David Gilmour

David Gilmour
Gilmour na koncerte v roku 2015
Základné informácie
Popis umelca	anglický skladateľ, producent, spevák a gitarista skupiny Pink Floyd
Rodné meno	David Jon Gilmour
Narodenie	6.3.19466. marec 1946 (78 rokov) Cambridge, Anglicko
Žáner	progresívny rock, hard rock, blues-rock, psychedelický rock, soft rock, ambientná hudba
Hrá na nástrojoch	gitara, basová gitara, klávesy, bicie, harmonika
Roky pôsob.	1963 – súčasnosť
Manželka	Virginia „Ginger“ Hasenbeinová 7. júl 1975 – 1990 (rozv.) Polly Samsonová 1994
Vydavateľstvá	Capitol, Columbia, Sony, EMI
Súvisiace články	Pink Floyd, Jokers Wild, Deep End
Webstránka	DavidGilmour.com
Hudobný portál  Biografický portál

David Jon Gilmour (* 6. marec 1946 Cambridge, Anglicko, Spojené kráľovstvo) je anglický gitarista, spevák a skladateľ, ktorý je známy ako člen skupiny Pink Floyd.

Ku skupine Pink Floyd sa David Gilmour pripojil v roku 1967, krátko pred odchodom zakladajúceho člena Syda Barretta. Začiatkom 80. rokov sa kapela stala jednou z najpredávanejších a najuznávanejších v hudobnej histórii. Po odchode Rogera Watersa v roku 1985 skupina Pink Floyd pokračovala pod Gilmourovým vedením a vydala ďalšie tri štúdiové albumy.

David Gilmour produkoval množstvo umelcov. Medzi nimi napríklad Dream Academy. Pomohol pri zviditeľňovaní speváčky a skladateľky Kate Bush, zaplatil jej prvé nahrávky a pomohol jej uzatváraní nahrávacej zmluvy. David Gilmour vydal štyri sólové štúdiové albumy: David Gilmour (1978), About Face (1984), On an Island (2006) a Rattle That Lock (2015). Jeho piaty sólový album Luck and Strange je naplánovaný na september 2024.

Ako člen kapely Pink Floyd bol Gilmour uvedený v roku 1996 do americkej rokenrolovej siene slávy a v roku 2005 do britskej hudobnej siene slávy. V roku 2003 bol Gilmour nositeľom Rádu britského impéria (CBE). Davi Gilmour je držiteľom Q Awards za výnimočný prínos pre hudbu. Vo februári 2006 bol v magazíne Guitarist (UK) zvolený na prvé miesto v hlasovaní o najlepšieho hráča na gitare Fender. V roku 2023 ho časopis Rolling Stone dal na 28. miesto svojho zoznamu najlepších gitaristov všetkých čias. V roku 2009 ho poslucháči digitálnej stanice Planet Rock zvolili za 36. miesto zoznamu najlepších rockových spevákov.

Gilmour sa podieľal na projektoch súvisiacich s ochranou zvierat, environmentalizmu, bezdomovectva, chudoby a ľudských práv. Je druhýkrát ženatý a je otcom ôsmich detí. Jeho manželka, spisovateľka Polly Samsonová, mu otextovala viacero piesní.

Pôvod a hudobné začiatky

Gilmour sa narodil a vyrastal v Grantchester Meadows neďaleko Cambridge, v Anglicku. Jeho otec Douglas Gilmour bol docentom zoológie v univerzite v Cambridge, jeho matka Sylvia bola učiteľkou.

David Jon Gilmour sa narodil 6. marca 1946 v Cambridge (Anglicko). Má troch súrodencov: Petra, Marka a Catharine. Jeho otec, Douglas Gilmour, bol docentom zoológie na univerzite v Cambridge, jeho matka Sylvia, (rodená Wilsonová), vyštudovala pedagogiku, neskôr pracovala ako filmová redaktorka pre BBC. V čase Gilmourovho narodenia žili v Trumpingtone, v grófstve Cambridgeshire. V roku 1956 sa po niekoľkých presunoch presťahovali do neďalekého Grantchestra.

