Jarabina mukyňová

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
(Presmerované z Sorbus aria)
Jarabina mukyňová

Jarabina mukyňová; konárik so zrelými plodmi
Stupeň ohrozenia
IUCN stupne ohrozeniaVyhynutýVyhynutýVyhynutý vo voľnej prírodeKriticky ohrozenýOhrozenýZraniteľnýTakmer ohrozenýOhrozenýNajmenej ohrozenýNajmenej ohrozený
[1]
Vedecká klasifikácia
Synonymá


Areál rozšírenia
Vedecká klasifikácia prevažne podľa tohto článku

Jarabina mukyňová[2][3] (iné názvy: jarabina mukyňa[4][3], mukyňa obyčajná[5][3], jarabina mukyňa obyčajná[6], mukyňa[2][7][3]; lat. Aria edulis, Aria nivea, Sorbus aria[8]) je opadavý krovito rastúci strom z rodu mukyňa (Aria), resp. z rodu jarabina (Sorbus) v širšom zmysle, z čeľade ružovité.

Je to európska teplomilná drevina, ktorá sa vyskytuje najmä v xerotermných biotopoch, v spoločenstve dubových sucholesov, s dubom plstnatým, najmä na vápenci. Charakter olistenia je veľmi atraktívny, najmä vo vetre, keď sa často objavujú biele spodné strany listov.[9]

Opis[upraviť | upraviť zdroj]

Jarabina mukyňová je pomaly rastúci, malý až stredne veľký opadavý strom alebo ker, ktorý dorastá do výšky 5 až 15 m, zriedkavo do 20 m, s priemerom do 40 cm. Často krát pozostáva z viacerých štíhlych kmeňov s hladkou až plytko rozpukanou, žltosivou kôrou, ktorá sa v starobe stáva sivočiernou s vertikálnymi trhlinami. Mladšie výhonky sú lesklé olivové alebo žltkasté až červenohnedé, zvyčajne husto plstnaté a majú veľké, nápadne chlpaté koncové puky.[10]

Listy sú striedavé, jednoduché a tvarovo premenlivé, od vajcovitých, elipsovitých až po kruhové, s dvojito zúbkovanými okrajmi, niekedy prechádzajú do plytkých lalokov, na báze klinovité až široko klinovité.[11] Sú dlhé 6 až 12 cm a široké 4 až 8 cm. Zo zospodu sú husto biele ochlpené s 10 až 15 pármi žiliek.[10]

Jarabina kvitne od mája do júna a jednotlivé kvety sú otvorené asi týždeň. Súkvetie tvorí hustý vyklenutý chocholík, kališné lístky sú trojuholníkovité, špicaté, korunné lístky sú široko eliptické až okrúhle, 5 až 8,5 mm dlhé, biele, tyčiniek je asi 20, blizny sú 2 až 3. Malvice sú oranžové až šarlátové, elipsoidné až takmer guľovité, 11 až 16 mm dlhé.[11] Dozrievajú od septembra do októbra a počas zimy často zostávajú na vetvičkách. Plodmi sa živia najmä vtáky, čím ich zároveň aj rozširujú.[10]

Stromy začínajú rodiť vo veku 10 až 20 rokov a dožívajú 100 až 200 rokov.[10]

Rozšírenie[upraviť | upraviť zdroj]

Areál rozšírenia jarabiny mukyňovej pokrýva takmer všetky hornaté a kopcovité oblasti južnej Európy od Pyrenejského polostrova a južného Talianska smerom na východ až po Balkán a Karpaty a tiež v severnej Afrike od Maroka po Tunisko.[11] V Alpách sa nachádza do výšky 1 600 m n. m. ale vo Švajčiarskom regióne Valais vystupuje až do výšky 2 155 m. Výskyty v západnom Írsku a južnom Anglicku sú izolované a druh sa prakticky nevyskytuje v pobrežných provinciách západného Francúzska.[10]

Ekológia[upraviť | upraviť zdroj]

Jarabina mukyňová je mezofilný druh, ktorý môže rásť v rôznych typoch pôdy. Zvyčajne uprednostňuje vlhké ale dobre priepustné, neutrálne až zásadité úrodné pôdy bohaté na vápenec. Vďaka hlbokému koreňovému systému je odolná aj voči suchu. Pomerne zriedkavo sa však vyskytuje vo veľmi kyslých a veľmi zásaditých pôdach alebo na stanovištiach s ľahkými a piesčitými pôdami, ako aj v ťažkých hlinitých pôdach. Jarabina je svetlomilná drevina, ktorá sa bežne vyskytuje na polo tienistých stanovištiach, v otvorených listnatých lesoch alebo krovinách a len ojedinele v hlbokom tieni.[10]

Jarabina sa vyskytuje v horských pásmach takmer po celej južnej Európe. Často na plytkých vápenatých pôdach na strmých svahoch a v relatívne suchých a teplých lokalitách, kde dominuje buk, lipy, hrab obyčajný a dub letný, v krovinnom poschodí spolu so zobom vtáčím, dráčom obyčajným a drieňom obyčajným.[10]

Význam a využitie[upraviť | upraviť zdroj]

