Sršňovité

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Skočit na navigaci Skočit na vyhledávání
sršňovité
Flying Vespula vulgaris.jpg
osa obyčajná počas letu
Vedecká klasifikácia
Vedecký názov
Vespidae
Vedecká klasifikácia prevažne podľa tohto článku

Sršňovité[1][2] (iné názvy: osovité[3], osy[4][5][6][7]; zastarano: spoločenské osy[8][iné významy výrazu spoločenské osy pozri nižšie]; lat. Vespidae) je čeľaď z nadčeľade osy (Vespoidea) z taxónu žihadlovce (Aculeata). Zahŕňa najmä rody, ktoré sa po slovensky volajú osa, sršeň a murárka (pričom ale murárky do čeľade sršňovité patria len pri širšom vymedzení čeľade - pozri nižšie).

Charakteristika[upraviť | upraviť zdroj]

Patrí sem obyčajne nápadne čierno-žlto pruhovaný hmyz. Budujú podzemné alebo nadzemné hniezda, ktoré sa od seba značne odlišujú výzorom (tvarom) aj použitým stavebným materiálom. Sršňovité sa živia živočíšnou aj rastlinnou potravou, často vyciciavajú sladké plody kríkov a stromov. Podľa spôsobu života sa rozlišujú dve skupiny:

  • spoločenské osy (sociálne osy): Sem patria sršňovité z podčeľadí Vespinae v užšom zmysle, Polistinae a (s výhradami aj) Stenogastrinae. Ich samička zakladá spoločenstvo (kolóniu) s množstvom robotníc, ktoré sa starajú o chod kolónie. Tieto sršňovité sú dlhé 1,4 - 4 cm. Samička na jar zakladá hniezdo v podobe útvaru z papierovitej (drevovitej) látky zaveseného na stopke v dutine, pod strechou, prípadne v zemi a podobne. Výraz spoločenské osy (sociálne osy) v užšom zmysle nezahŕňa Stenogastrinae (pozri kapitolu Systematika) a v minulosti sa niekedy používal na označenie celej čeľade sršňovité (pozri vyššie).
  • samotárske osy: Sem patria všetky ostatné podčeľade. Ich samičky si sami stavajú hniezda a starajú sa o potomstvo. Výraz samotárske osy v širšom (a častom) zmysle zahŕňa aj všetky ostatné osy nepatriace do čeľade sršňovité (Osami sa tu myslí buď nadčeľaď osy - Vespoidea v širšom zmysle alebo alternatívne všetky blanokrídlovce okrem pravých včiel a mravcov[9])[1][10]

Systematika[upraviť | upraviť zdroj]

Rozsah taxónu[upraviť | upraviť zdroj]

V literatúre sa vyskytujú nasledujúce možnosti vymedzenia čeľade Vespidae (bez vymretých taxónov):

  • 1. zriedkavo: zahŕňa len nižšie uvedenú podčeľaď Vespinae v užšom zmysle;
  • 2. ojedinele, skôr staršie: zahŕňa nižšie uvedené podčeľade Vespinae v užšom zmysle a Polistinae;
  • 3. skôr staršie: zahŕňa nižšie uvedené podčeľade Vespinae v užšom zmysle, Polistinae a Stenogastrinae;
  • 4. staršie: zahŕňa nižšie uvedené podčeľade Vespinae v užšom zmysle, Polistinae a Stenograstrinae plus to, čo sa niekedy uvádza ako samostatná čeľaď murárkovité (Eumenidae - pozri nižšie)
  • 5. skôr staršie: zahŕňa nižšie uvedené podčeľade Vespinae v užšom zmysle, Polistinae a Stenograstrinae plus to, čo sa niekedy uvádza ako samostatná čeľaď meduľovité (Masaridae - pozri nižšie)
  • 6. dnes najčastejšie (ale aj v minulosti): zahŕňa všetko, čo je uvedené v nižšie uvedenom systéme (t.j. podčeľade Vespinae v užšom zmysle, Polistinae a Stenograstrinae plus to, čo sa niekedy uvádza ako samostatné čeľade murárkovité a meduľovité)

V prípade najširšieho vymedzenia (t.j. definícia č. 6) čeľaď sršňovité splýva s nadčeľaďou osy (Vespoidea) v užšom, staršom zmysle (iný slovenský názov: pravé osy, iné latinské názvy: Diploptera, Vespina, Vesparia) (O nadčeľadi osy [Vespoidea] v širšom zmysle pozri článok osy (Vespoidea)).

