Zelienka obyčajná

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Skočit na navigaci Skočit na vyhledávání
zelienka obyčajná
European Greenfinch male female.jpg
hore samec, dole samica
Stupeň ohrozenia
VyhynutýVyhynutýVyhynutý vo voľnej prírodeKriticky ohrozenýOhrozenýZraniteľnýTakmer ohrozenýOhrozenýNajmenej ohrozenýNajmenej ohrozenýIUCN stupne ohrozenia
(globálne[1], na Slovensku[2])
Vedecká klasifikácia
Vedecký názov
Chloris chloris
Linnaeus, 1758
Synonymá
stehlík zelený,
stehlík zelený (zelienka)
Carduelis chloris distribution map.png
Mapa rozšírenia zelienky obyčajnej

██ Hniezdiaca

██ Stála

██ Zimujúca

██ Človekom introdukovaná

Vedecká klasifikácia prevažne podľa tohto článku

Zelienka obyčajná (iné názvy: stehlík zelený, stehlík zelený (zelienka)[3]; lat. Chloris chloris) je spevavec z čeľade pinkovité (Fringillidae). Hniezdi v Európe a bola introdukovaná v Austrálii, na Novom Zélande. Hniezdi na celom území Slovenska od nížin do 900 m n. m. (maximálne 1 450 m n. m. vo Vysokých Tatrách).[4] Podľa Medzinárodnej únie na ochranu prírody a prírodných zdrojov kanárik poľný patrí medzi najmenej ohrozené druhy, celková populácia je stabilná, v rokoch 1980 – 2013 bol u európskej populácii zaznamenaný stabilný stav.[1]

Opis[upraviť | upraviť kód]

Zelienka obyčajná meria 15 cm[5][6] a váži 24 – 27 g.[7]

Hlas[upraviť | upraviť kód]

Spev

11 s., Rusko

Spev zelienky znie ako zvonkohra "ďürrürürü, gürrürü"[5]. Spieva za sedu na vrcholkoch stromov a tiež aj počas letu.[4] Do spevu patrí aj tiahlé "džväääš".[6] Vábenie znie ako "dvuit"[6] alebo "jikk, ďikk"[5]. Za letu sa ozýva húpavým "djürürrüpp".[6]

Výskyt a stav na Slovensku[upraviť | upraviť kód]

Hniezdi i zimuje na celom území Slovenska, je to stály, prelietavý a z časti i sťahovavý druh. Na zimu priletajú zelienky severských populácií.[4]

Najvyššie hniezdne hustoty boli zistené v Bratislave na plochách mestskej zelene, až 123,2 páru / 10 ha, v agátových lesikoch na Východoslovenskej rovine, až 32 párov / 10 ha, tam isto vo vetrolomoch, až 25 párov / 10 ha (vo vetrolamoch na Žitnom ostrove 10 párov / 10 ha), v parkoch a cintorínoch Bratislavy maximálne 17,4 páru / 10 ha.

Odhadovaný počet hniezdiacich párov je 100 000 – 130 000, zimujúcich jedincov 100 000 – 300 000. Veľkosť populácie i územie na ktorom sa vyskytuje sú stabilné, maximálna zmena do 20%. Ekosozologický status v roku 1995 žiadny. V roku 1998 žiadny.[4] V roku 2001 žiadny.[8] V roku 2014 LC - menej dotknutý.[2][9][10] Európsky ochranársky status SPEC4 – druhy, ktorých globálne populácie sú koncentrované v Európe a majú tam vhodný ochranársky status. Stupeň ohrozenia S – vyhovujúci ochranársky status.[4]

Spôsob života[upraviť | upraviť kód]

Hniezdenie[upraviť | upraviť kód]

Samčekovia začínajú spievať počas miernych zimných dní už v januári a vo februári. Zimné skupinky sa rozpadávajú. Spevom sa začína obdobie tvorby párikov. Do tohoto procesu sa počíta aj to, keď samčekovia spievajú ešte v zimných kŕdlikoch. Vytvorené páriky pokračujú v ďalšej fáze hniezdenia a to vyhľadávaním hniezdnych revírov. Tento proces je najrýchlejší, ak je stabilné počasie okolo +5 °C. Vytvorené páriky nemajú ešte pevnú väzbu na hniezdiská a pri návrate chladných dní spoločne vyhľadávajú vhodné zdroje potravy v širšom okolí, až niekoľko kilometrov. Koncom februára a v priebehu marca sa často vráti nepriaznivé počasie avšak koncom marca a začiatkom apríla sú už budúce hniezdne revíry obsadené a samičky začínajú so stavbou hniezda a samčekovia ich pritom sprevádzajú. So stavbou sú hotové zvyčajne za 8 až 12 dní. Najskoršie známe hniezdenie bolo dokumentované v priestoroch Berlínskej zoologickej záhrady, kedy už koncom februára v roku 1936 viaceré zelienky stavali svoje hniezda a dňa 8. marca bolo nájdené hniezdo s 5 vajíčkami, na ktorých už pevne sedela samička.[11] Najčastejšie sa však objavovali prvé vajíčka v hniezdach skúmaných na území bývalého Československa v tretej dekáde apríla.[12]