Drevo jarabiny mukyňovej sa v minulosti používalo na výrobu nábytku a rôznych predmetov do domácností. Mrazené alebo varené ovocie je jedlé ale nie je chutné. Plody, listy a vetvičky sa využívali tiež ako krmivo pre dobytok a múčnatá ovocná hmota sa spracovávala na druh múčky, ktorá sa používala na doplnenie bežnej chlebovej múky. Výsadbový materiál sa môže rozmnožovať semenami a očkovaním.[10]

Hrozby a choroby[upraviť | upraviť zdroj]

Rovnako ako iné drevín, aj jarabina mukyňová je citlivá na napadnutie bazídiovou hubou Heterobasidion annosum[12], ktorá expanduje v európskych boreálnych a miernych kontinentálnych ekologických zónach.

Korene mukyne bývajú poškodzované voškami rodu Aphis[13] a listy húsenicami Argyresthia conjugella[14]. Strom je ohrozovaný aj hubovým rastlinným patogénom Neonectria ditissima[15] a infekčnou bakteriálnou chorobou (spálou), ktorú spôsobuje baktéria Erwinia amylovora[16]. Infekcia sa môže rýchlo šíriť, pretože ju prenášajú aj opeľovače a vtáky.

Bežným hubovým patogénom je aj hrdza Ochropsora ariae[17].[10]

Galéria[upraviť | upraviť zdroj]

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. Rivers, M.C. & Beech, E. 2017. Sorbus aria. The IUCN Red List of Threatened Species 2017: e.T62861A112294405. https://dx.doi.org/10.2305/IUCN.UK.2017-3.RLTS.T62861A112294405.en. Prístup 3. apríl 2022.
  2. a b jarabina. In: Encyclopaedia Beliana 7. 2013. S. 405
  3. a b c d Kliment, J., Feráková, V., Goliašová, K., Hindák, F., Hindáková, A., Hodálová, I., Kochjarová, J., Kubinská, A., Lackovičová, A., Lizoň, P., Marhold, K. & Mártonfi, P. 2017. Zásady, pravidlá a odporúčania pre tvorbu a revíziu slovenského menoslovia siníc, rias, húb a rastlín. Bull. Slov. Bot. Spoločn. 39, Suppl. 1: 1–79, S. 43
  4. mukyňa. In: KAČALA, Ján; MARSINOVÁ, Marta; MASÁR, Ivan; PECIAR, Štefan; POVAŽAJ, Matej, SLIVKOVÁ, Viera; SMIEŠKOVÁ, Elena; MICHALUS, Štefan; PISÁRČIKOVÁ, Mária Krátky slovník slovenského jazyka. Piate doplnené a upravené. vyd. Martin : Matica slovenská, 2020. 960 s. ISBN 978-80-8128-261-4. S. 350.
  5. ČERVENKA, M. et al. Z našej prírody - rastliny ...Bratislava: Príroda. 1984, S. 74
  6. Nemecko-slovenský pôdohospodársky slovník. Bratislava: Príroda. 1971. S. 332
  7. LUKNIŠ, Michal, a kol. Slovensko. 1. vyd. Zväzok 2 : Príroda. Bratislava : Obzor, 1972. 917 s. S. 467.
  8. Aria edulis (Willd.) M.Roem. [online]. POWO - Plants of the World Online, Kew, [cit. 2023-01-12]. Dostupné online. (anglicky)
  9. V. Větvička, V. Matoušová. Stromy a kry. Bratislava : Príroda, 1992.
  10. a b c d e f g h i Sorbus aria in Europe: distribution, habitat, usage and threats. [online]. EU, Luxembourg, [cit. 2022-04-02]. Dostupné online. (anglický)
  11. a b c Vít Grulich. SORBUS ARIA (L.) Crantz – jeřáb muk / jarabina mukyňová [online]. BOTANY.CZ, 29. 5. 2018, [cit. 2022-04-02]. Dostupné online. (česky)
  12. Heterobasidion annosum [online]. iNaturalist; A joint initiative by the California Academy of Sciences and the National Geographic Society, [cit. 2022-04-15]. Dostupné online. (anglicky)
  13. Aphis [online]. iNaturalist; A joint initiative by the California Academy of Sciences and the National Geographic Society, [cit. 2022-04-15]. Dostupné online. (anglicky)
  14. Argyresthia conjugella [online]. iNaturalist; A joint initiative by the California Academy of Sciences and the National Geographic Society, [cit. 2022-04-15]. Dostupné online. (anglicky)
  15. Neonectria ditissima [online]. iNaturalist; A joint initiative by the California Academy of Sciences and the National Geographic Society, [cit. 2022-04-15]. Dostupné online. (anglicky)
  16. Erwinia amylovora [online]. iNaturalist; A joint initiative by the California Academy of Sciences and the National Geographic Society, [cit. 2022-04-15]. Dostupné online. (anglicky)
  17. Ochropsora ariae [online]. iNaturalist; A joint initiative by the California Academy of Sciences and the National Geographic Society, [cit. 2022-04-15]. Dostupné online. (anglicky)

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]