Redaktor:ScholastikosSVK/pieskovisko3

Trapezuntské cisárstvo
Αυτοκρατορία της Τραπεζούντας

↓

1204 – 1461

↓

vlajka

Geografia

Mapa cisárstva krátko po založení Latinského cisárstva v roku 1204.

Hlavné mesto

Trapezunt

Obyvateľstvo

Národnostné zloženie

Gréci, Arméni, Gruzínci a iné menšiny

Jazyky

gréčtina a ďalšie

Náboženstvo

pravoslávne kresťanstvo

Štátny útvar

Štátne zriadenie

dedičná monarchia

Mena

asper

Predchádzajúce štáty:

Byzantská ríša

Nástupnícke štáty:

	Osmanská ríša
	Janovská republika
	Theodoro

Trapezuntské cisárstvo^[1]^{[p 1]} bol stredoveký štátny útvar existujúci v rokoch 1204 – 1461 na pobreží Čierneho mora – v Malej Ázii a na Kryme. Vzniklo po štvrtej križiackej výprave ako jeden z gréckych pravoslávnych štátov, ktoré sa považovali za nástupcu dočasne zaniknutej Byzantskej ríše.^[4]^[5]^[6]

Na rozdiel od ostatných štátov nevznikol v reakcii na obsadenie Konštantínopola križiakmi, ale ako snaha o návrat staršej dynastie Komnénovcov na trón. Jeho názov bol odvodený od hlavného mesta Trapezuntu. Krajina susedila s moslimskými tureckými štátmi v Malej Ázii a neustále jej hrozilo nebezpečenstvo zániku. Jej tradičnými spojencami bolo Gruzínsko a po tom, čo sa v roku 1214 sa miestni cisári prestali uchádzať o konštantínopolský trón, aj obnovená Byzantská ríša. V období rokov 1214 – 1243 bol štát vazalom Seldžukov, v rokoch 1243 – 1402 uznával nadvládu Mongolov. V roku 1456 zase vplyv nad krajinou získali Osmani. Štát zanikol v roku 1461, keď ho dobyl sultán Mehmed II.^[4]^[5]^[6]

Dejiny[upraviť | upraviť zdroj]

Kultúra[upraviť | upraviť zdroj]

Zoznam vládcov[upraviť | upraviť zdroj]

Portrét	Slovenské meno	Celé grécke meno	Obdobie vlády	Poznámky
Veľkí Komnénovci (Megas Komnenos)
	Alexios I.	Alexios Megas Komnénos	1204 – 1222	proti nicejským cisárom Konštantínovi a Teodorovi I. Laskaridovi. cézar v rokoch 1183/85 do 1212/1214 s Dávidom (1204/05 – 1207 v Paflagónii)
	Teodor Gabras	Theodóros Gabras	1204 – 1208?	uzurpátor (?) v Ponte
	Andronikos I.	Andronikos Komnénos Gidos	1222 – 1235
	Ján I.	Ióannes Axuchos Megas Komnénos	1235 – 1241	s Ióannikiom (cisár 1238?)
	Manuel I.	Manuél Megas Komnénos	1241 – 1263	proti Ióannikovi (?) uznaný Kaj Chusravom II. ako suzeréna uznal mongolského chána Hülegüa
	Andronikos II.	Andronikos Megas Komnénos	1263 – 1266	despota od 1240?
	Juraj	Geórgios Komnénos	1266 – 1280	proti Andronikovi II. proticisár 1284
	Ján II.	Ióannes Megas Komnénos	1280 – 1298	proti Georgiovi, od roku 1282 nominálne ako despota 1284 – 1285 zosadený uznal Michala VIII. ako byzantského cisára
	Theodora	Theodóra Megalé Komnéné	1284 – 1285	počas vlády gruzínskeho kráľa Dávida VI. Narina
	Alexios II.	Alexios Palaiologos Megas Komnénos	1298 – 1330
	Andronikos III.	Andronikos Megas Komnénos	1330 – 1332
	Manuel II.	Manuél Megas Komnénos	1332
	Bazil	Basileios Megas Komnénos	1332 – 1340	proti Manuelovi II.
	Irena	Eiréna Palaiologina	1340 – 1341
	Anna	Anna Megalé Komnéna Anachutlu	1341 – 1342	proti Irene
	Ján III.	Ióannes Megas Komnénos	1342 – 1344
	Michal	Michaél Megas Komnénos	1344 – 1349	proticisár v 1341 do 1345 ako regent: Niketas Scholarios
	Alexios III.	Alexios (Ióannes) Megas Komnénos	1349 – 1390	proti Michalovi korunovaný v roku 1350 + despota Andronikos (1355 – 1376) + despota Basileios (po 1358 – pred 1377)
	Michael	Michaél Palaiologos	1373	despotom od 1351? (počas vlády Jána V.)
	Manuel III.	Manuél Achpugas Megas Komnénos	1390 – 1417	despotom od 1376 uznal Tímúra ako suzeréna
	Alexios IV.	Alexios Megas Komnénos	1417 – 1429	despotom od 1395 v roku 1426 s Alexandrom (despota od 1418) a Jánom IV.
	Ján IV.	Ióannes Megas Komnénos	1429 – 1459	despotom v 1417 – 1426 + despota Alexios (od 1454/55)
	Dávid	Dávid Megas Komnénos	1459 – 1461	despotom od 1429 ríša dobytá osmanským sultánom Mehmedom II.

