Teória VSEPR

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Skočit na navigaci Skočit na vyhledávání

Teória VSEPR je chemická teória, ktorá umožňuje predpovedať tvar molekúl podľa počtu elektrónových párov, ktoré obklopujú centrálny atóm zlúčeniny.

VSEPR je skratka odvodená od angl. Valence shell electron pair repulsion čo by sa do slovenčiny dalo preložiť ako (teória) odpudzovania elektrónových párov valenčnej vrstvy. Zriedkavejšie sa dá stretnúť aj s jej alternatívnym názvom Gillespieho-Nyholmova teória. Tento názov pochádza z mien jej dvoch hlavných tvorcov - Ronalda Gillespieho a Ronalda Nyholma.

Teória VSEPR hovorí o tom, že valenčné elektróny sa kvôli ich rovnakému náboju navzájom odpudzujú a preto nadobudnú tvar pri ktorom je toto vzájomné odpudzovanie čo najmenšie, čím sa teda mení aj celkový tvar molekuly.

Teória VSEPR je na rozdiel od orbitálovej hybridizácie, ktorá je založená na vlnovej funkcii, založená na pozorovateľnej hustote elektrónov a preto, aj keď obidve teórie hovoria o tvare molekúl, nie sú navzájom prepojené.[1]

Určenie tvaru[upraviť | upraviť kód]

VSEPR sa používa na určenie tvaru najmä jednoduchých a symetrických molekúl.

Počet elektrónových párov sa určuje po nakreslení elektrónového štruktúrneho vzorca

Metóda AXE[upraviť | upraviť kód]

Pri teórii VSEPR sa na určovanie tvaru molekuly často používa tzv. „metóda AXE“. Presnejšie ide o zápis AXnEm, kde A je centrálny atóm (vždy 1), X sú jeho ligandy (atómy, ktoré sa naň viažu), n vyjadruje ich počet a E sú neväzbové elektrónové páry a m vyjadruje ich počet. Súčet Xn a Em nazývame stérické číslo - napríklad molekula zapísaná ako AX4E2 by mala stérické číslo 6.

Na základe stérického čísla, počtu ligandov a počtu neväzbových elektrónových párov sa dá podľa nasledujúcich tabuľiek predpokladať tvar molekuly.

Stérické číslo Tvar molekuly pri:[2]
0 neväzbových elektrónových párov 1 neväzbovom elektrónovom páre 2 neväzbových elektrónových pároch 3 neväzbových elektrónových pároch
2
AX2E0-2D.png

Lineárny tvar (príklad CO2)
3
AX3E0-side-2D.png

Trojuholník (príklad SO3)
AX2E1-2D.png

Lomený tvar (príklad SO2)
4
AX4E0-2D.png

Štvorsten (príklad CH4)
AX3E1-2D.png

Trigonálna pyramída (príklad NH3)
AX2E2-2D.png

Lomený (príklad H2O)
5
AX5E0-2D.png

Trigonálna bypiramída (príklad PCl5)
AX4E1-2D.png

Deformovaný štvorsten (príklad SF4)
AX3E2-2D.png

Tvar T (príklad ClF3)
AX2E3-2D.png

Lineárny (príklad I3-)
6
AX5E0-2D.png

Osemsten (príklad SF6)
AX5E1-2D.png

Tetragonálna pyramída (príklad BrF5)
AX4E2-2D.png

Rovinný štvorec (príklad XeF4)
7
AX7E0-2D.png

Pentagonálna bypiramída (príklad IF7)
AX6E1-2D.png

Pentagonálna pyramída (príklad XeOF5-)
AX5E2-2D.png

Rovinný päťuholník (príklad XeF5-)