Gilmourovi rodičia syna Davida povzbudzovali, aby sa venoval svojmu záujmu o hudbu a v roku 1954 si kúpil svoj prvý singel, „Rock Around the Clock“ od Billa Haleyho. Nadšenie pre hudbu u neho v nasledujúcom roku vystupňovala skladba Elvisa Presleyho „Heartbreak Hotel“. Neskôr, ptom ako počul nahrávku „Bye Bye Love“ od Everly Brothers, začal sa zaujímať o hru gitaru. Od suseda si požičal prvú gitaru, ktorú mu už nevrátil. Čoskoro nato sa Gilmour začal učiť hrať pomocou knihy a nahrávok od Pete Seegera. Vo veku 11 rokov začal Gilmour navštevovať súkromnú školu Perse School na Hills Road v Cambridge, ale štúdiu ho nebavilo. Stretol sa tam aj s budúcimi členmi Pink Floyd, Sydom Barrettom a Rogerom Watersom, ktorí vtedy navštevovali chlapčenskú strednú školu Cambridgeshire na Hills Road.

V roku 1962 začal Gilmour študovať v prvom stupni moderné jazyky na vysokej škole Cambridgeshire College of Arts and Technology. Napriek tomu, že štúdium nedokončil, nakoniec, naučil sa hovoriť plynule po francúzsky. Študentom na tejto vysokej škole bol aj Syd Barrett, s ktorý v tom čase spolu travili poludnia cvičením hry na gitaru.

In late 1962, Gilmour joined the blues rock band Jokers Wild. They recorded a one-sided album and a single at Regent Sound Studio, in Denmark Street, west London, but only 50 copies of each were made. Koncom roka 1962 sa Gilmour pripojil k bluesrockovej skupine Jokers Wild. Nahrali vtedy spolu v Regent Sound Studio na Denmark Street v západnom Londýne jednostranný album a singel, z ktorých bolo vtedy vyrobených len po 50 kópií. V roku 1965 Gilmour šiel stopom do Saint-Tropez vo Francúzsku. Barrett s jeho kamarátmi tam tiež jazdil, stretli sa tam aj s Gilmourom. Vo Francúzsku boli zatknutí za nepovolené pouličné vystupovanie. Neskôr sa s Barrettom vybrali do Paríža, kde na týždeň usadili mimo mesta a navštívili Louvre. Počas tejto doby Gilmour pracoval na rôznych miestach, no najmä ako vodič a asistent módneho návrhára Ossieho Clarka.

V polovici roku 1967 Gilmour cestoval po Francúzsku s anglickým basgitaristom Rickom Willsom a bubeníkom Williem Wilsonom, ktorí predtým hrávali v kapele Jokers Wild. Trio vystupovalo pod názvom Flowers, potom Bullitt, ale nebolo komerčne úspešné. Keď si majitelia klubov vypočuli ich interpretácie coververzií hitparádových hitov, zdráhali sa zamestnať. Napokon, krátko po ich príchode do Paríža, im zlodeji ukradli aparatúru. Vo Francúzsku Gilmour naspieval vokály k dvom skladbám na soundtracku k filmu Two Weeks in September, v ktorom hrala hlavnú úlohu herečka Brigitte Bardotová. Keď sa Bullitt neskôr toho roku vrátil do Anglicka, boli takí chudobní, že ich dodávka mala úplne prázdnu nádrž a oni ju museli v trajektu do prístaviska vytlačiť ručne.

Pink Floyd

V roku 1967 dostal David, ako blízky priateľ Syda Barretta, s ktorým to šlo od deviatich k piatim ponuku, či by nechcel hrať so skupinou Pink Floyd pri vystúpeniach ako poistka pre prípad, že by Syd Barrett nebol pod vplyvom LSD schopný vystúpenia. Tento problém mala skupina Pink Floyd pomerne často. Krátko potom, ako sa David k skupine pripojil prestala skupina brávať Syda na vystúpenia. Syd kapelu opustil, začal svoju krátku sólovú kariéru. David Gilmour sa stal sólovým gitaristom a spolu s Rogerom Waterson, Rickom Wrightom aj spevákom a autorom skladieb pobarretovskej éry skupiny Pink Floyd.

Pri komponovaní albumu Dark Side of the Moon sa začal autorsky presadzovať Roger Waters, ktorého dominancia sa pri nasledujúcich albumoch Wish You Were Here, Animals, The Wall a The Final Cut stala absolútnou. David a Rick svoje kompozičné nápady pre albumy vydávali väčšinou iba na svojich sólových projektoch. Postupne vznikalo napätie medzi členmi skupiny. Počas nahrávania albumu The Wall bol zo skupiny vylúčený Richard Wright. Rogerove ego sa naplno prejavilo pri nahrávaní jeho posledného albumu so skupinou Pink Floyd s názvom The Final Cut.

