Preskočiť na obsah

Smrek obyčajný

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Smrek obyčajný
Stupeň ohrozenia
IUCN stupne ohrozeniaVyhynutýVyhynutýVyhynutý vo voľnej prírodeKriticky ohrozenýOhrozenýZraniteľnýTakmer ohrozenýOhrozenýNajmenej ohrozenýNajmenej ohrozený
[1]
Vedecká klasifikácia
Vedecký názov
Picea abies
L., 1881
Synonymá
Abies excelsa, Abies picea, Picea excelsa, Pinus abies, Pinus excelsa[2]

Výskyt smreka obyčajného[3].
Vedecká klasifikácia prevažne podľa tohto článku

Smrek obyčajný (iné názvy pozri nižšie; lat. Picea abies alebo Picea excelsa) je ihličnatý strom z čeľade borovicovité (Pinaceae). Je to najrozšírenejší strom na Slovensku a významná hospodárska plodina [4]. Od jedle bielej (Abies alba), ktorá má ploché a vykrojené ihlice a vzpriamené šišky, sa smrek obyčajný odlišuje tým, že má hranaté a špicaté ihlice a šišky mu visia smerom dole.

Slovenské názvy

[upraviť | upraviť zdroj]

Súčasné slovenské názvy tohto druhu sú smrek obyčajný, zriedkavo: smrek lesný[5] a nevhodne (bohemizmus) smrek stepilý[6][7]. Zastarané slovenské názvy tohto druhu sú: smrek obecný[8], svrčina obyčajná[9], svrčina obecná[10], sosna-svrčina[11], sosna vysoká[11], sosna smrek[12], jedla červená[13], jedla brunatá[14]. Ľudové názvy tohto druhu sú: smrek[15][16], biely smrek[17][14], obyčajný smrek[18], svrčina.

Vedecké názvy

[upraviť | upraviť zdroj]

Vedeckých názvov tohto druhu bolo v priebehu histórie veľké množstvo, hlavné príklady sú:

  • Picea abies (L.) H.Karst., 1881
  • Picea excelsa Peterm., 1838 / (Lam.) Link, 1841
  • Picea rubra Hill., 1757
  • Pinus abies Linné, 1753
  • Pinus excelsa Lam., 1779
  • Abies excelsa (Lam.) Poiret, 1805
  • Abies rubra (Hill.) A. Dietr., 1824

Zámena Abies a Picea

[upraviť | upraviť zdroj]

U Linného (1753) a potom ešte u rôznych autorov až do 19. storočia sa latinské názvy Abies (resp. Pinus abies) a Picea (resp. Pinus picea) používali opačne než dnes, t.j.:

  • to, čo dnes voláme smrek (obyčajný), sa volalo Abies/Pinus abies (dnes: Picea/Picea abies alebo Picea excelsa) a
  • to, čo dnes voláme jedľa (biela), sa volalo Picea/Pinus picea (dnes: Abies/Abies alba alebo Abies pectinata).

Táto zámena spôsobovala nejeden zmätok v literatúre a tento zmätok sa niekedy prenášal aj na domáce (napr. slovenské) pomenovania týchto druhov. Toto je aj dôvod dnešného zdanlivo čudného latinského názvu smreka obyčajného Picea abies (čiže doslova "smrek jedľa").[19][20][14][13][21][22][23][24]

Mladý smrek

Je to 25 – 50 metrov[2] vysoký strom (najvyšší pôvodný európsky) s kužeľovitou, respektíve úzko ihlanovitou korunou. Jeho ihlice majú dĺžku 1 – 1,5 cm, vyrastajú z konárika po jednej, končisté. Brachyblasty má takmer zakrpatené. Praslenovité konáriky majú charakteristické listové vankúšiky (pulvinuli folii) oddelené ryhami. Ihlice majú zvyčajne štvorhranný prierez s prieduchmi na všetkých štyroch stranách. Sú tmavozelenej farby. Púčiky sú úzko kužeľovité, bez živice a s pritisnutými šupinami. Konáre môžu byť ohnuté nahor alebo u starších jedincov nadol. Kvitne od apríla do mája. Samčie šišky sú červenopurpurové s dĺžkou 2 – 2,5 cm. Samičie sú valcovité, s tvrdými šupinami a vyrastajú na koncoch vlaňajších výhonkov. Okrem svojej dĺžky, ktorá môže byť až 16 cm sa od samčích odlišujú tiež farbou. Zvláštnosťou mladých šišiek je, že rastú smerom nahor a sú sfarbené buď do purpurofialova alebo do zelena. Dozrievajú v prvom roku. V čase zrelosti majú základnú farbu svetlohnedú, visia nadol. Semená sú tmavohnedé, na spodku končisté a majú krídlo.[25][26][27][28][29]

Strom je obojpohlavný. Samčie a samičie kvety sú červené až purpurové do 2,5 cm.[2] Obidve rastú na jar na vzpriamených súkvetiach.[30]

