Stužica (obec)
O národnej prírodnej rezervácii na Slovensku pozri Stužica.| Stužica | |
| dedina | |
 | |
| Oficiálny názov: Стужиця (Stužica) | |
| Štát |  Ukrajina
|
|---|---|
| Región | Zakarpatská oblasť |
| Okres | Užhorodský rajón |
| Rieka | Stužická rieka |
| Súradnice | 49°01′25″S 22°36′42″V / 49,02361°S 22,61167°V |
| Rozloha | 65,575 km² (6 558 ha) |
| Obyvateľstvo | 1 002 |
| Hustota | 15,28 obyv./km² |
| Časové pásmo | VEČ (UTC+2) |
| - letný čas | VELČ (UTC+3) |
  Poloha obce v rámci Ukrajiny
| |
 Poloha obce v rámci Zakarpatskej oblasti
| |
| Portál, ktorého súčasťou je táto stránka: | |
Stužica (ukr. Стужіця, maď. Patakófalu) je dedina v Užhorodskom rajóne, v Zakarpatskej oblasti na západnej Ukrajine. Žije tu 1002 obyvateľov. Územie obce sa nachádza v Užanskom národnom parku.
Polohopis[upraviť | upraviť zdroj]
V obci sa riečky Tichý potok, Čierny potok, Sokolov, Husariv, Solosvinski vlievajú do Stužickej rieky, pravého prítoku rieky Uh.
V okolí vrchu Wielka Rawka (1 307,2 m n. m.) pri hranici s Poľskom, asi 6,7 km severne od obce je najsevernejší bod Zakarpatskej oblasti.
Dejiny[upraviť | upraviť zdroj]
Obec bola založená v roku 1599. V roku 1631 tu žilo 29 rodín. V roku 1715 tu bolo deväť hospodárstiev. V tom čase fungoval vodný mlyn. Od roku 1794 bola uvedená do prevádzky fréza. Legendy tvrdia, že obec pôvodne ležala pri Čiernom potoku a stál tam drevený kostol.
Obyvateľstvo[upraviť | upraviť zdroj]
V roku 1910 tu žilo z 578 obyvateľov 564 Rusínov a 14 Maďarov. Z toho bolo 551 grékokatolíkov a 27 Židov. Podľa sčítania ľudu ZSSR v roku 1989 žilo v obci 1 107 obyvateľov, z toho 534 mužov a 573 žien. Podľa sčítania ľudu na Ukrajine z roku 2001 žilo v obci 981 obyvateľov.
Turistické zaujímavosti[upraviť | upraviť zdroj]
V obci rastú dva obrovské duby, ktoré sú jedinečnými prírodnými pamiatkami - Dub Dedo a Dub Šampión. Duby v obci Stužica sú oficiálne vyhlásené ako najstaršie duby Ukrajiny. Dub Dedo má 1 100 - 1 200 rokov, obvod kmeňa je 9,1 metra, priemer kmeňa sú 3 metre a jeho výška je viac ako 30 metrov. O tomto strome existuje niekoľko legiend. Podľa jednej z legiend, dub vyrástol zo žaluďa, ktorý sem priniesol obrovský diviak, Podľa ďalšej legendy, za starých čias zlodeji pod dubom delili svoju korisť. Hovorí sa, že v dutine dubu Dubu Dedo počas "suchého zákona (prohibície)" pálili samohonku. Či je to pravda, alebo nie, sa pravdepodobne nikdy nedozvieme. Dub Šampión je najstarší dub na Ukrajine, jeho vek sa odhaduje na 1300 rokov. Má obvod kmeňa 9,6 metra a výšku okolo 30 metrov. V roku 2010 sa Dub Šampión sa stal Národným stromom Ukrajiny, vyhral celoštátnu súťaž.[1]
Zaujímavosťou je, že pod dubmi mohol sedieť aj Jules Verne. Vie sa, že Jules Verne v roku 1892 navštívil miesto dopadu meteoritu Kňahyňa. Napísal, že cestoval do Rakúsko-Uhorska, aby preskúmal oblasť, kde padol najväčší meteorit v Európe. Meteorit Kňahyňa dopadol do lesa nad obcou Stužica o 17. hodine 9. júna 1866.[2]
Severozápadne od obce je vrch Kremenec (1 221,0 m n. m.), ktorého vrchol leží na trojmedzí hraníc troch štátov: Ukrajiny, Poľska a Slovenska.
Referencie[upraviť | upraviť zdroj]
- ↑ Najstaršie stromy na Ukrajine rastú v dedine Stužica [online]. Ukrajina.sk, 2018-11-11, [cit. 2024-05-25]. Dostupné online.
- ↑ OTRIOVÁ, Jana. Úlomok z meteoritu Kňahyňa na Slovensku nie je. SME, 2016-10-02. Dostupné online [cit. 2024-05-25].
Zdroj[upraviť | upraviť zdroj]
Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článkov Patakófalu na maďarskej Wikipédii a Стужиця na ukrajinskej Wikipédii.