V polovici roku 1985 sa rozhodol Waters zrušiť spoluprácu s manažérom skupiny Stevem O’Rourkem. Ukončenie tejto spolupráce znamenalo pre Steva mať pre projekty skupiny súhlas od Davida a Nicka. David Gilmour s Nickom Masonom zrušenie spolupráce so Stevem nepotvrdili. Roger sa v tom čase rozhodol, že oficiálne odíde od skupiny Pink Floyd, mysliac, že tým vlastne neoficiálne ukončí jej existenciu. V decembri oznámil nahrávacím štúdiám svoj odchod zo skupiny Pink Floyd. Zároveň sa Nick Mason v jeseni 1985 vyjadril, že by chcel znovu koncertovať so skupinou a že by on a David mali záujem o obnovu spolupráce, „že oni nesúhlasia s definitívnym koncom“.

V roku 1986 Gilmour pracoval na albume o ktorom verejne hovoril, že by to mohol byť ďalší hudobný nosič vydaný skupinou Pink Floyd, alebo aj jeho sólový projekt. Na jeho kompozíciu použil nápady, ktoré nemohol zrealizovať pri nahrávaní albumu The Final Cut. V strede roku 1986 sa Steve O’Rourke začal súdiť s Watersom o obnovenie jeho zmluvných nárokov. Týmto nedosiahol nič iné, iba to, že zhoršil vzťahy medzi Watersom a ostatnými členmi skupiny (s ktorými sa Steve v tom čase spojil). Gilmour s Masonom, Wrightom, Bobom Ezrinom a s ďalšími členmi produkcie sa vtedy rozhodli, že to na čom teraz David pracuje bude nový album skupiny Pink Floyd a že skupina bude ďalej pokračovať bez Rogera Watersa. Vďaka tomuto vývoju situácie sa stal David Gilmour novým lídrom skupiny a v septembri 1987 vyšiel tento projekt pod názvom A Momentary Lapse of Reason. Nick Mason a Richard Wright sa na tomto albume zvlášť významne nepodieľali. Album nahrávali väčšinou najatí štúdioví hudobníci. Oficiálne sa Richard Wright pripojil k skupine ako riadny člen až počas nasledujúcej koncertnej šnúry s názvom Delicate Sound of Thunder.

O tvorbe albumu A Momentary Lapse of Reason sa vtedy David vyjadril:

„Mal som veľa problémov so smerovaním skupiny pred Rogerovým odchodom. Myslím, že skladby boli viac o texte, lebo jeho špecifický význam bol tak vysoký, že hudba sa stala len prostriedkom pre jeho prednes a text prestával byť pre hudbu inšpiratívnym. Albumy Dark Side of the Moon a Wish You Were Here neboli úspešné len vďaka Rogerovi ale aj preto, lebo v skladbách bola lepšia rovnováha medzi textom a muzikou v porovnaní s neskoršími projektami. Preto som sa pokúsil viac zamerať na hudbu a dosiahnuť túto rovnováhu pri albume 'A Momentary Lapse of Reason' .“

Roku 1986 si David Gilmour kúpil hausboat Astoria, ktorý je ukotvený na Temži blízko Hampton Court a prerobil ho na nahrávacie štúdio. Väčšina nahrávok posledných dvoch albumov skupiny Pink Floyd a jeho sólový album On an Island boli nahrávané na tejto lodi.

2. júla, 2005 hral Gilmour so skupinou Pink Floyd spolu s Rogerom Watersom na koncerte Live 8. Toto vystúpenie spôsobilo, že predaj výberového albumu skupiny Pink Floyd Echoes: The Best of Pink Floyd stúpol na 1 343 %. David vtedy sľúbil, že svoj podiel na zisku z predaja tohoto albumu dá na charitu, na ktorú bola akcia Live 8 organizovaná. Komentoval to slovami:

„Myslím, že hlavným dôvodom tejto akcie bolo prebudiť vedomie a vytvoriť tlak na lídrov G8, nebudem teda profitovať z tohto koncertu. Sú to peniaze, ktoré môžu byť použité iba na záchranu životov.“

Krátko na to vyzval aj ostatných účastníkov, ktorí zistia nárast zisku predaja po koncerte Live 8 aby sa tiež pridali k tomuto príspevku.