Vnútorná systematika[upraviť | upraviť zdroj]

Súčasný systém (bez vymretých taxónov) vyzerá najčastejšie takto:

čeľaď sršňovité (Vespidae) podľa vyššie uvedenej definície č. 6 [=nadčeľaď osy (Vespoidea) v užšom zmysle]:

Uvedené podčeľade sa ďalej delia na tribusy (pričom niektoré podčeľade zahŕňajú len jeden tribus); tribusy sa ďalej (prípadne delia na podtribusy a tie sa) delia na druhy.

Pokiaľ ide o slovenské názvy rodov z tejto čeľade, platí toto:

  • Z podčeľade Masarinae sa rod Celonites po slovensky volá meduľa (novšie niekedy (?)medoosa).
  • Z podčeľade Eumeninae v širšom zmysle sa tie rody, ktoré vôbec majú nejaké slovenské meno (napr. rody Eumenes, Ancistrocerus) po slovensky volajú murárka (resp. hrnčiarka), pričom ale historicky sa volali osa.
  • Z podčeľade Vespinae v užšom zmysle sa rody Vespula a Dolichovespula po slovensky volajú osa, zatiaľ čo rod Vespa [v užšom zmysle] sa po slovensky volá sršeň (Rod Vespa bol historicky definovaný širšie než dnes - v tomto ponímaní bol jeho slovenský názov osa. Pozri napríklad vysvetľujúcu poznámku v článku osa.). Rod Provespa nemá slovenské meno, ale vývojovo patrí k rodu Vespa v užšom zmysle a teda sa neformálne označuje ako sršeň.
  • Z podčeľade Polistinae sa rod Polistes po slovensky volá osa, novšie niekedy: osík, zastarano: osička. Tento rod dnes zahŕňa aj bývalý rod Sulcopolistes, ktorý sa po slovensky volal paosa.

Druhy na Slovensku[upraviť | upraviť zdroj]

Na Slovensku sa (najmä podľa Dvořák a Straka 2007) vyskytuje 1 druh z podčeľade Masarinae, 71 druhov z podčeľade Eumenidae v širšom zmysle, 11 druhov z podčeľade Vespinae v užšom zmysle a 8 druhov z podčeľade Polistinae, čiže spolu 91 druhov. S vynechaním podčeľade Eumenidae sú to konkrétne tieto druhy:

Zdroje kapitoly Systematika:[11][12][13][14][15][16][17][18][19][20][21][22][23][24][25][26][27][28][29][30][31][4][32][33][34][35][10][36][37][38][39][40][41][6][7][8][42][43][44][45][46]

Zdroje[upraviť | upraviť zdroj]

