Slovenská noc dlhých nožov

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Skočit na navigaci Skočit na vyhledávání
Rokovacia sála Národnej rady

Slovenská noc dlhých nožov je označenie pre ustanovujúcu schôdzu Národnej rady Slovenskej republiky nasledovanú 2. schôdzou NR SR, ktoré sa uskutočnili 3. a 4. novembra 1994.[1][2][3][4] Zúčastnilo sa ich všetkých 150 právoplatne zvolených poslancov a prezident republiky Michal Kováč. Po skladaní poslaneckých sľubov nasledovali voľby predsedov výborov NR SR a ich členov, pričom bola porušená dohoda politických strán o princípe pomerného zastúpenia v NR SR.

Priebeh[upraviť | upraviť kód]

Obsadzovanie parlamentných funkcií[upraviť | upraviť kód]

V tajných voľbách bol za predsedu NR SR zvolený Ivan Gašparovič a za podpredsedov Augustín Marián Húska a Ján Ľupták. Obidvom schôdzam predsedal Ivan Gašparovič, ktorý bol predsedom NR SR aj v predchádzajúcom volebnom období.

V 11 parlamentných výboroch obsadila tichá koalícia HZDS – ZRS – SNS, ktorá mala spolu 83 poslancov všetkých predsedov (HZDS-RSS ôsmich, ZRS dvoch a SNS jedného). Do Výboru pre životné prostredie a ochranu prírody bola na návrh koaličných poslancov (hlavne Oľgy Keltošovej)[1] zaradená väčšina opozičných poslancov. Z Výboru pre vzdelanie, vedu, kultúru a šport bol do tohto výboru preradený napríklad aj Juraj Švec, rektor Univerzity Komenského. „Pri zadeľovaní poslancov do výborov išlo často o sladkú pomstu,“ napísal vtedajší poslanec HZDS a šéfredaktor denníka Slovenská republika Ján Smolec.[5]

Vyslovenie nedôvery ministrom[upraviť | upraviť kód]

O 23.07 hod. sa začala 2. schôdza NR SR.[2] Tichá koalícia HZDSZRSSNS, ktorá mala spolu 83 poslancov, začala pod heslom „Víťaz berie všetko“ uplatňovať svoju predstavu „demokracie“. Koaliční poslanci vyslovili nedôveru ministrovi vnútra Ladislavovi Pittnerovi a ministrovi privatizácie Milanovi Janičinovi, napriek tomu, že vláda Jozefa Moravčíka už podala demisiu. Po tomto akte zostali v rokovacej sieni len traja poslanci opozície. 83 zákonodarcov koalície rokovalo celú noc. Vydržal s nimi nakoniec len jeden poslanec opozície - podpredseda Strany demokratickej ľavice, Robert Fico.[5]

Reakcia Vladimíra Mečiara na sťažnosti opozície k priebehu schôdze:

„Budeme, vážení, budeme, zvyknite si, je po voľbách. Je iná situácia, je iný čas a iné pomery. A politicky nerobíme nič iné, len to, čo občania, voľby od nás čakajú. Uvádzame výsledky volieb do praktického života.“

[2]

Odvolanie vedúcich štátnych podnikov[upraviť | upraviť kód]

Koaliční poslanci odvolali všetkých členov Rady Slovenskej televízie a Rozhlasovej rady a zvolili nových, odvolali aj predsedu Najvyššieho kontrolného úradu Jozefa Oleja a podpredsedu Milana Hudana, generálneho prokurátora Vojtecha Bacha a za nového zvolili Ľudovíta Hudeka. Odvolali aj všetkých členov Prezídia a Dozornej rady Fondu národného majetku, za nového predsedu Prezídia FNM zvolili Štefana Gavorníka.[6]

Orgány parlamentu[upraviť | upraviť kód]

Ráno o 5.15 koaliční poslanci prijali zákon o zrušení rozhodnutí vlády o privatizácii podnikov po 6. septembri 1994 (zákon č. 370/1994 Z. z.), ktorý neskôr Ústavný súd Slovenskej republiky vyhlásil za protiústavný.[7]

Zvolení boli noví členovia osobitého kontrolného orgánu parlamentu na kontrolu činnosti SIS. Jeho predsedom sa stal Ivan Lexa.