3. februára, 2006 oznámil v jednom interview pre taliansky denník La Reppubblica, že Pink Floyd pravdepodobne už nikdy nespraví spoločnú koncertnú šnúru, alebo album. Povedal:

„Myslím, že už stačilo. Mám 60 rokov. Nemám už chuť priveľa pracovať. Pink Floyd bol veľmi dôležitou kapitolou môjho života. Prežil som úžasné obdobie, ale už stačilo. Pre mňa je oveľa menej komplikované robiť samostatne.“

Dodal, že súhlasil s vystúpením na Live 8 aby sa uistil, príbeh skupiny Pink Floyd neskončil s trpkým koncom.

„Mal som na to viac, ako iba jeden dôvod. Po prvé, chcel som podporiť myšlienku akcie. Tým druhým dôvodom je míňanie mojej životnej energie myšlienkami na náš nepríjemný vzťah medzi mnou a Rogerom. Chcel som vystúpiť a zabudnúť na tú špinu, ktorá bola v minulosti. Po tretie bol som tam preto, aby som nemohol neskôr ľutovať, že som tak neurobil.“

20. februára, 2006 zmiernil Gilmour svoj názor o budúcnosti skupiny Pink Floyd v interview pre Bilboard.com odpoveďou:

„Kto vie? Nemám to v pláne. Mojim plánom je mať vlastné koncerty a vydať moje vlastné nahrávky.“

V decembri 2006 vydal David Gilmour na počesť Syda Barretta, ktorý umrel v júli toho roku, prerobenú verziu prvého floydovského singlu Arnold Layne. Bola nahraná naživo v Royal Albert Hall. Nahral ju Richard Wright a naspieval David Bowie.

V roku 2007 má Pink Floyd 40. výročie svojej profesionálnej kariéry. Vyskytli sa dohady o tom, že v tomto roku sa skupina príležitostne zúčastní vystúpenia na oslave tohto výročia, i keď nie sú konkrétne plány na obnovenie činnosti skupiny.

Ďalšie projekty

Pokiaľ nespolupracoval so skupinou Pink Floyd zaoberal sa David Gilmour produkciou, prípadne pôsobil ako zvukový technik pre rôznych umelcov ako bol napríklad jeho bývalý kolega zo skupiny Syd Barrett. Gilmour spolupracoval aj s Kate Bush, Grace Jones, Tomom Jonesom, Eltonom Johnom, B. B. Kingom, Paulom McCartneyom, Johnom Lennonom, Samom Brownom, Joolsom Hollandom, Bobom Dylanom, Petem Townshendom, Levonom Helmom, Robbie Robertsonom, Alanom Parsonsom, so skupinami The Who, Supertramp a ďalšími. David Gilmour vystupoval aj na charitatívnych rôznych akciách a festivaloch.

S Nickom Masonom a manažérom skupiny Pink Floyd Stevem O’Rourkem sa v októbri 1991 vybrali na cestu aby nahrali časť scénického filmu La Carrera Panamericana, ktorý sa zaoberal témou o legendárnej ceste naprieč Mexikom zo začiatku roku 1950. K filmu, ktorý vysielala v decembri 1991 televízia BBC bol vydaný soundtrack na ktorom boli nové a niektoré už predtým vydané skladby od skupiny Pink Floyd. Spracované video bolo nasledovný rok vydané na VHS a LD.

V rokoch 2001 a 2002 sa Gilmour objavil na niekoľkých sólových, akustických koncertoch v Londýne a Paríži s malou skupinou a speváckym zborom. Tieto vystúpenia boli vydané pod názvom In Concert.

David má nahraté tri štúdiové, sólové projekty: David Gilmour, About Face a On An Island

Jeho tretí sólový projekt On An Island bol vydaný v Spojenom kráľovstve 6. marca 2006 na Davidove 60. narodeniny, o deň neskôr album vyšiel v USA. Produkoval ho spolu s Philom Manzanerom (ktorý s ním spolupracoval aj na albume A Momentary Lapse of Reason) a Chrisom Thomasom. Na albume sú aj orchestrálne nahrávky renomovaného poľského skladateľa Zbigniewa Preisnera. Na harmóniu hrajú David Crosby a Graham Nash, Robert Wyatt hrá na trúbku a perkusie a Richard Wright spieva a hrá na organe Hammond. Album nahrávali aj Georgie Fame, Andy Newmark, B. J. Cole, Chris Stainton, Willie Wilson, Rado ‘Bob’ Klose (gitarista a predchodca Syda Barretta v skupine Tea Set) a Leszek Możdżer (klavír). David Gilmour mal pri nahrávaní svoj debut v hre na saxofón.

