Sremska Mitrovica

	Sremska Mitrovica; (Сремска Митровица)
	Mesto
	Centrum mesta
	Erb
	Erb
Štát	Srbsko
Kraj	Vojvodina
Okres	Sriemsky obvod
Obec	Sremska Mitrovica
Nadmorská výška	82 m n. m.
Súradnice	44°58′21″S 19°36′26″V / 44,97250°S 19,60722°V
Rozloha	762 km² (76 200 ha)
Obyvateľstvo	39 084 (2002)
Hustota	51,29 obyv./km²
Primátor	Branislav Nedimović
Časové pásmo	SEČ (UTC+1)
- letný čas	SELČ (UTC+2)
PSČ	22000
Tel. predvoľba	(+381) 22
EČV	SM
	Poloha mesta v Srbsku
	Wikimedia Commons: Sremska Mitrovica
	Webová stránka: www.www.sremskamitrovica.org.rs
	Geografický portál

Súradnice: 44°58′21″S 19°36′26″V / 44,97250°S 19,60722°V

Sremska Mitrovica (historický slovenský názov Sriemska Mitrovica, srb. Сремска Митровица, chorv. Srijemska Mitrovica, maď. Szávaszentdemeter, v staroveku sa jeho časť volala Sirmium (po slovensky aj Sriem, Srem, Srjem), je mesto na severozápade Srbska. Leží v regióne Sriem v autonómnej provincii Vojvodina. V roku 2002 v ňom žilo 39 041 obyvateľov.

Dejiny[upraviť | upraviť zdroj]

Starovek a stredovek[upraviť | upraviť zdroj]

Mesto existuje už od čias Rímskej ríše, kedy bolo ako Sirmium hlavným mestom prefektúry Ilýria. Bolo dôležitou križovatkou a z tohto obdobia sa zachovalo mnoho pamiatok. Po páde ríše sa stalo centrom kresťanstva a konalo sa tu niekoľko cirkevných koncilov. V 6. storočí mesto obsadili Avari, o niekoľko storočí neskôr Bulhari. Od roku 1521 patrilo Osmanskej ríši a kresťanských Srbov začali vytláčať moslimovia.

Rímski cisári[upraviť | upraviť zdroj]

V meste a jeho okolí sa narodilo desať cisárov:

Traianus Decius (200 – 251)
Decius mladší (227 – 251)
Hostilianus (230?–251)
Claudius II. (213 – 270)
Quintillus (220 – 270)
Aurelianus (214 – 275)
Probus (232 – 282)
Maximianus Herculius (250 – 310)
Constantius II. (317 – 361)
Gratianus (359 – 383)

Posledný cisár zjednotenej ríše Theodosius I. (378 – 395) bol v meste korunovaný.

Novovek[upraviť | upraviť zdroj]

Od roku 1718 sa Sremska Mitrovica stala súčasťou habsburského Rakúska, ktoré ju spočiatku začlenilo do Slavónskej vojenskej hranice (nazývanej aj Slavónska krajina), pohraničného nárazového územia s Osmanskou ríšou. V roku 1881 sa stalo centrom Sriemskej župy a v 20 storočí sa stalo súčasťou Kráľovstva SHS a neskôr Juhoslávie.

Na začiatku 40. rokov sa stala súčasťou fašistického Chorvátska a okupovali ju nemecké vojská. Dochádzalo k násilným represiám proti srbskému obyvateľstvu, ktoré ukončila až oslobodzujúca Červená armáda 1. novembra 1944. Sremska Mitrovica sa následne stala súčasťou autonómnej republiky Vojvodina a nastal jej rozvoj. Od občianskej vojny v Juhoslávii má mesto takmer výhradne srbské obyvateľstvo.