Slováci v česko-slovenskej futbalovej reprezentácii

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Skočit na navigaci Skočit na vyhledávání

Slováci v česko-slovenskej futbalovej reprezentácii sa výrazným spôsobom podieľali na všetkých veľkých úspechoch česko-slovenského futbalu. Celkove si česko-slovenský reprezentačný dres oblieklo 189 slovenských futbalistov, ktorí strelili 264 gólov.

História[upraviť | upraviť zdroj]

Prvým reprezentantom slovenského pôvodu bol v roku 1925 František Szedlacsek, hráč DFC Praha, pochádzajúci z Hlohovca. Prvým hráčom zo slovenského klubu v čs. reprezentácii sa stal Pavol Šoral z I. ČsŠK Bratislava v roku 1929. V rokoch 1920-1938 sa Slováci objavovali v reprezentácii len ojedinele, najviac sa uplatnil Bratislavčan Štefan Čambal, pôsobiaci v Slavii Praha. V rokoch 1932-1935 odohral 21 zápasov a bol prvým Slovákom, ktorý si zahral na majstrovstvách sveta vo futbale 1934, kde získalo Česko-Slovensko strieborné medaily. Po druhej svetovej vojne sa slovenskí futbalisti začali v česko-slovenskej reprezentácii výraznejšie presadzovať, mnohí prispeli k postupu Česko-Slovenska na MS 1954 a MS 1958. Éra trénera Rudolfa Vytlačila 1959-1963 priniesla veľké úspechy, bronz z premiérových ME 1960 a striebro z MS 1962 v Čile. Osobnosťami tejto generácie boli Viliam Schrojf (najlepší brankár MS 1962) , Ján Popluhár, Andrej Kvašňák a Adolf Scherer.

Na prelome sedemdesiatych a osemdesiatych rokov 20. storočia získal slovenský futbal výraznú prevahu nad českým. V rokoch 19681975 dominovali v čs. lige Spartak Trnava a Slovan Bratislava, hráči týchto klubov tvorili základ čs. reprezentácie. V reprezentačnom drese debutovalo množstvo hráčov zo Slovenska, na MS 1970 v Mexiku bolo v 22-člennom kádri 17 Slovákov. Zlatá éra slovenského futbalu vyvrcholila ziskom titulu majstrov Európy 1976, keď vo finále proti favorizovanému mužstvu NSR nastúpilo v základnej zostave osem hráčov zo Slovenska a len traja Česi. Táto úspešná generácia vybojovala o štyri roky neskôr bronz na ME 1980. V osemdesiatych rokoch minulého storočia nastala kríza slovenského, najmä klubového futbalu, v reprezentácii hrali len Slováci pôsobiaci v českých kluboch. Po návrate trénera Jozefa Vengloša k reprezentácii prišlo k zlepšeniu, na MS 1990 mali Slováci a Česi rovnomerné zastúpenie.

Slováci na MS a ME[upraviť | upraviť zdroj]

Majstrovstvá sveta
Majstrovstvá Európy

Hráči[upraviť | upraviť zdroj]

12, 10 + 2 striedali – Karol Dobiaš, Ľudovít Zlocha, Vladimír Hagara, Ján Pivarník, Ján Medviď, Ladislav Kuna, Jaroslav Pollák, Vladimír Ternény, Jozef Adamec, Dušan Kabát, striedali Anton Hrušecký a Ján Čapkovič
12, 8 + 4 striedali – Karol Dobiaš, Vladimír Hrivnák, Alexander Horváth, Ján Zlocha, Ivan Hrdlička, Andrej Kvašňák, Jozef Adamec, Milan Albrecht, striedali Ladislav Kuna, Anton Flešar, Ján Čapkovič a Jaroslav Pollák
  • Najviac Slovákov na MS: MS 1970, 17 Slovákov + 5 Čechov
  • Najviac Slovákov na ME: ME 1976, 15 Slovákov + 5 Čechov
Brankári
Kapitáni

Góly[upraviť | upraviť zdroj]

  • Najviac gólov v jednom zápase:
3, Adolf Scherer, Holandsko Holandsko 4 : 0, 30. 10. 1960
3, Jozef Adamec, Brazília Brazília 3 : 2, 23. 6. 1968
3, Jozef Adamec, Írsko Írsko 3 : 0, 7. 10. 1969
3, Peter Dubovský, Rumunsko Rumunsko 5 : 2, 2. 6. 1993
  • Najviac gólov debutanta:
2, Gejza Šimanský, Rumunsko Rumunsko 6 : 2, 21. 9. 1947
2, Ivan Mráz, Nemecko NSR 4 : 3, 29. 4. 1964
2, František Karkó, Fínsko Fínsko 4 : 0, 16. 6. 1971

Zaujímavosti[upraviť | upraviť zdroj]

  • Bratia v reprezentácii:
Jozef Karel, 7 (1946-1948) a Ján Karel, 3 (1953)
Marián Masný, 75 (1974-1982) a Vojtech Masný, 9 (1964-1967)
Ján Čapkovič, 20 (1968-1974) a Jozef Čapkovič, 16 (1974-1977)
Ján Zlocha, 4 (1969-1970) a Ľudovít Zlocha, 12 (1971-1973)
Michal Medviď, 2 (1964) a Ján Medviď, 7 (1972-1975)
Dušan Herda, 2 (1972) a Peter Herda, 1 (1986)
Milan Luhový, 31 (1982-1991) a Ľubomír Luhový, 2 (1990-1993)
  • Otec a syn v reprezentácii:
Vladimír Weiss st., 3 (1964-1965) a Vladimír Weiss ml., 19 (1988-1990) [2]
Alexander Vencel st., 25 (1965-1977) a Alexander Vencel ml., 2 (1991-1992) [2]
  • Strýko a synovec v reprezentácii:
František Chovanec, 1 (1972) a Jozef Chovanec, 52 (1984-1992)
  • Reprezentovali Česko-Slovensko aj inú krajinu:
Ladislav Kubala [3], Česko-Slovensko Česko-Slovensko 6× , Maďarsko Maďarsko 3×, Španielsko Španielsko 19×
Božin Laskov, Česko-Slovensko Česko-Slovensko 3×, Bulharsko Bulharsko
František Szedlacsek, Česko-Slovensko Česko-Slovensko 2×, Maďarsko
Gejza Kalocsay [4], Česko-Slovensko Česko-Slovensko 3×, Maďarsko Maďarsko
Gejza Kocsis, Česko-Slovensko Česko-Slovensko 1×, Maďarsko Maďarsko
  • Reprezentoval Česko-Slovensko vo futbale aj v hokeji:
Teodor Reimann, reprezentoval 14× Slovensko Slovensko a 5× Česko-Slovensko Česko-Slovensko vo futbale ako brankár; 7× Slovensko Slovensko a 1× Česko-Slovensko Česko-Slovensko v hokeji ako útočník! [5]
  • Najviac zápasov ako náhradník:
Alexander Vencel st., 1965-1977 ako náhradník Iva Viktora v 38 zápasoch

Tréneri[upraviť | upraviť zdroj]

Pozri aj[upraviť | upraviť zdroj]

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

Literatúra[upraviť | upraviť zdroj]

  • Štefan Mašlonka, Jozef Kšiňan: Zlatá kniha futbalu na Slovensku, Šport, 1988
  • Ladislav Grünner: Majstrovstvá Európy vo futbale 1960-1984, Šport a Smena, 1985
  • Božin Laskov: Doktor v kopačkách, Šport, 1990
  • Jozef Kšiňan: Vencelovci, Futbal magazín, 2013, čís. 12.