K tomuto albumu sa David v období od 10. marca do augusta 2006 vybral na svetové koncertné turné. V tíme mal svojich dlhodobých spolupracovníkov z nahrávaní a vystúpení skupiny Pink Floyd Ricka Wrighta, Dicka Parryho, Guya Pratta a Jona Carina.

Album On An Island dosiahol v rebríčkoch Spojeného kráľovstva prvú priečku, v Kanade získal platinovú platňu (predaj nad 100 000 kópií). V USA bol album tiež na prvej pozícii medzi albumami sólových umelcov.

V roku 2015 dokončil svoj štvrtý sólový album Rattle That Lock, ktorý bol vydaný 18. septembra 2015. Pozostáva z 10 skladieb, ktorých autormi sú prevažne Gilmour a jeho manželka Polly Samson. Pre podporu predaja albumu momentálne absolvuje aj turné - Rattle That Lock Tour, počas ktorého navštívi Európu, Južnú a Severnú Ameriku. Album popisuje dva konkrétne výlety manželov cestujúcich po svete.

Hudobný štýl

Gilmour má veľmi precíznu techniku sólovej hry, ktorá má korene v blues s využitím variácie harmónie tónov. Jeho sóla sú dobre komponované, efektívne, zároveň vyjadrujú náladu a zvýrazňujú lyrickú líniu skladieb. Gilmour svoj prístup k hre opisuje tým, že jeho pohodlnosť k trénovaniu zlepšovania techniky, rýchlosti a virtuozity ho núti viac sa koncentrovať na melódiu. Pre Davida je charakteristický jeho sklon k experimentovaniu, využívaniu noviniek a nových efektov pre zvýraznenie gitarovej hudby.

O svojej hre na sólovú gitaru David hovorí:

"Nikdy som nemal veľmi rýchle prsty. Sú parádne pomalé v porovnaní s ostatnými gitaristami a moja koordinácia medzi ľavou a pravou rukou nie je nijako veľkolepá. Keď som niekedy predtým začal skúšať hrať veľmi rýchlo, pravá ruka strácala synchronizáciu s ľavou a ja som sa nemohol sústrediť na ďalšie činnosti: efekty, ovládače na nič, lebo som musel dávať pozor na ruky. Preto skúšam na gitare hrať iba pekné melódie, skúšam ich robiť tak, aby zneli ako pieseň, predstavujem si, že hra na gitare je iba iným druhom spievania."^{[chýba zdroj]}

Rád vo svojich sólach preskočí do štýlu hry na rytmickú gitaru. Vzniknutý zvuk je plnší a silnejší tak, ako to môžeme počuť v skladbe „Shine on You Crazy Diamond“ (album Wish You Were Here) a „Echoes“ (album Meddle). Štýl, tón a zvuk hry na sólovú gitaru v týchto skladbách je charakteristický aj pre ďalšie Gilmourove vystúpenia.

Je o ňom známe, že jeho najpoužívanejšia, najobľúbenejšia gitara je Fender Stratocaster, presnejšie The Black Strat. Napriek tomu je jedno z jeho najslávnejších sól v skladbe „Another Brick in the Wall Part II.“ z albumu The Wall hrané na gitare Gibson Les Paul.

David Gilmour je známy nielen ako hráč na sólovú gitaru. Hrá aj na basovú gitaru, klávesové nástroje, bicie na svojom poslednom sólovom albume On An Island hrá aj na saxofón.

V auguste 2006 bolo digitálnou hudobnou stanicou Planet Rock Gilmourove sólo v skladbe „Comfortably Numb“ (album The Wall) zvolené za najlepšie gitarové sólo všetkých čias.

Rodinný život

Gilmour má štyri deti zo svojho prvého manželstva s manželkou Ginger: Alice (*1976), Clare (*1980), Sara (*1982) a Matthew (*1985). Z druhého manželstva s Polly Samsonová (ktorá je aj autorkou textov niektorých skladieb skupiny Pink Floyd a Davidových sólových albumov) má štyri deti: jedného adoptívneho syna Charlieho (Polyne dieťa s Heathcote Williamsom) a tri biologické: Joe, Gabriel a Romany. Hlas Charlieho môžeme slabo začuť ako telefonuje so Stevem O’Rourkem na konci albumu The Division Bell.