  1. a b sršňovité. In: ORSZÁGHOVÁ, Zlatica; SCHLARMANNOVÁ, Janka, a kol. Slovník zoologických termínov a taxónov. 1. vyd. Bratislava : Univerzita Komenského, 2010. 343 s. ISBN 978-80-223-2903-3.
  2. sršňovité. In: Malá slovenská encyklopédia 1993. S. 677
  3. Štandardné postupy diagnostiky, liečby a prevencie alergie na jed blanokrídleho hmyzu 2021 [1]
  4. a b KRUMPÁL, Miroslav (ed.). Veľká kniha živočíchov : viac ako 1600 farebných ilustrácií. Prvé. vyd. Bratislava : Príroda, 2019. 344 s. ISBN 978-80-551-6883-8. S. 160-162.
  5. DEVÁN, P. 2004a. Kutavky (Sphecidae), hrabavky (Pompilidae), zlatenky (Chrysididae), murárky (Eumenidae) a osy (Vespidae) NPR Tematínska lesostep, na lokalite Lúka a v PR Kňaží vrch (Považský Inovec, Západné Slovensko), získané Malajseho pascou v rokoch 1999 a 2000. Naturae Tutela 8: 143-15 [Pozri priamo text názvu práce]
  6. a b SMETANA, V. PRÍSPEVOK K POZNANIU ôS A KUTAVIEK (HYMENOPTERA: VESPIDAE ET SPHECIFORMES) V HRONSKEJ A ŽITAVSKEJ NIVE. In: ACTA MUSEI TEKOVENSIS LEVICE – IX – 2013, s. 31 – 41 [2]
  7. a b osy. In: Slovenský náučný slovník III. 1932. S. 52
  8. a b RÍZNER, Ľ. V. Živočíchopis. 1875. S. 174-175
  9. wasp. In: Encyclopædia Britannica [online]. Encyclopædia Britannica, [cit. 2022-05-03]. Dostupné online.
  10. a b sršňovité. In: Pyramída. S. 5366
  11. Piekarski, Patrick & Sharanowski, Barbara & Carpenter, James & Lemmon, Emily & Lemmon, Alan. (2018). Phylogenomic Evidence Overturns Current Conceptions of Social Evolution in Wasps (Vespidae). Molecular Biology and Evolution. 35. [3]
  12. Bank, S., Sann, M., Mayer, C., Meusemann, K., Donath, A., Podsiadlowski, L., … Niehuis, O. (2017). Transcriptome and target DNA enrichment sequence data provide new insights into the phylogeny of vespid wasps (Hymenoptera: Aculeata: Vespidae). Molecular Phylogenetics and Evolution, 116, 213–226. doi:10.1016/j.ympev.2017.08.020
  13. Wu, Q., Yang, H., Shih, C., Ren, D., Zhao, Y., & Gao, T. (2020). Vespids from the mid-Cretaceous with club-shaped antennae provide new evidence about the intrafamiliar relationships of Vespidae. Zoological Journal of the Linnean Society. doi:10.1093/zoolinnean/zlaa127
  14. Vespidae. In: de Jong, Y. et al. (2014) Fauna Europaea - all European animal species on the web. Biodiversity Data Journal 2: [4]
  15. Family Vespidae - Yellowjackets and Hornets, Paper Wasps; Potter, Mason and Pollen Wasps [online]. bugguide.net, [cit. 2022-05-04]. Dostupné online.
  16. Blüthgen, P. A. V.: Systematisches Verzeichnis der Faltenwespen Mitteleuropas, Skandinaviens und Englands. – Konowia (Vienna) – 16: 270 - 295. 1937 [5]
  17. Das Dr, Bina Pani & Gupta, V.. A catalogue of the families Stenogastridae and Vespidae from the Indian subregion (Hymenoptera: Vespoidea). Oriental Insects - ORIENT INSECT. 17. 395-464. 1983 [6]
  18. Li-zhong Hua. List of Chinese Insects. [s.l.] : Zhongshan (Sun Yat-sen) University Press, 2006. 540 s. Dostupné online. ISBN 978-7-306-01701-7. S. 307-310.
  19. Mikko's Phylogeny Archive [online]. mv.helsinki.fi, [cit. 2022-05-04]. Dostupné online.
  20. Bees, Wasps and Ants (Order: Hymenoptera) [online]. amentsoc.org, [cit. 2022-05-04]. Dostupné online.
  21. Animal Diversity Web [online]. animaldiversity.org, [cit. 2022-05-04]. Dostupné online.
