Spišský Hrušov
| Spišský Hrušov | |
| obec | |
 | |
| Štát |  Slovensko
|
|---|---|
| Kraj | Košický kraj |
| Okres | Spišská Nová Ves |
| Región | Spiš |
| Nadmorská výška | 424 m n. m. |
| Súradnice | 48°56′45″S 20°42′25″V / 48,9457°S 20,7070°V |
| Rozloha | 13,07 km² (1 307 ha) [1] |
| Obyvateľstvo | 1 332 (31. 12. 2023) [2] |
| Hustota | 101,91 obyv./km² |
| Prvá pís. zmienka | 1253 |
| Starosta | Elena Franková[3] (SMER) |
| PSČ | 053 63 |
| ŠÚJ | 543616 |
| EČV (do r. 2022) | SN |
| Tel. predvoľba | +421-53 |
| Adresa obecného úradu |
Obecný úrad č. d. 216 053 63 Spišský Hrušov |
| Telefón | 449 21 22 |
  Poloha obce na Slovensku
| |
 Interaktívna mapa obce
| |
| Wikimedia Commons: Spišský Hrušov | |
| Mapový portál GKÚ: katastrálna mapa | |
| Freemap Slovakia: mapa | |
| OpenStreetMap: mapa | |
| Portály, ktorých súčasťou je táto stránka: | |
Spišský Hrušov je obec na Slovensku v okrese Spišská Nová Ves, v Košickom kraji.
Polohopis
Obec sa nachádza v južnej časti Hornádskej kotliny na sútoku potokov Lodina a Hrušov.
Susedné obce
Buglovce, Bystrany, Domaňovce, Hincovce, Chrasť nad Hornádom, Jamník, Olcnava, Vítkovce
Vodné toky
Lodina, Hrušov
Symboly obce
http://www.crwflags.com/fotw/flags/sk-sn-sh.html
História
Staré a cudzie názvy obce
- 1250
- 1280
- 1299
- 1307
- 1319
- 1773
- 1786
Nemecký názov:
Maďarský názov:
Politika
Starostovia obce
1990 - 2010 Viktor Butvin (NEKA)
2010 - Elena Franková (Smer)
Obecné zastupiteľstvo
1990 - 1994 - 9 poslancov
1994 - 1998 - 9 poslancov (6 HZDS, 3 SDĽ)
1998 - 2002 - 9 poslancov (5 HZDS, 4 KDH)
2002 - 2006 - 7 poslancov (4 KDH, 2 HZDS, 1 NEKA)
Obyvateľstvo
Vývoj obyvateľstva od roku 1869:
| Rok sčítania | Počet obyvateľov | Počet domov |
|---|---|---|
| 1869 | - | |
| 1880 | 680 | 105 |
| 1890 | 624 | 102 |
| 1900 | 624 | 96 |
| 1910 | 592 | 93 |
| 1921 | 538 | 98 |
| 1930 | 532 | 97 |
| 1950 | 689 | 123 |
| 1961 | 864 | 156 |
| 1970 | 1 058 | 202 |
| 1980 | 1 108 | 229 |
| 1991 | 1 183 | 259 |
| 2001 | 1 251 | 278 |
Zloženie obyvateľstva podľa náboženského vyznania (2001):
| Počet obyvateľov | % | |
|---|---|---|
| Rímskokatolícka cirkev | 1 227 | 98,1 |
| Gréckokatolícka cirkev | 3 | 0,2 |
| Pravoslávna cirkev | 2 | 0,2 |
| Bez vyznania | 10 | 0,8 |
| Ostatné a nezistené | 9 | 0,7 |
Zloženie obyvateľstva podľa národnosti (2001):
| Počet obyvateľov | % | |
|---|---|---|
| slovenská | 1 240 | 99,1 |
| maďarská | 2 | 0,2 |
| ukrajinská | 2 | 0,2 |
| česká | 2 | 0,2 |
| ostatné a nezistené | 5 | 0,4 |
Kultúra a zaujímavosti
Pamiatky
Kaštieľ
Pôvodne renesančný z roku 1596, v polovici 18. stor. zbarokizovaný a zač. 19. stor. na priečelí upravovaný v klasicistickom slohu. Dvojpodlažná budova s obdĺžnym pôdorysom a trojtraktovou blokovou dispozíciou. Na priečelí stredný trojosový rizalit, členený na prízemí pilastrami a na poschodí pilierovou loggiou. Ústredný vestibul je zaklenutý valenou klenbou s lunetami. V jednej miestnosti je renesančný vyrezávaný trámový strop, na kartuši mešternice s letopočtom 1596 a iniciálkami. Ťažká, šindľom krytá manzardová strecha.