Dobročinnosť

Gilmour predal svoj Londýnsky dom v Little Venice Earlovi Spencerovi (bratovi Lady Diany) a peniaze z predaja (3,6 miliónov Anglických Libier = 5,9 miliónov USD) použil na vybudovanie prístrešia pre bezdomovcov a duševne chorých.

Gilmour podporuje aj ďalšie charitatívne a neziskové organizácie:

• European Union Mental Health and Illness Association,
• Greenpeace,
• Amnesty International,
• The Lung Foundation,
• Nordoff-Robbins Music Therapy,
• A po požiadaní od jeho priateľa Paula McCartneyho — organizáciu PETA.

V novembri 2003, dostal David Gilmour Kríž Britského Impéria za dobročinnosť a zásluhy pre hudobnú tvorbu.

Osobné záľuby

Gilmour je skúseným pilotom. Vo svojej leteckej spoločnosti Intrepid Aviation mal peknú zbierku historických lietadiel. Nakoľko mal túto leteckú firmu viac-menej pre zábavu a nechcel sa letectvu venovať profesionálne, rozhodol sa túto spoločnosť v roku 2002 predať.

Diskografia

Štúdiové albumy

• 25. máj, 1978 – David Gilmour
• 27. marec, 1984 – About Face
• 6. marec, 2006 – On an Island
• 18. september, 2015 – Rattle That Lock
• 6. september, 2024 – Luck and Strange

Spolupráca s ďalšími hudobníkmi

Roger Waters

• Roger Waters – skladba „Give Birth to A Smile“, na soundtracku Music From The Body, 1970

Syd Barrett

• Syd Barrett – album The Madcap Laughs, 1970
• Syd Barrett – album Barrett, 1970

Kate Bush

• Kate Bush – singel „Wuthering Heights“, na albume The Kick Inside, 1979
• Kate Bush – „Pull Out The Pin“, na albume The Dreaming, 1982
• Kate Bush – „Love and Anger“ a „Rocket's Tail“, album The Sensual World, 1989

Paul McCartney, Wings

• Wings – „Rockestra Theme" a „So Glad to See You Here“, album Back to the Egg, 1979
• Paul McCartney – „No More Lonely Nights (Ballad)“, album Give My Regards to Broad Street, 1984
• Paul McCartney – „I Love This House“, singel The World Tonight, 1984/1997
• Paul McCartney – „We Got Married“, album Flowers in the Dirt, 1984/1989
• Paul McCartney – album Run Devil Run, 1999

Bryan Ferry

• Bryan Ferry – „Is Your Love Strong Enough?“, album Legend by Tangerine Dream, 1985
• Bryan Ferry – album Boys and Girls, 1985

Ďalšie projekty

• Atomic Rooster – Headline News, 1983
• Supertramp – „Brother Where You Bound“, album Brother Where You Bound, 1985
• Nick Mason a Rick Fenn – „Lie for a Lie“ (spev), album Profiles, 1985
• Arcadia – album So Red the Rose, 1985
• The Dream Academy – výroba/ gitara na albume The Dream Academy, 1985
• Berlin – gitara na albume Count Three and Pray, 1986
• Rock Aid Armenia – „Smoke on the Water“, album The Earthquake Album, 1989
• Warren Zevon – album Transverse City (gitara), 1989
• Elton John – „Understanding Women“, album The One, 1992
• The Who – Quadrophenia (1996 Hyde Park concert)
• Pete Townshend – song „Give Blood“
• Ringo Starr, album Ringorama, 2003
• Alan Parsons – „Return to Tunguska“, album A Valid Path, 2004
• The Orb – spolupráca pri nahrávaní albumu Metallic Spheres'

Filmy (video), DVD

• september 1984 – David Gilmour Live 1984
• október 2002 – David Gilmour in Concert
• jún 2007 – Remember That Night
• október 2008 – Live in Gdańsk
• september 2017 – Live at Pompeii