  22. Variety of Life [online]. taxondiversity.fieldofscience.com, [cit. 2022-05-04]. Dostupné online.
  23. BOUDINOT, B. E. et al. Evolution and systematics of the Aculeata and kin (Hymenoptera), with emphasis on the ants (Formicoidea: †@@@idae fam. nov., Formicidae). bioRxiv 2022.02.20.480183; [7]
  24. PICKETT, K. M., CARPENTER, J. M. Simultaneous Analysis and the Origin of Eusociality in the Vespidae (Insecta: Hymenoptera). In: Arthropod Systematics & Phylogeny 68 (1) 3 – 33 2009 [8]
  25. MAUSS, V. Evolution verschiedener Lebensformtypen innerhalb basaler Teilgruppen der Faltenwespen (Hymenoptera, Vespidae). Denisia 20, zugleich Kataloge der oberösterreichischen Landesmuseen Neue Serie 66 (2007): 701-722 [9]
  26. HERMES, M. G. Filogenia de Eumenes sensu lato do mundo (Insecta, Hymenoptera, Vespidae, Eumeninae). 2011 [10], S. 2
  27. MAUSS, V. et al. Evolution of the multifunctional mouthpaths of adult Vespidae. In: KRENN, Harald W.. Insect Mouthparts (Form, Function, Development and Performance). [s.l.] : Springer Nature, 2019. 683 s. Dostupné online. ISBN 978-3-03029654-4.
  28. Vespidae [online]. tolweb.org, [cit. 2022-05-04]. Dostupné online.
  29. BACHOFEN-ECHT, Adolf. Der Bernstein und Seine Einschlüsse. [s.l.] : Springer-Verlag, 2013. 204 s. ISBN 978-3-7091-2303-4. S. 133.
  30. Perrard, Adrien & Lopez-Osorio, Federico & Carpenter, James. (2015). Phylogeny, landmark analysis and the use of wing venation to study the evolution of social wasps (Hymenoptera: Vespidae: Vespinae). Cladistics. 10.1111/cla.12138. [11]
  31. DVOŘÁK, L., STRAKA, J. Vespoidea: Vespidae (vosovití). In: ACTA ENTOMOLOGICA MUSEI NATIONALIS PRAGAE. Supplementum 11, pp. 171-189. 2007 [12]
  32. BRTEK, Ľubomír et al.. Veľká kniha živočíchov : hmyz, ryby, obojživelníky, plazy, vtáky, cicavce. 3. nezmenené. vyd. Bratislava : Príroda, 1997. 345 s. ISBN 80-07-00990-6. S. 162.
  33. FERIANC, Oskár. Slovenské mená hmyzu. [s.l.] : Veda, 1975. 308 s. S. 126-128.
  34. SEMELBAUER, M. MENEJ ZNÁME OPEĽOVAČE (12) - OSY A ŽIHADLOVKY. In: Dymák 9/2021. S. 30-31 [13]
  35. osy. In: Pyramída. S. 4183-4184
  36. MOTYČKA, V., MOTYČKOVÁ, H. Atlas abc - Blanokřídlí - Vosy. In: Abc. roč. 32 (1987-1988). č. 15
  37. FRANC, V. Systém a fylogenéza živočíchov - bezchordáty. Verzia II. 2005 [14]
  38. STANĚK, V. J. Veľký obrazový atlas zvierat. 1965 (slovenské názvoslovie: O. Ferianc) S. 117-118
  39. Svet živočíšnej ríše. Osveta. 1984. S. 331-332
  40. JELŠÍKOVÁ, A. Precitlivenosť na jed proti hmyzu. In: Revue ošetrovateľstva a laboratórnych metodík. 1995 č. 4 [15] S. 16
  41. Nemecko-slovenský pôdohospodársky slovník. Bratislava: Príroda. 1971. S. 151, 552, 553
  42. vosy. In: Ottův slovník naučný
  43. KREMPASKÝ, Ján. Entomológ: Ak vás uštipne jedna osa, čakajte hromadný útok ďalších. sme.sk (Bratislava: Petit Press), 2013-08-12. Dostupné online [cit. 2022-05-04]. ISSN 1335-4418.
  44. KAMENIAR, O., SMETANA, V. NOVÉ ÚDAJE O VÝSKYTE MURÁROK (VESPIDAE: EUMENINAE) NA SLOVENSKU. In: Entomofauna carpathica, 2015, 27(1): 23-28 23 [16]
  45. MAJZLAN, O., DEVÁN, P. VYBRANÉ SKUPINY HMYZU (HYMENOPTERA, NEUROPTERA, MECOPTERA, RAPHIDIOPTERA) ROKOŠA. In: Rosalia (Nitra), 20, str. 63–70. S. 69
  46. Příroda Vysočiny [online]. prirodavysociny.cz, [cit. 2022-05-04]. Dostupné online.