Ríšsky komisariát Ukrajina

Ríšsky komisariát Ukrajina Reichskommissariat Ukraine ←  1941 – 1944  → vlajka znak
Geografia
Hlavné mesto	Rovno
Obyvateľstvo
Počet obyvateľov	37 000 000
Jazyky	Nemčina, Ukrajinčina, Poľština
Štátny útvar
Štátne zriadenie	Občianska správa
Mena	Karbovanec
Vznik	1941
Zánik	1944
Predchádzajúce štáty: Ukrajinská sovietska socialistická republika Nástupnícke štáty: Ukrajinská sovietska socialistická republika

Ríšsky komisariát Ukrajina (nem. Reichskommissariat Ukraine) bola civilná administratívna jednotka vytvorená nacistami na podstatnej časti územia okupovanej Ukrajiny a čiastočne aj Bieloruska počas druhej svetovej vojny. Administratíva vznikla na základe Hitlerovho dekrétu zo 17. júla 1941. Od septembra 1941 do marca 1944 oblasť spravoval ríšsky komisár Erich Koch ako nemeckú kolóniu. Úlohy administratívy spočívali v pacifikácii oblasti a jej využívaní prírodného bohatstva a ľudských síl pre potreby nemeckého vojnového úsilia. Pred vpádom nacistického Nemecka, bola Ukrajina zväzovou republikou ZSSR, obývali ju Ukrajinci, žili tu i menšiny Rusov, Nemcov, Židov, Poliakov, Krymských Tatárov a Rómov. Oblasť bola stredobodom nacistického povojnového plánovania a civilizačnej expanzie.

Ukrajinci pod okupáciou Nemecka

V rokoch 1939 - 1941 bolo ukrajinské územie súčasťou mnohých väčších štátnych útvarov. Asi 550 000 Ukrajincov žijúcich vo východnej časti Poľska, sa ocitlo v okupačnej zóne Nemecka. Ukrajinci obkľúčení v tejto oblasti - pod dozorom nemeckého gestapa - mali na základe rozkazu Adolfa Hitlera, ktorý túto časť Poľska považoval za nemeckú kolóniu (tzv. Generálny gouvernement), len minimálne práva.

Aby sa aspoň trocha vyhovelo základným požiadavkám ukrajinského obyvateľstva, čoskoro po príchode Nemcov vzniklo desiatky svojpomocných zväzov, ktorých členmi boli väčšinou členovia a prívrženci Organizácie ukrajinských nacionalistov z Haliče. Tieto zväzy na jar roku 1940 za mlčanlivého súhlasu Hansa Francka vytvorili v Krakove koordinovaný orgán pod názvom Ukrajinský centrálny výbor, na čele ktorého bol geograf Vladimir Kubijovič. Úlohou tohto orgánu bolo zastrešovať a prezentovať záujmy ukrajinského pracujúceho ľudu, čo Nemci kruto potláčali. Aj napriek tomu sa im podarilo zriadiť niekoľko ukrajinských škôl a mládežníckych skupín takmer vo všetkých oblastiach, ktoré viac-menej obývala väčšina Ukrajincov, ba dokonca zriadiť ukrajinské vydavateľstvo kníh a tlače v Krakove.

Po vpáde Nemecka do Sovietskeho zväzu a pripojení Haliče ku Generálnemu guvernátorstvu bola Ukrajinský centrálny výbor jedinou organizáciou, ktorá mohla počas druhej svetovej vojny - hoci len v ohraničenej miere - chrániť sociálno-ekonomické záujmy Ukrajincov v zóne okupovanej Nemcami. Činnosť rady nielenže pomohla ukrajinskému obyvateľstvu kompenzovať straty z rokov poľského útlaku, no často ho obmäkčovala od ťažkej vojny a nemeckej okupácie. Počas vojny vznikla na území Ukrajiny i tzv. Ukrajinská povstalecká armáda, ktorá viedla bojovú činnosť proti nemeckým, poľským ako aj sovietskym vojskám.

Zdroj

• O. Subteľnyj. Ystorija Ukrajiny. Kyjiv, 2006.