Vytvorila sa aj dočasná komisia na preskúmanie právoplatnosti voľby poslancov za Demokratickú úniu Slovenska. Komisiu viedol Dušan Macuška. Protiústavne boli vytvorené dve komisie na prešetrenie príčiny pádu druhej Mečiarovej vlády v marci 1994.[8] Hlasovanie o personálnej zmene vo funkcii ústredného riaditeľa Slovenskej televízie a Slovenského rozhlasu bolo posledným bodom schôdze. Z funkcie riaditeľa Slovenského rozhlasu bol odvolaný Vladimír Štefko a zvolený bol Ján Tužinský.

Zhrnutie[upraviť | upraviť kód]

Noc, keď za dvanásť hodín rokovania poodvolávali koaliční poslanci funkcionárov zo štátnych orgánov, na ktoré má parlament dosah, a dosadili tam svojich ľudí niektorí označili ako slovenskú noc dlhých nožov (napr. Béla Bugár).[5][8] Z dôležitých štátnych funkcií bolo odvolaných 38 ľudí. Ovládnutie parlamentu bolo len začiatkom mohutnej ofenzívy, do ktorej v tú noc Mečiar prešiel. Až neskôr jeho oponenti pochopili, že ide o snahu „zmocniť sa celého štátu“.[5]

Priebeh schôdze potvrdil slová, ktoré povedal Vladimír Mečiar na stretnutí predstaviteľov HZDS v rekreačnom zariadení VSŽ v Zlatej Idke pri Košiciach rok predtým – 27. a 28. novembra 1993 a ktoré vyšli prepísané v denníku Slovenský východ: „Prevalcujeme to všetko, nech sa deje vôľa Božia, že sa budú všetci diviť![9]

Reakcie[upraviť | upraviť kód]

Dňa 24. novembra 1994 vyjadrila Európska únia znepokojenie nad priebehom oboch schôdzí, pričom okrem opozície prejavila pochybnosti aj široká odborná a laická verejnosť.

Referencie[upraviť | upraviť kód]

  1. a b Stenografická správa o 1. schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky, konanej 3. novembra 1994 [online]. Bratislava : Národná rada SR, november 1994, [cit. 2019-05-11]. Dostupné online.
  2. a b c Stenografická správa o 2. schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky, konanej 4. novembra 1994 [online]. Bratislava : Národná rada SR, november 1994, [cit. 2019-05-11]. Dostupné online.
  3. 1. Národná rada 1994-1998, 1. schôdza, 1. deň rokovania, 3. novembra 1994
  4. 1. Národná rada 1994-1998, 2. schôdza, 1. deň rokovania, 4. novembra 1994
  5. a b c d KYSEĽ, Tomáš. Noc dlhých nožov po slovensky. Keď Fico ako jediný bránil demokraciu. Aktuality.sk (Bratislava: Ringier Axel Springer Slovakia), 2018-02-05. Dostupné online [cit. 2019-05-11].
  6. Zoznam uznesení z 2. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky [online]. Bratislava : Národná rada SR, november 1994, [cit. 2019-05-11]. Dostupné online.
  7. Nález Ústavného súdu Slovenskej republiky zo dňa 14. mája 1995, sp. zn. PL. ÚS 16/95 Dostupné online.
  8. a b Slovensko. Úspechy, chyby, pády a vzostupy. pravda.sk (Bratislava: Perex), 2013-01-02. Dostupné online [cit. 2019-05-11]. ISSN 1336-197X.
  9. JANCURA, Vladimír. Ako to bolo s parným valcom zo Zlatej Idky. pravda.sk (Bratislava: Perex), 2013-12-02. Dostupné online [cit. 2019-05-11]. ISSN 1336-197X.

Externé odkazy[upraviť | upraviť kód]