Katolícky kostol sv. Kataríny Alexandrijskej
Je pôvodne gotický z konca 13. stor., prestavaný v 17. a 18. stor., renovovaný roku 1900. Jednoloďový s rovným uzáverom, pristavanou sakristiou, bočnou kaplnkou a predstavanou vežou. Presbytérium zaklenuté krížovou rebrovou klenbou. Loď mala pôvodne drevený rovný strop a v 17. stor. bola zaklenutá krížovou hrebienkovou klenbou. Po celej jej dĺžke je pristavaná kaplnka sv. Žofie z 18. stor., zaklenutá korýtkovou klenbou, v sakristii je pruská klenba. Interiérová výmaľba je kostola je od Jozefa Hanulu z roku 1896. Hlavný oltár je ranobarokový etážový, z konca 17. stor., v stĺpovej architektúre symetricky rozostavané sochy svätcov, uprostred nový obraz sv. Kataríny Alexandrijskej od J. Hanulu z roku 1900. V bočnej kaplnke oltár sv. Žofie, barokový z prvej polovice 18.stor., stĺpová architektúra so štítovým nadstavcom a novým ústredným obrazom sv. Žofie od J. Hanulu. Voľné obrazy: Sedembolestná P. Mária, baroková z prvej polovice 18. stor., Narodenie, neskoroklasicistický z polovice 19. stor., gotická Madona z konca 15. stor. Barokový kalich z obdobia okolo roku 1740. Pacifikál barokový z 18. stor., neskorogotický zvon z roku 1521 od zvonolejára Andreja. Z pôvodného zariadenia kostola dostalo sa gotické cibórium do Budapešti, jeho kópia je z roku 1916 a je v sakristii.
Zrúcanina Kostola sv. Stanislava
Východne od obce stojí v poli zrúcanina stredovekého Kostola sv. Stanislava, z ktorej sa zachovala už len veža. Kostol bol súčasťou zaniknutej dediny Miloj.
Hospodárstvo a infraštruktúra
Farský úrad
Rímskokatolický - č d. 213
Duchovný správca: ThLic. Roland Gerát
Školstvo
- Materská škola - č. d. 217
- Základná škola - č. d. 264
Osobnosti
Významné osobnosti
02.08.1842 sa v obci narodil Reginald Augustín Garžík, páter, dominikán, slovenský kazateľ. Študoval na gymnáziu v Levoči a v Košiciach. V r. 1862 vstúpil do rehole dominikánov vo Viedni. Za kňaza bol vysvätený 28.7.1867 vo Viedni, 11.6.1876 sa stal priorom dominikánskeho kláštora v Košiciach. Zaslúžil sa o rozvoj náboženského života Slovákov, založil Slovenský cirkevný spevokol tlačou vydal spevník. Postaral sa o reštauráciu dominikánskeho kostola, dal vyhotoviť v ňom kvalitný organ. Pre bratstvo sv. Ruženca zakúpil vlastný dom a založil útulok pre mrzákov. Ako jediný Slovák rádu v roku 1900 bol z trestu preložený do Viedne. V roku 1922 sa vrátil už do ČSR.
Referencie
- ↑ Registre obnovenej evidencie pozemkov [online]. Bratislava: ÚGKK SR, [cit. 2011-12-31]. Dostupné online.
- ↑ Počet obyvateľov podľa pohlavia – obce (ročne) [online]. Bratislava: Štatistický úrad SR, rev. 2024-03-28, [cit. 2024-04-10]. Dostupné online.
- ↑ Zoznam zvolených starostov obcí, mestských častí a primátorov miest vo voľbách do orgánov samosprávy obcí [online]. Bratislava: Štatistický úrad SR, 2010-11-28. Dostupné online.
Iné projekty
Commons ponúka multimediálne súbory na tému Spišský Hrušov