V znáškach býva 3 až 6 vajíčok, najčastejšie 5.[11] Prvé vajíčka sa v hniezdach objavujú deň - dva po ukončení stavby hniezda. Znašajú každý deň, zvyčajne ráno do 9 hodiny. Na vajíčkach sedí výhradne samička 13 – 14 dní, samček ju kŕmi.[11][7] Vyliahnuté mláďatká otvárajú na 8. deň oči a po 13. až 15 dňoch vylietajú z hniezda. Kŕmia ich obaja rodičia. Po prvom hniezdení začína tesne druhé hniezdenie. Mláďatá z druhého hniezdenia sú potom dlhšie s rodičmi ako mláďatá z prvého.[11]

Biotop[upraviť | upraviť kód]

Zelienka obyčajná obýva okraje lesov, krovinaté okraje lúk a pasienkov, krovinaté lemy vodných tokoch, vrbiny, parky, staré záhrady, sady, vinohrady a cintoríny. Radi si robia hniezda na ihličnatých stromoch.[7]

Potrava[upraviť | upraviť kód]

Zelienka obyčajná sa živí hlavne rastlinnou potravou, len na jar a v lete aj hmyzom. Konzumujú semená, plody, puky a listy až 56 druhov rastlín.[7]

Ochrana[upraviť | upraviť kód]

Je zákonom chránená, spoločenská hodnota je 230 € (Vyhláška MŽP č. 24/2003 Z.z. v znení č. 492/2006 Z. z., 638/2007 Z. z., 579/2008 Z. z., 173/2011 Z. z., 158/2014 Z. z., účinnosť od 01.01.2015).[13] Druh je zaradený do Bernského dohovoru (Príloha II).[14]

Galéria[upraviť | upraviť kód]

Referencie[upraviť | upraviť kód]

  1. a b IUCN Red list 2020.1. Prístup 3. apríla 2020.
  2. a b Demko M., Krištín A. & Pačenovský S. 2014: Červený zoznam vtákov Slovenska. SOS/BirdLife Slovensko, 52 pp. [online]. vtaky.sk, 2014, [cit. 2018-03-03]. Dostupné online.
  3. KOVALIK, Peter, et al. Slovenské mená vtákov [online]. Bratislava : SOS/BirdLife Slovensko, 2010, rev. 2016-10-23, [cit. 2016-11-01]. Dostupné online.
  4. a b c d e DANKO, Štefan; DAROLOVÁ, Alžbeta; KRIŠTÍN, Anton, et al. Rozšírenie vtákov na Slovensku. Bratislava : Veda, 2002. Autor druhu Dušan Karaska. ISBN 80-224-0714-3. Kapitola Zelienka obyčajná / Stehlík zelený, s. 604 – 606.
  5. a b c PETERSON, R. T.; MOUNTFORT, G.; HOLLOM, P. A. D.. Európa madarai. Budapest : Gondolat, 1986. ISBN 978-80-7234-292-1. (preklad do maďarčiny)
  6. a b c d JONSSON, Lars. Die Vögel Europas und des Mittelmeerraumes. Stuttgart : Franckh-Kosmos, 1992. ISBN 3-440-06357-7. (po nemecky)
  7. a b c d FERIANC, Oskár. Vtáky Slovenska 2. Bratislava : Veda, 1979.
  8. BALÁŽ, Daniel; MARHOLD, Karol; URBAN, Peter. Červený zoznam rastlín a živočíchov Slovenska. 1. vyd. Banská Bystrica : Štátna ochrana prírody Slovenskej republiky, 2001. 160 s. Dostupné online. ISBN 80-89035-05-1. Kapitola Červený (ekosozologický) zoznam vtákov (Aves) Slovenska: Anton Krištín, Ľudovít Kocian, Peter Rác (en: Red (Ecosozological) List of Birds (Aves) of Slovakia), s. 150 - 153.
  9. DEMKO, Miroslav; KRIŠTÍN, Anton; PUCHALA, Peter. Červený zoznam vtákov Slovenska. Tichodroma, roč. 25, čís. 2013, s. 69 - 78. Dostupné online [cit. 2018-03-03].
  10. JEDLIČKA, Ladislav; KOCIAN, Ľudovít; KADLEČÍK, Ján; FERÁKOVÁ, Viera. Hodnotenie stavu ohrozenia taxónov fauny a flóry [online]. Bratislava : Štátna ochrana prírody SR, Banská Bystrica, Univerzita Komenského v Bratislave, vydavateľstvo Faunima, online in vtaky.sk, 2007, [cit. 2018-03-04]. Dostupné online.
  11. a b c d BLÜMEL, Hans. Der Grünling. Carduelis chloris. (Neue Brehm Bücherei, Heft 490). Wittenberg Lutherstadt : A. Ziemsen Verlag. (nemecky)
  12. Ptáci – Aves. Ed. Karel Hudec. 1.. vyd. Praha : Academia, 1983. (Fauna ČSSR.) Zväzok 3. díl, 2. sv.. (po česky)
  13. Vyhláška Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky č. 24/2003 Z. z., ktorou sa vykonáva zákon č. 543/2002 Z. z. o ochrane prírody a krajiny v znení neskorších predpisov (č. 492/2006 Z. z., 638/2007 Z. z., 579/2008 Z. z., 173/2011 Z. z., 158/2014 Z. z.) s účinnosťou od 01.01.2015 [online]. epi.sk, [cit. 2020-02-18]. Dostupné online.
  14. BirdLife International (2020) Species factsheet: Chloris chloris [online]. datazone.birdlife.org, [cit. 2020-02-18]. Dostupné online. (En)

Iné projekty[upraviť | upraviť kód]

Externé odkazy[upraviť | upraviť kód]