Poznámky[upraviť | upraviť zdroj]

↑ V slovenskej literatúre sa občas objavuje aj tvar Trapezuntské kráľovstvo^[2]^[3], ktorý je nesprávny.

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

↑ Trapezuntské cisárstvo. In: Malá slovenská encyklopédia. Bratislava : Encyklopedický ústav SAV, 1993. ISBN 978-80-85584-12-7. S. 740.
↑ Kronika ľudstva. Ed. Bodo Harenberg; preklad Katarína Banghová. Bratislava : Fortuna Print, 2005. ISBN 80-88980-46-1. S. 1306.
↑ GUZI, Ľubomír. Formovanie Ruska (Rossii) ako mnohonárodnostného štátu - jeho zahraničná politika, zabezpečenie štátnej bezpečnosti, spoločnosť (východiská pre historicko-kulturologickú analýzu v ruskom jazyku). Prešov : Filozofická fakulta Prešovskej univerzity, 2009. ISBN 978-80-8068-973-5. S. 29.
↑ ^a ^b Trapezuntské císařství. In: VAVŘÍNEK, Vladimír; BALCÁREK, Petr. Encyklopedie Byzance. Praha : Libri; Slovanský ústav AV ČR, 2011. (Práce Slovanského ústavu AV ČR. Nová řada; zv. 33.) ISBN 978-80-7277-485-2, 978-80-86420-43-1. S. 488 – 489.
↑ ^a ^b TREBIZOND, EMPIRE OF. In: The Oxford Dictionary of Byzantium. Ed. Alexander P. Kazhdan. New York : Oxford University Press, 1991. ISBN 0-19-504652-8. S. 2112 – 2113.
↑ ^a ^b TREBIZOND, EMPIRE OF. In: Historical Dictionary of Byzantium. Ed. John R. Rosser. New York : Oxford University Press, 2001. ISBN 978-0810839793, 0810839792. S. 400.

Ďalšia literatúra[upraviť | upraviť zdroj]

Zdroj[upraviť | upraviť zdroj]

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Kaiserreich Trapezunt na nemeckej Wikipédii. O preklad ide v časti Zoznam trapezuntských vládcov.

[4] V slovenskej literatúre sa občas objavuje aj tvar Trapezuntské kráľovstvo^[2]^[3], ktorý je nesprávny.

[MSE-1] Trapezuntské cisárstvo. In: Malá slovenská encyklopédia. Bratislava : Encyklopedický ústav SAV, 1993. ISBN 978-80-85584-12-7. S. 740.

[2] Kronika ľudstva. Ed. Bodo Harenberg; preklad Katarína Banghová. Bratislava : Fortuna Print, 2005. ISBN 80-88980-46-1. S. 1306.

[3] GUZI, Ľubomír. Formovanie Ruska (Rossii) ako mnohonárodnostného štátu - jeho zahraničná politika, zabezpečenie štátnej bezpečnosti, spoločnosť (východiská pre historicko-kulturologickú analýzu v ruskom jazyku). Prešov : Filozofická fakulta Prešovskej univerzity, 2009. ISBN 978-80-8068-973-5. S. 29.

[:VV-5] Trapezuntské císařství. In: VAVŘÍNEK, Vladimír; BALCÁREK, Petr. Encyklopedie Byzance. Praha : Libri; Slovanský ústav AV ČR, 2011. (Práce Slovanského ústavu AV ČR. Nová řada; zv. 33.) ISBN 978-80-7277-485-2, 978-80-86420-43-1. S. 488 – 489.

[:KZD-6] TREBIZOND, EMPIRE OF. In: The Oxford Dictionary of Byzantium. Ed. Alexander P. Kazhdan. New York : Oxford University Press, 1991. ISBN 0-19-504652-8. S. 2112 – 2113.

[:ROS-7] TREBIZOND, EMPIRE OF. In: Historical Dictionary of Byzantium. Ed. John R. Rosser. New York : Oxford University Press, 2001. ISBN 978-0810839793, 0810839792. S. 400.

[1]

[p 1]

[4]

[5]

[6]

[2]

[3]