Z pôvodnej arkády zachovalo sa tu niekoľko klenebných kameňov pri stenách nad týmito polstlpíkmi; ostatná klenba bola znesená, keď do empory vykrojili velký stredný otvor a ponechali z nej len úzke pavlače pri stenách.
Pred hlavným priečelím leží predsieň. Jej priestor rozdeľujú dnes dva piliere s barokové profilovanými rímsami na šesť polí, klenutých krížové bez rebier. V severnej časti predsiene bolo r. 1861 postavené nové schodište do severnej veže a na empory, keď staršie schodište v tejto veží bolo zborené; súčasne bol postavený i symetrický múr na strane južnej. Z románskej predsiene sa teda zachovali len obvodové múry, lebo vnútorné klenby a podpory pochádzajú z prestavby z r. 1722. [5]
Priestor vyhradený laickým návštevníkom kostola, prípadne hospodárskemu personálu kláštora bol redukovaný na pomerne krátky úsek lode. Východná časť kostola tvorila súčasť klauzúry. Priestor pred hlavným oltárom, situovaným v strednej apside alebo pred ňou, slúžil ako mníšsky chór. Bočné kaplnky, otvárajúce sa arkádami do pôvodne mníšskeho chóru, reagovali na liturgické potreby konventu[2]. Nad kaplnkami bíňanského kostola sa pôvodne nachádzali podkrovné priestory, ktoré sa do mníšskeho chóru otvárali.
Referencie[upraviť | upraviť zdroj]
- ↑ Henszlmann, Emerich [online]. dx.doi.org, [cit. 2020-04-28]. Dostupné online.
- ↑ a b c POMFYOVÁ, SAMUEL, ŽAŽOVÁ. Stredoveká sakrálna architektúra v Bíni : (sumarizácia, korekcia a doplnenie súčasných poznatkov) [online]. 2013, [cit. 2020-04-28]. Dostupné online.
- ↑ PODOLINSKÍ, Alexandra a Štefan. Encyklopédia stredovekých kostolíkov na Slovensku [online]. apsida.sk, [cit. 2020-04-28]. Dostupné online.
- ↑ PODOLINSKÍ, Alexandra a Štefan. Encyklopédia stredovekých kostolíkov na Slovensku [online]. apsida.sk, [cit. 2020-04-28]. Dostupné online.
- ↑ a b c Stredoveká architektúra na Slovensku. 1.. vyd. Praha : Československá grafická Unia, 1937. ISBN Stredoveká architektúra na Slovensku Chybné ISBN.
- ↑ PODOLINSKÍ, Alexandra a Štefan. Encyklopédia stredovekých kostolíkov na Slovensku [online]. apsida.sk, [cit. 2020-04-28]. Dostupné online.