Smrek obyčajný je veľmi rozšírený ako zložka klimaxových horských lesov. Rastie na rozmanitom geologickom podklade, uprednostňuje hlinité a piesočné pôdy. Darí sa mu aj v polohách s vysokou hladinou podzemnej vody, tzv. podmáčané smrečiny. Keďže však plytko korení, je náchylný na vývrátenie. Prirodzene rastie v strednej a severnej Európe, v Alpách do nadmorskej výšky 2000 metrov, kde tvorí hornú hranicu lesa. Je prirodzenou hranicou lesa aj na Slovensku a to vo výškach 1 500 – 1 550 metrov. V Laponsku a na severe Ruska zasahuje takmer až k severnej hranici lesa. Výborne znáša nízke teploty. V minulosti bol vo veľkom vysádzaný v nižších polohách. Pestuje sa kvôli drevu, ako aj ochrane pôdy. Drevo je mäkké, ľahko opracovateľné, pružné, rovnomerne štiepateľné, priemyselne využiteľné.[31] Využíva sa aj jeho kôra kvôli vysokému obsahu tanínu, v ľudovom liečiteľstve sa zase používa odvar z jeho ihlíc a konárikov. Smrekové monokultúry vysádzané v nížinách však trpia tak klimatickými činiteľmi, ako aj škodcami a negatívnymi civilizačnými vplyvmi. Zdravé smreky sa bránia voči lykožrútovi tak, že z poranených miest stromu sa vyleje živica, ktorá hmyz zalepí a tak ho zahubí. Oslabené smreky v monokultúrach sú však lykožrútmi napadané hromadne, čím vznikajú kalamitné stavy.

  • Mladá rastlina do výšky 250 cm sa využíva ako obľúbený vianočný stromček.
  • Zelené vetvičky sa používajú ako samostatná dekorácia alebo na vence či kytice.
  • Jasno zelené čerstvé jarné ihličie sa niekedy požíva do čaju, čo však nie je príliš zdravé. Takisto sa používa na sirup.
  • Živica sa v minulosti zbierala a využívala priemyselne.
  • Drevo je hlavným produktom smreka. Využíva sa v papiernictve, nábytkárstve, staviteľstve, v chemickom priemysle, pri kúrení atď. Ihličnatá guľatina spolu s vlákninou z hľadiska dodávaného množstva patrí k najdôležitejším sortimentom lesného hospodárstva. Vzhľadom na zastúpenie smreka v stredoeurópskych lesoch a jeho dobré produkčné vlastnosti je tak smrekové drevo najbežnejším používaným a obchodným stavebným drevom na Slovensku a Česku.[32]

Najstarší klon na svete

[upraviť | upraviť zdroj]

Tlačové vyhlásenie univerzity Umeå universitet, potvrdilo, že vek klonu smreka obyčajného, nazvaný Old Tjikko je rádiokarbónovou metódou datovaný na 9550 rokov, a je tak najstarším žijúcim stromom.[33][34]

Ale klonálna kolónia Pando, čo je 47 000 žijúcich klonov topoľa osikového, je ich vek odhadovaný na 80 000 až 1 milión rokov.[35][36][37]

