Preskočiť na obsah

Spišský Hrušov

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Verzia z 08:46, 29. október 2013, ktorú vytvoril 194.160.76.12 (diskusia) (Doplnenie zmienky o pamiatkach v obci, externe odkazy)
Spišský Hrušov
obec
Štát Slovensko Slovensko
Kraj Košický kraj
Okres Spišská Nová Ves
Región Spiš
Nadmorská výška 424 m n. m.
Súradnice 48°56′45″S 20°42′25″V / 48,9457°S 20,7070°V / 48.9457; 20.7070
Rozloha 13,07 km² (1 307 ha) [1]
Obyvateľstvo 1 332 (31. 12. 2023) [2]
Hustota 101,91 obyv./km²
Prvá pís. zmienka 1253
Starosta Elena Franková[3] (SMER)
PSČ 053 63
ŠÚJ 543616
EČV (do r. 2022) SN
Tel. predvoľba +421-53
Adresa obecného
úradu
Obecný úrad č. d. 216
053 63 Spišský Hrušov
Telefón 449 21 22
Poloha obce na Slovensku
Poloha obce na Slovensku
Map
Interaktívna mapa obce
Wikimedia Commons: Spišský Hrušov
Mapový portál GKÚ: katastrálna mapa
Freemap Slovakia: mapa
OpenStreetMap: mapa
Portály, ktorých súčasťou je táto stránka:

Spišský Hrušov je obec na Slovensku v okrese Spišská Nová Ves, v Košickom kraji.

Polohopis

Obec sa nachádza v južnej časti Hornádskej kotliny na sútoku potokov Lodina a Hrušov.

Susedné obce

Buglovce, Bystrany, Domaňovce, Hincovce, Chrasť nad Hornádom, Jamník, Olcnava, Vítkovce

Vodné toky

Lodina, Hrušov

Symboly obce

http://www.crwflags.com/fotw/flags/sk-sn-sh.html

História

Staré a cudzie názvy obce

  • 1250
  • 1280
  • 1299
  • 1307
  • 1319
  • 1773
  • 1786

Nemecký názov:
Maďarský názov:

Politika

Starostovia obce

1990 - 2010 Viktor Butvin (NEKA)

2010 - Elena Franková (Smer)

Obecné zastupiteľstvo

1990 - 1994 - 9 poslancov
1994 - 1998 - 9 poslancov (6 HZDS, 3 SDĽ)
1998 - 2002 - 9 poslancov (5 HZDS, 4 KDH)
2002 - 2006 - 7 poslancov (4 KDH, 2 HZDS, 1 NEKA)

Obyvateľstvo

Vývoj obyvateľstva od roku 1869:

Rok sčítania Počet obyvateľov Počet domov
1869 -
1880 680 105
1890 624 102
1900 624 96
1910 592 93
1921 538 98
1930 532 97
1950 689 123
1961 864 156
1970 1 058 202
1980 1 108 229
1991 1 183 259
2001 1 251 278

Zloženie obyvateľstva podľa náboženského vyznania (2001):

Počet obyvateľov %
Rímskokatolícka cirkev 1 227 98,1
Gréckokatolícka cirkev 3 0,2
Pravoslávna cirkev 2 0,2
Bez vyznania 10 0,8
Ostatné a nezistené 9 0,7

Zloženie obyvateľstva podľa národnosti (2001):

Počet obyvateľov %
slovenská 1 240 99,1
maďarská 2 0,2
ukrajinská 2 0,2
česká 2 0,2
ostatné a nezistené 5 0,4

Kultúra a zaujímavosti

Pamiatky

Kaštieľ

Pôvodne renesančný z roku 1596, v polovici 18. stor. zbarokizovaný a zač. 19. stor. na priečelí upravovaný v klasicistickom slohu. Dvojpodlažná budova s obdĺžnym pôdorysom a trojtraktovou blokovou dispozíciou. Na priečelí stredný trojosový rizalit, členený na prízemí pilastrami a na poschodí pilierovou loggiou. Ústredný vestibul je zaklenutý valenou klenbou s lunetami. V jednej miestnosti je renesančný vyrezávaný trámový strop, na kartuši mešternice s letopočtom 1596 a iniciálkami. Ťažká, šindľom krytá manzardová strecha.