Zdroje

• BLAKE, Mark. Comfortably Numb: The Inside Story of Pink Floyd. 1st US paperback. vyd. [s.l.] : Da Capo Press, 2008. Dostupné online. ISBN 978-0-306-81752-6. ^{[nefunkčný odkaz]}
• FITCH, Vernon. The Pink Floyd Encyclopedia. Third. vyd. [s.l.] : Collector's Guide Publishing, Inc., 2005. Dostupné online. ISBN 978-1-894959-24-7.
• FITCH, Vernon; MAHON, Richard. Comfortably Numb: A History of "The Wall" – Pink Floyd 1978–1981. 1st. vyd. [s.l.] : PFA Publishing, Inc., 2006. ISBN 978-0-9777366-0-7.
• MABBETT, Andy. Pink Floyd – The Music and the Mystery. 1st UK paperback. vyd. [s.l.] : Omnibus Press, 2010. ISBN 978-1-84938-370-7.
• MANNING, Toby. The Rough Guide to Pink Floyd. 1st US paperback. vyd. [s.l.] : Rough Guides Ltd, 2006. Dostupné online. ISBN 978-1-84353-575-1.
• MASON, Nick. Inside Out: A Personal History of Pink Floyd. 1st US paperback. vyd. [s.l.] : Chronicle Books, 2005. Dostupné online. ISBN 978-0-8118-4824-4. ^{[nefunkčný odkaz]}
• POVEY, Glen. Echoes: The Complete History of Pink Floyd. 2nd UK paperback. vyd. [s.l.] : 3C Publishing Ltd., 2008. Dostupné online. ISBN 978-0-9554624-1-2.
• POVEY, Glen; RUSSELL, Ian. Pink Floyd: In the Flesh: The Complete Performance History. 1st US paperback. vyd. [s.l.] : St. Martin's Press, 1997. Dostupné online. ISBN 978-0-9554624-0-5.
• SCHAFFNER, Nicholas. Saucerful of Secrets: the Pink Floyd Odyssey. 1st US paperback. vyd. [s.l.] : Dell Publishing, 1991. Dostupné online. ISBN 978-0-385-30684-3.
• Rolling Stone: The 100 Greatest Guitarists of All Time. Rolling Stone, 8 December 2011. Dostupné online.

Ďalšia literatúra

• DI PERNA, Alan. Guitar World Presents Pink Floyd. [s.l.] : Hal Leonard Corporation, 2002. Dostupné online. ISBN 978-0-634-03286-8.
• FITCH, Vernon. Pink Floyd: The Press Reports 1966–1983. [s.l.] : Collector's Guide Publishing Inc, 2001. ISBN 978-1-896522-72-2.
• Roger Waters: Welcome to My Nightmare ... Behind The Wall. Mojo (Emap Metro), December 2009, s. 68–84.
• HARRIS, John. The Dark Side of the Moon: The Making of the Pink Floyd Masterpiece. [s.l.] : Da Capo, 2005. Dostupné online. ISBN 978-0-306-81342-9. ^{[nefunkčný odkaz]}
• HIATT, Brian. Back to The Wall. September 2010. S. 50–57.
• MACDONALD, Bruno. Pink Floyd: through the eyes of ... the band, its fans, friends, and foes. [s.l.] : Da Capo Press, 1997. Dostupné online. ISBN 978-0-306-80780-0. ^{[nefunkčný odkaz]}
• MABBETT, Andy. The Complete Guide to the Music of Pink Floyd. 1st UK paperback. vyd. [s.l.] : Omnibus Press, 1995. ISBN 978-0-7119-4301-8.
• MILES, Barry. Pink Floyd: A Visual Documentary by Miles. New York : Putnam Publishing Group, 1982. ISBN 978-0-399-41001-7.
• SCARFE, Gerald. The Making of Pink Floyd: The Wall. 1st US paperback. vyd. [s.l.] : Da Capo Press, 2010. ISBN 978-0-306-81997-1.
• Pink Floyd: The Making of The Wall. Mojo (London: Emap Metro), December 1999, s. 76–95.
• WATKINSON, Mike; ANDERSON, Pete. Crazy Diamond: Syd Barrett & the Dawn of Pink Floyd. 1st UK paperback. vyd. [s.l.] : Omnibus Press, 1991. Dostupné online. ISBN 978-1-84609-739-3.

Iné projekty

Commons

• Commons ponúka multimediálne súbory na tému David Gilmour

Externé odkazy

• David Gilmour - oficiálna stránka
• Fender - oficiálna stránka
• Stratocastery v priebehu rokov