Preskočiť na obsah

Stehlík čečetka

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
(Presmerované z Stehlík čečetavý)
Stehlík čečetka

samček
Stupeň ohrozenia
IUCN stupne ohrozeniaVyhynutýVyhynutýVyhynutý vo voľnej prírodeKriticky ohrozenýOhrozenýZraniteľnýTakmer ohrozenýOhrozenýNajmenej ohrozenýNajmenej ohrozený
(globálne[1])
IUCN stupne ohrozeniaVyhynutýVyhynutýVyhynutý vo voľnej prírodeKriticky ohrozenýOhrozenýZraniteľnýTakmer ohrozenýOhrozenýNajmenej ohrozenýNajmenej ohrozený
(na Slovensku[2])
Vedecká klasifikácia
Vedecký názov
Acanthis flammea
Linnaeus, 1758
Synonymá
čečetka obyčajná, stehlík čečetavý, čečetka, Carduelis flammea

Mapa rozšírenia stehlíka čečetky
      Hniezdiaci, výskyt v letnom období
      Hniezdiaci, celoročný výskyt
      Migrujúci
      Nehniezdiaci
      Introdukovaný, celoročný výskyt
Vedecká klasifikácia prevažne podľa tohto článku

Stehlík čečetka (iné názvy: čečetka obyčajná, stehlík čečetavý, čečetka[3]; lat. Acanthis flammea, staršie Carduelis flammea) je spevavec a patrí do čeľadi pinkovité. Je rozšírený v pásme tajgy v celej holarktíde. Na Slovensku je zimný hosť. Počas migrácie a v zime sa vyskytujú aj na nížine, zimný výskyt bol zaznamenaný v 37,10 % mapovacích kvadrátov.[4] Na Slovensku hniezdi poddruh C. f. cabaret, dnes je to samostatný druh stehlík hnedkavý (Acanthis cabaret). Podľa Medzinárodnej únie na ochranu prírody a prírodných zdrojov stehlik čečetka patrí medzi najmenej ohrozené druhy, celková populácia klesá, v severnej Amerike klesli jej stavy za posledných 40 rokov o 70%. Európska populácia má kolísavý trend.[1]

Stehlík čečetka meria 12 – 13 cm[5][6] a váži 12 – 17,5 g.[7] Na hlave má červenú baretku a čiernu briadku, chrbát je sivastohnedý, tmavo páskovaný so zreteľnou bielou čiarou. Bok je čiarkovaný, samec má červenú hruď. Lieta vlnitým letom, často v kŕdľoch.[6]

Počas letu opakuje zvonivé kovové "če-čet" alebo "že-že-že"[6] či "djäck-djäck-djäck"[5]. Vábenie znie stúpajúco ako "djüii"[5], pripomína vábenie zelienky. Spev znie ako "Ty ry ry ry.."[5], má premenlivú rýchlosť a zaplieta aj slabiky zo svojho vábenia. Zaujímavým prvkom spevu je prudký nástup jasne znejúceho cvrčivého trilku. Podobný trilok vydáva počas spevu aj stehlík čížavý, u neho však znie jednoliato bzučivo.

Výskyt a stav na Slovensku

[upraviť | upraviť zdroj]

Odhadovaný počet zimujúcich jedincov 1 000 – 50 000. Veľkosť populácie i územie na ktorom sa vyskytuje sú stabilné, maximálna zmena do 20%. Ekosozologický status v roku 1995 R - vzácny. V roku 1998 NE - nehodnotený druh podľa uvedených kritérií z viacerých dôvodov. V roku 2001 NE - nehodnotený.[8] V roku 2014 NT* D1 - takmer ohrozený.[2][9][10] Európsky ochranársky status nezaradený SPEC. Majú vyhovujúci ochranársky status (S).[4]

V období migrácie sa vyskytujú pri rybníkoch, potokoch, kanáloch a poliach.[4]

Živia sa hlavne semienkami bylín, briez a ihličnatých stromov, počas hniezdenia aj hmyzom.[5]

Je zákonom chránený, spoločenská hodnota je 500 € (Vyhláška MŽP č. 170/2021).[11]

Referencie

[upraviť | upraviť zdroj]
  1. a b IUCN Red list 2021.2. Prístup 21. októbra 2021.
  2. a b Demko M., Krištín A. & Pačenovský S. 2014: Červený zoznam vtákov Slovenska. SOS/BirdLife Slovensko, 52 pp. [online]. vtaky.sk, 2014, [cit. 2018-03-03]. Dostupné online.
  3. KOVALIK, Peter, et al. Slovenské mená vtákov sveta [online]. Bratislava: SOS/BirdLife Slovensko, 2010 (2016), rev. 2016-10-23, [cit. 2016-11-02]. Dostupné online.
  4. a b c DANKO, Štefan; DAROLOVÁ, Alžbeta; KRIŠTÍN, Anton, et al. Rozšírenie vtákov na Slovensku. Bratislava : Veda, 2002. Autor druhu Dušan Karaska. ISBN 80-224-0714-3. Kapitola Stehlík čečetavý, s. 615 – 617.
  5. a b c d e JONSSON, Lars. Die Vögel Europas und des Mittelmeerraumes. Stuttgart : Franckh-Kosmos, 1992. ISBN 3-440-06357-7. (po nemecky)
  6. a b c PETERSON, R.T.; MOUNTFORT, G.; HOLLOM, P.A.D.. Európa madarai. Budapest : Gondolat, 1986. ISBN 978-80-7234-292-1. (preklad do maďarčiny)
  7. FERIANC, Oskár. Vtáky Slovenska 2. Bratislava : Veda, 1979.
  8. BALÁŽ, Daniel; MARHOLD, Karol; URBAN, Peter. Červený zoznam rastlín a živočíchov Slovenska. 1. vyd. Banská Bystrica : Štátna ochrana prírody Slovenskej republiky, 2001. 160 s. Dostupné online. ISBN 80-89035-05-1. Kapitola Červený (ekosozologický) zoznam vtákov (Aves) Slovenska: Anton Krištín, Ľudovít Kocian, Peter Rác (en: Red (Ecosozological) List of Birds (Aves) of Slovakia), s. 150 - 153.
  9. DEMKO, Miroslav; KRIŠTÍN, Anton; PUCHALA, Peter. Červený zoznam vtákov Slovenska. Tichodroma, roč. 25, čís. 2013, s. 69 - 78. Dostupné online [cit. 2018-03-03].
  10. JEDLIČKA, Ladislav; KOCIAN, Ľudovít; KADLEČÍK, Ján; FERÁKOVÁ, Viera. Hodnotenie stavu ohrozenia taxónov fauny a flóry [online]. Bratislava: Štátna ochrana prírody SR, Banská Bystrica, Univerzita Komenského v Bratislave, vydavateľstvo Faunima, online in vtaky.sk, 2007, [cit. 2018-03-04]. Dostupné online.
  11. Vyhláška č. 170/2021 Z. z. [online]. [Cit. 2021-06-23]. Dostupné online.

Iné projekty

[upraviť | upraviť zdroj]

Externé odkazy

[upraviť | upraviť zdroj]
  • Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Birkenzeisig na nemeckej Wikipédii.