The Trial
| „The Trial“ | |||||
|---|---|---|---|---|---|
| |||||
| z albumu The Wall | |||||
| Vydané | 30. november 1979 | ||||
| Nahrané | apríl-november 1979 | ||||
| Žáner | Art rock, Hard rock, Symfonický rock | ||||
| Dĺžka | 5:13 | ||||
| Vydavateľstvo | Harvest Records (UK) Columbia (USA) | ||||
| Producent | Bob Ezrin, David Gilmour, James Guthrie, Roger Waters | ||||
| Skladateľ | Roger Waters, Bob Ezrin | ||||
| The Wall chronológia skladieb | |||||
| |||||
„The Trial“ je skladba z albumu The Wall, ktorý vydala britská rocková skupina Pink Floyd v roku 1979.[1][2] Autormi skladby sú Roger Waters a Bob Ezrin.
Zápletka[upraviť | upraviť zdroj]
Skladba sa sústredí na hlavnú postavu, Pinka, ktorý žije život naplnený emocionálnymi traumami a požívaním návykových látok dosiahol kritický psychologický zvrat. Pink je obvinený za to, „že ukazuje city ... z takmer ľudskej povahy“. To znamená, že sa dopustil trestného činu proti sebe samému tým, že sa snaží komunikovať so svojimi blízkymi. V priebehu piesne je Pink konfrontovaný primárnymi vplyvmi jeho života (ktoré boli predstavené už v albume): zneužívajúci učiteľ, jeho manželka a jeho príliš prehnanou matkou.
Pinkov podvedomý boj o zdravý rozum sleduje nová postava - sudca. Vo filme Pink Floyd: The Wall, ale aj počas koncertných animácií je sudca opísaný ako mohutný červ, ktorý sa ku koncu skladby mení na obrovský zadok (väčší ako pochodujúce kladivá). Žalobca vedie prvé čítanie, v ktorom antagonisti vysvetlujú svoje kroky. Vyvrcholením súdu je sudcov verdikt, a to, „aby bol vystavený pred svojimi rovesníkmi“. Taktiež ho nabáda, aby zničil múr (Tear down the wall) nadvlády príliš prehnanej ženy.
Filmová verzia[upraviť | upraviť zdroj]
Segment z filmu je v plnej miere animovaný, pozostáva zo striedania živých farieb a zo znepokojúcich vizuálnych efektov. Autorom tohto segmentu je britský politický karikaturista Gerald Scarfe. Pozostáva z troch postáv:
- Zneužívajúci učiteľ - predstavený vo forme bábky, ktorú ovláda jeho arogantná manželka.
- Učiteľová manželka - vychádza spopod steny, reprezentovaná je ako škorpión/kudlanka nábožná .
- Matka - príde ako abstraktný obraz lietadla, ktorá sa potom transformuje do hovoriacej pošvy, ktorá ochraňuje Pinka.
- Žalobca - zobrazený ako žalobca z viktórianských čias, je malý a okrúhly, má na sebe dlhé námornícke šaty, ktoré sa vlečú za ním. Jeho rysy tváre sú občas prehnané (v závislosti na tom, čo sa momentálne hovorí). Napríklad, keď opisuje obvinenie Pinka, hovorí, že „Pink zažil pocity...pocity z takmer ľudskej povahy“, vtedy sa jeho tvár pohybuje blízko kamery.
- Sudca - zobrazený ako obrovský zadok, nosí parochňu sudcu
Kompozícia[upraviť | upraviť zdroj]
Skladba sa radí skôr k operete ako ku rockovej skladbe. Z väčšej časti spieva iba Roger Waters, a to všetky postavy uvedené vyššie. Vcelku je orchestriálne vedená, až kým nezačne gitara Davida Gilmoura s bicími Nicka Masona.
Skladba má podobnú kompozíciu ako ďalšia skladba z albumu The Wall, „Run Like Hell“.
Koncertné verzie[upraviť | upraviť zdroj]
- Počas The Wall: Live in Berlin, predtým ako sa stena rozpadla, stal sa z nej „Berlínsky múr“, na ktorom boli projektované pôvodné grafity z berlínského múru.
- V koncertnej animácií, keď si sudca prezeral dav, zdá sa, že pochodujúce kladivá si sudcu zastávajú a vážia.
Obsadenie[upraviť | upraviť zdroj]
- Roger Waters - spev[3]
- Nick Mason - basový bubon, činely[3]
- David Gilmour - gitara, basgitara[3]
- Richard Wright - piano[3]
spolu s:
- Vicki & Clare - vokály[3]
- New York Symphony, dirigent Michael Kamen[3]
Referencie[upraviť | upraviť zdroj]
- ↑ Strong, Martin C. (2004). The Great Rock Discography (7th ed.). Edinburgh: Canongate Books. p. 1177. ISBN 1-84195-551-5.
- ↑ Mabbett, Andy (1995). The Complete Guide to the Music of Pink Floyd. London: Omnibus Press. ISBN 0-7119-4301-X.
- ↑ a b c d e f Fitch, Vernon and Mahon, Richard, Comfortably Numb — A History of The Wall 1978–1981, 2006, p. 111.