Druh molekuly podľa AXE Tvar[2] Štruktúra molekuly[2] Príklady
S neväzbovými elektrónovými pármi (žlté) Bez neväzbových elektrónových párov
AX2E0 Lineárny
AX2E0-3D-balls.png
Linear-3D-balls.png
BeCl2[3] , HgCl2[3], CO2
AX2E1 Lomený
AX2E1-3D-balls.png
Bent-3D-balls.png
NO2-[3], SO2[2], O3[3], CCl2
AX2E2 Lomený
AX2E2-3D-balls.png
Bent-3D-balls.png
H2O[2], OF2
AX2E3 Lineárny
AX2E3-3D-balls.png
Linear-3D-balls.png
XeF2[2], I3-, XeCl2
AX3E0 Trojuholník
AX3E0-3D-balls.png
Trigonal-3D-balls.png
BF3[2], CO32-, NO3-, SO3
AX3E1 Trigonálna pyramída
AX3E1-3D-balls.png
Pyramidal-3D-balls.png
NH3[2], PCl3
AX3E2 Tvar T
AX3E2-3D-balls.png
T-shaped-3D-balls.png
ClF3[2], BrF3
AX4E0 Štvorsten
AX4E0-3D-balls.png
Tetrahedral-3D-balls.png
CH4[2], PO43-, SO42-, ClO4-[3], XeO4
AX4E1 Deformovaný štvorsten
AX4E1-3D-balls.png
Seesaw-3D-balls.png
SF4[2]
AX4E2 Rovinný štvorec
AX4E2-3D-balls.png
Square-planar-3D-balls.png
XeF4[2]
AX5E0 Trigonálna bipyramída
Trigonal-bipyramidal-3D-balls.png
Trigonal-bipyramidal-3D-balls.png
PCl5[2]
AX5E1 Tetragonálna pyramída
AX5E1-3D-balls.png
Square-pyramidal-3D-balls.png
ClF5, BrF5[2], XeOF4
AX5E2 Rovinný päťuholník
AX5E2-3D-balls.png
Pentagonal-planar-3D-balls.png
XeF5-
AX6E0 Osemsten
AX6E0-3D-balls.png
Octahedral-3D-balls.png
SF6[2], WCl6
AX6E1 Pentagonálna pyramída
AX6E1-3D-balls.png
Pentagonal-pyramidal-3D-balls.png
XeOF5-, IOF5-
AX7E0 Pentagonálna bipyramída
AX7E0-3D-balls.png
Pentagonal-bipyramidal-3D-balls.png
IF7

Molekuly vymykajúce sa predpokladanému tvaru[upraviť | upraviť kód]

Niektoré AX2E0 molekuly[upraviť | upraviť kód]

Štruktúra v plynnej fáze trojatómových halogenidov kovov alkalických zemín (napríklad halogenidy vápnika, stroncia alebo bária; MX2) nemajú lineárny tvar ako sa dá podľa teórie VSEPR predpokladať, ale lomený. Podľa Ronalda Gillepsieho je to spôsobené interakciou medzi ligandmi a nevalenčnými elektrómni centrálneho atómu.[4]

Niektoré AX2E2 molekuly[upraviť | upraviť kód]

Príkladom iného tvaru AX2E2 molekuly je oxid lítny (Li2O), ktorý aj keď by mal mať lomený tvar má lineárny. Toto sa dá vysvetliť kvôli iónovým väzbám v molekule, kvôli ktorým sa atómy lítia navzájom silno odpudzujú.[5] Ďalším príkladom je molekula H3Si-O-SiH3, kde je uhol medzi atómami kremíka a kyslíka 144,1 ° (pre porovnanie s ostatnými podobnými molekulami, Cl2O - 110,9 °; CH3-O-H3C - 111,7 °). Podľa Gillepsieho je uhol medzi týmito atómami práve taký kvôli vzájomnému odpudzovaniu relatívne veľkých -SiH3 ligandov. [6]

Niektoré AX6E1 molekuly[upraviť | upraviť kód]

AX6E1 molekuly ako napríklad fluorid xenónový (XeF6) a štvormocné katióny telúru a trojmocné katióny bizmutu, ako napríklad TeCl62-, TeBr62-, BiCl63-, BiBr63-, BiI63- sú namiesto tvaru pentagonálnej pyramídy, predpokladaného teóriou VSEPR, v tvare osemstenu, pretože neväzbové elektrónové páry neovplyvňujú tvar molekuly v takej miere ako predpokladá teória VSEPR.[7]

Referencie[upraviť | upraviť kód]

  1. GILLESPIE, Ronald J.. Teaching Molecular Geometry with the VSEPR Model [online]. 1. marca 2004, [cit. 2019-04-15]. Dostupné online. (po anglicky)
  2. a b c d e f g h i j k l m n o PETRUCCI, R. H.. General Chemistry: Principles and Modern Applications. [s.l.] : [s.n.], 2002. ISBN 978-0-13-014329-7. (po anglicky)
  3. a b c d e JOLLY, W. L.. Modern Inorganic Chemistry. [s.l.] : [s.n.], 1984. ISBN 978-0-07-032760-3. (po anglicky)
  4. GILLESPIE, Ronald J.; BYTHEWAY, Ian; BADER, Richard F. W.; TANG, Ting-Hua. Core Distortions and Geometries of the Difluorides and Dihydrides of Ca, Sr, and Ba [online]. apríl 1995, [cit. 2019-04-16]. Dostupné online. (po anglicky)
  5. A spectroscopic determination of the bond length of the LiOLi molecule: Strong ionic bonding (po anglicky)
  6. GILLESPIE, Ronald J.; ROBINSON, Edward A. Models of molecular geometry [online]. 11. apríl 2005, [cit. 2019-04-16]. Dostupné online. (po anglicky)
  7. WELLS, A. F.. Structural Inorganic Chemistry. 5. vyd. [s.l.] : Oxford Science Publications, 1984. ISBN 978-0-19-855370-0. (po anglicky)