Katolícky kostol sv. Kataríny Alexandrijskej

Je pôvodne gotický z konca 13. stor., prestavaný v 17. a 18. stor., renovovaný roku 1900. Jednoloďový s rovným uzáverom, pristavanou sakristiou, bočnou kaplnkou a predstavanou vežou. Presbytérium zaklenuté krížovou rebrovou klenbou. Loď mala pôvodne drevený rovný strop a v 17. stor. bola zaklenutá krížovou hrebienkovou klenbou. Po celej jej dĺžke je pristavaná kaplnka sv. Žofie z 18. stor., zaklenutá korýtkovou klenbou, v sakristii je pruská klenba. Interiérová výmaľba je kostola je od Jozefa Hanulu z roku 1896. Hlavný oltár je ranobarokový etážový, z konca 17. stor., v stĺpovej architektúre symetricky rozostavané sochy svätcov, uprostred nový obraz sv. Kataríny Alexandrijskej od J. Hanulu z roku 1900. V bočnej kaplnke oltár sv. Žofie, barokový z prvej polovice 18.stor., stĺpová architektúra so štítovým nadstavcom a novým ústredným obrazom sv. Žofie od J. Hanulu. Voľné obrazy: Sedembolestná P. Mária, baroková z prvej polovice 18. stor., Narodenie, neskoroklasicistický z polovice 19. stor., gotická Madona z konca 15. stor. Barokový kalich z obdobia okolo roku 1740. Pacifikál barokový z 18. stor., neskorogotický zvon z roku 1521 od zvonolejára Andreja. Z pôvodného zariadenia kostola dostalo sa gotické cibórium do Budapešti, jeho kópia je z roku 1916 a je v sakristii.


Zrúcanina Kostola sv. Stanislava

Východne od obce stojí v poli zrúcanina stredovekého Kostola sv. Stanislava, z ktorej sa zachovala už len veža. Kostol bol súčasťou zaniknutej dediny Miloj.

Hospodárstvo a infraštruktúra

Farský úrad

Rímskokatolický - č d. 213
Duchovný správca: ThLic. Roland Gerát

Školstvo

  • Materská škola - č. d. 217
  • Základná škola - č. d. 264

Osobnosti

Významné osobnosti

02.08.1842 sa v obci narodil Reginald Augustín Garžík, páter, dominikán, slovenský kazateľ. Študoval na gymnáziu v Levoči a v Košiciach. V r. 1862 vstúpil do rehole dominikánov vo Viedni. Za kňaza bol vysvätený 28.7.1867 vo Viedni, 11.6.1876 sa stal priorom dominikánskeho kláštora v Košiciach. Zaslúžil sa o rozvoj náboženského života Slovákov, založil Slovenský cirkevný spevokol tlačou vydal spevník. Postaral sa o reštauráciu dominikánskeho kostola, dal vyhotoviť v ňom kvalitný organ. Pre bratstvo sv. Ruženca zakúpil vlastný dom a založil útulok pre mrzákov. Ako jediný Slovák rádu v roku 1900 bol z trestu preložený do Viedne. V roku 1922 sa vrátil už do ČSR.

Referencie

  1. Registre obnovenej evidencie pozemkov [online]. Bratislava: ÚGKK SR, [cit. 2011-12-31]. Dostupné online.
  2. Počet obyvateľov podľa pohlavia – obce (ročne) [online]. Bratislava: Štatistický úrad SR, rev. 2024-03-28, [cit. 2024-04-10]. Dostupné online.
  3. Zoznam zvolených starostov obcí, mestských častí a primátorov miest vo voľbách do orgánov samosprávy obcí [online]. Bratislava: Štatistický úrad SR, 2010-11-28. Dostupné online.

Iné projekty

Externé odkazy