Referencie

[upraviť | upraviť zdroj]
  1. Farjon, A. 2017. Picea abies. The IUCN Red List of Threatened Species 2017: e.T42318A71233492. http://dx.doi.org/10.2305/IUCN.UK.2017-2.RLTS.T42318A71233492.en. Prístup 20. január 2018.
  2. a b c RUŽEK, Ivan, BRISUDA, Jozef a NEVŘELOVÁ, Marta: Obrazový atlas drevín [CD]. Univerzita Komenského v Bratislave, Prírodoved. fakulta, 2015. 118 s. ISBN 978-80-223-4017-5. – Skriptá. na stiahnutie >> .PDF (53 MB)
  3. Farjon, A. 2017. Picea abies. The IUCN Red List of Threatened Species 2017: e.T42318A71233492. http://dx.doi.org/10.2305/IUCN.UK.2017-2.RLTS.T42318A71233492.en. Downloaded on 20 February 2018.
  4. KLEMENT, Ivan; RÉH, Roman; DETVAJ, Juraj. Základné charakteristiky lesných drevín [online]. Národné lesnícke centrum, [cit. 2018-01-20]. Dostupné online. Archivované 2017-05-17 z originálu.
  5. LYŽIARSKY KLUB SKI JEZERSKO ...Zámer podľa zákona NR SR č. 24/2006 Z. z. o posudzovaní vplyvov na životné prostredie a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Máj 2020 [1]
  6. EKOLÓGIA [online]. aepress.sk, [cit. 2023-03-08]. Dostupné online.
  7. MY Nitrianske noviny. Týždenník. Bratislava: Petit Press 13.12.2010 citované v Slovenskom národnom korpuse.
  8. smrek obecný. In: Slovenský náučný slovník III. 1932. S. 197
  9. NOVACKÝ, J. M. Botanika pre VI. a VII. triedu slov. gymnázií.... 1943. S. 134
  10. Slovenská vlastiveda. [s.l.] : [s.n.], 1943. 644 s. S. 341.
  11. a b Dom a škola (vychovatels̕ký časopis pre rodičov a učitelov). [s.l.] : tlačou kníhtlačiarne K. Salvu, 1890. 784 s. S. 31.
  12. Programm des k.k. katholischen Gymnasiums in Neusohl. [s.l.] : Besztercebanya, Machold, 1853. 52 s. S. 19.
  13. a b jedla. In: Slowár Slowenskí Češko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí
  14. a b c REUSS, G. Května Slovenska...1853. S. 392 (Poznámka: Autor v texte slovenské názvy smreka obyčajného a jedle bielej priradil podľa Linného latinských názvov. Keďže Linného názvy tieto dva druhy omylom zamieňajú, sú tým pádom omylom zamenené aj slovenské názvy v tomto (a nielen tomto) texte. Skutočnosť, že k tejto zámene slovenských názvov v tomto texte došlo vidno jednoznačne podľa textu popisu oboch druhov, t.j. najmä podľa tvaru ihličín, orientácie šišky a farby kôry.)
  15. smrek. In: Slovník slovenského jazyka (Peciar)
  16. [2], S. 153
  17. O nás [online]. drevokom-ex.sk, [cit. 2023-03-07]. Dostupné online.
  18. Muzeálna slovenská spoločnost̕. Sborník Muzeálnej slovenskej spoločnosti (Revue de Societé de musée slovaque. Sammelwerk der Slowakischen Museumsgesellschaft). [s.l.] : Muzeálna slovenská spoločnost̕, 1935. 756 s. S. 13.
  19. Hornschuh. Archiv skandinavischer Beiträge zur Naturgeschichte. [s.l.] : [s.n.], 1850. 4 s. Dostupné online. S. 28-32.
  20. treesandshrubsonline.org, [cit. 2023-03-08]. Dostupné online.
  21. jedľa. In: Historický slovník slovenského jazyka (K Linného "Pinus picea" je tu v bode 2 nesprávne priradený slovenský názov smrek obyčajný, správne má byť jedľa biela.)
  22. George GORDON (Botanist.). The Pinetum; Being a Synopsis of All the Coniferous Plants at Present Known, with Descriptions, History, and Synonymes ... By G. G. ... Assisted by R. Glendinning. [s.l.] : [s.n.], 1858. 388 s. Dostupné online. (Poznámka: Tu je vidno úplne konkrétne, ako sú dnešné rody Picea a Abies v plnom rozsahu zamenené.)
  23. Picea (a články na ktoré sa tam odkazuje); Pinus; Abies. In: Meyers Großes Konversations-Lexikon, Band 15. 1908, S. 861, 894; Band 1. 1905, S. 40.
  24. LAUCHE, Wilhelm. Deutsche Dendrologie (Systematische Uebersicht, Beschreibung, Kulturanweisung und Verwendung der in Deutschland ohne oder mit Decke aushaltenden Bäume und Sträucher). [s.l.] : P. Parey, 1883. 727 s. Dostupné online. S. 81.
  25. Farjon, A. (1990). Pinaceae. Drawings and Descriptions of the Genera. Koeltz Scientific Books ISBN 3-87429-298-3.
  26. Rushforth, K. (1987). Conifers. Helm ISBN 0-7470-2801-X.
  27. Gymnosperm Database: Picea abies
  28. Conifer Specialist Group. Picea abies [online]. Červený zoznam IUCN. IUCN, [cit. 2012-07-18]. Dostupné online.
  29. Den Virtuella Floran: Picea abies distribution (in Swedish, with maps)
  30. ALLEN J., Coombes. Stromy. Martin : Osveta, 1996. ISBN 80-88824-15-X. 62 s.
  31. United States Forest Service., “Index of Species Information: Picea Abies” [3] Retrieved on 18 November 2009.
  32. Archivovaná kópia [online]. [Cit. 2011-06-02]. Dostupné online. Archivované 2010-01-14 z originálu.
  33. Umeå University Press Release: World’s oldest living tree discovered in Sweden. April 16, 2008.
  34. KLEMENT, Ivan. Swedes find 'world's oldest tree' [online]. news.bbc.co.uk, 17. 4. 2008, [cit. 2018-01-20]. Dostupné online. (anglicky)
  35. Quaking Aspen by the Bryce Canyon National Park Service
  36. Genetic Variation and the Natural History of Quaking Aspen, Mitton, J. B. & Grant, M. C. (1996). BioScience 46 (1): 25 – 31.
  37. Swedish Spruce Is World's Oldest Tree: Scientific American Podcast

Iné projekty

[upraviť | upraviť zdroj]

Externé odkazy

[upraviť | upraviť zdroj]