Sádočné
 |
Tento článok alebo jeho časť si vyžaduje úpravu, aby zodpovedal vyššiemu štandardu kvality. Prosím, pozrite si stránky pomocníka, odporúčanie pre encyklopedický štýl a článok vhodne upravte. |
| Sádočné | |
| obec | |
| Štát |  Slovensko
|
|---|---|
| Kraj | Trenčiansky kraj |
| Okres | Považská Bystrica |
| Región | Horné Považie |
| Nadmorská výška | 356 - 922 m m n. m. |
| Súradnice | 49°01′17″S 18°32′59″V / 49,021322°S 18,549803°V |
| Rozloha | 7,51 km² (751 ha) [1] |
| Obyvateľstvo | 154 (31. 12. 2022) [2] |
| Hustota | 20,51 obyv./km² |
| Prvá pís. zmienka | 1339 /1268/ |
| Starosta | František Sádecký[3] (SMER) |
| PSČ | 018 16 (pošta Domaniža) |
| ŠÚJ | 557595 |
| EČV (do r. 2022) | PB |
| Tel. predvoľba | +421-42 |
| Adresa obecného úradu |
Obecný úrad Sádočné 59 018 16 Domaniža |
| E-mailová adresa | poslať email |
| Telefón | 042/439 43 97 |
  Poloha obce na Slovensku
| |
 Interaktívna mapa obce
| |
| Webová stránka: sadocne.sk | |
| Freemap.sk: mapa | |
| Mapový portál GKU: katastrálna mapa | |
| Portály, ktorých súčasťou je táto stránka: | |
Sádočné je obec na Slovensku v okrese Považská Bystrica.. Obec sa spomína r. 1339, no je známe už skoršie osídlenie rodom Sádecký. Bolo to v r. 1268. V tom roku prvý krát vstúpili na územie dnešnej obce Sá-dočné zakladatelia rodu Sádecký. Boli to kňaz a rytier kráľa Belu IV Sadoč so svojim bratom Blažejom. Bolo to v čase ako sa urovnával spor medzi doma-nižskym farárom Godeslavom a Blažejom, ktorý zabil jeho brata Vinceslava v Dulove.. V heraldicko - genealogickom ústredí v Budapešti je rod Sádecký vedený ako šľachtický rod od r. 1268.
Charakteristickým rysom osídlenia našej obce je obdobie - púchovskej kultúry – . Archeologický výskum ukázal o obývaní tohto územia na rozhraní pred a po Kristovi. Ktoré je to presné obdobie je ťažko dokázateľné. Nachádza sa na okraji chotára dnešnej obce na území zvané Močiar. Dá sa to snáď len pri-rovnávať k nálezom na inom konci chotára na rozhraní s domanižskym chotá-rom v mieste Jelchová. Toto obdobie je zo zlomu letopočtu a vyznačovalo sa najmä rímskou pôsobnosťou a je prejavom zmiešania niekoľkých kultúr.
Podľa starej dochovanej ústnej legendy- alebo tvrdenia sa nachádzalo hradisko na okraji chotára zvanom Vystrkov. Toto hradisko bolo na miernom svahu nad Dukátovou cestou. V súčasnej dobe je ťažko identifikovať kde sa nachádzalo, no je dokázané, že tam bolo. Podľa prameňa Domaniža 730, kni-ha ktorá popisuje históriu obce Domaniža, to bolo v priestore Jelchová a dalo sa tam dostať cestou v súčasnosti na horný koniec Domaniža až do lokality Mažiar a Súkenská. Z obce Sádočné je cesta na hornom konci asi v polovici cesty medzi Sádočným a Čelkovou Lehotou v odbočke na Žatkovú a smerom stále po ceste úvalinou priamo na Vystrkov a ďalej k úbočiu lesnej cesty z Domaniže do Ďurďového. Avšak podľa knihy Dejiny Slovenska od Dušana Kováčika je to miesto uvádzane v chotári obce Ďurďové. V skutočnosti je to niekde, alebo v blízkosti na bode stretnutia štyroch chotárov obci. Domaniža, Sádočné, Čelková Lehota a Ďurďové.
Na spresnenie z ktorého obdobia sú hradiská je nutné získať podklady z vykopávok archeologického náleziska Močiar. Potom sa podľa tvarov jednot-livých kusov dá povedať z ktorého obdobia a rokov sú.
Nie sú dostupné žiadne dokumenty, ktoré by poukazovali práve na osíd-lenie v domanižskej kotline a tým aj na miesta kde je obec Sádočné a dve su-sedné obce. Vykopávky a náleziská črepov aj iných vecí dávnych obyvateľov tejto kotliny nám dávajú len stručný a málo dokazujúci život v kotline. Obec Sádočné mala tieto počty obyvateľov a názvy v minulosti. R.1598 -7 domov, 1784 -24 domov, 31 rodín a 185 obyvateľov, 1828 mala 16 domov a 249 obyvateľov. R. 1339 obec mala názov Saddexna, 1359 Sadasna, 1479 Zadechne, 1495 Sadeczna, 1598 Zadeczne, 1773 Sadecžne, 1946 Sádečné, maďarský Szádecsne, 1970 - Sádočné. Obec mala v r. 1598 -7 domov, 1784 -24 domov, 31 rodín a 185 obyvateľov, boli to zemania z rodu Sádecký a ich príbuzenstvo. 1828 mala 16 domov a 249 obyvateľov. R. 1598 mala obec – 112 obyvateľov, 1728 –111 dospelých a 53 detí, 1784 –185, 1798 – 150, 1828 – 249, 1869 - 189, , 1880-188, 1890 -187, 1900 -228, 1910 -207, 1921 -205, 1930 -161, 1940 -205, 1948 -192, 1961 -237, 1970 -256. 2001 – 189. Preto sa dá hovoriť, že obec Sádočné je skôr menšia ako iné okolité obce. Na doplne-nie r. 1940 mala obec 42 domov, 205 obyvateľov a žiadneho žida v obci na deportáciu do koncentračného tábora. No v Domaniži je uvádzaných 5 židov na deportáciu, ak však majiteľ pohostínstva v Sádočnom žid Pories býval v Domaniži bol zaradený na deportáciu, všetko podľa Štatistického úradu Slo-venskej republiky v r. 1942.
Obec Sádočné nikdy nebola majetkom bystrického panstva, bola to o-bec majetkom šľachticov rodu Sádecký a ich poddaných a nájomníkov.
Referencie
- ↑ Registre obnovenej evidencie pozemkov [online]. Bratislava: ÚGKK SR, [cit. 2011-12-31]. Dostupné online.
- ↑ Počet obyvateľov podľa pohlavia – obce (ročne) [online]. Bratislava: Štatistický úrad SR, rev. 2023-04-03, [cit. 2023-04-12]. Dostupné online.
- ↑ Zoznam zvolených starostov obcí, mestských častí a primátorov miest vo voľbách do orgánov samosprávy obcí [online]. Bratislava: Štatistický úrad SR, 2010-11-28. Dostupné online.
|
Tento článok týkajúci sa geografie Slovenska je zatiaľ „výhonok“. Pomôž Wikipédii tým, že ho doplníš a rozšíriš. |