Tomas Tranströmer

	Tomas Tranströmer
Osobné informácie
Narodenie	15. apríl 1931
	Štokholm, Švédsko
Úmrtie	26. marec 2015 (83 rokov)
	Štokholm, Švédsko
Zamestnanie	básnik, spisovateľ, prekladateľ a psychológ
Manželka	Monika Bladhová
Dielo
Významné ocenenia	Nobelova cena za literatúru 2011
Odkazy
	Tomas Tranströmer na tomastranstromer.net
	Tomas Tranströmer; (multimediálne súbory na commons)
	Literárny portál; Biografický portál

Nositeľ Nobelovej ceny

Tomas Tranströmer (* 15. apríl 1931, Štokholm, Švédsko – 26. marec 2015^[1], Štokholm) bol švédsky básnik, spisovateľ, prekladateľ a psychológ. V roku 2011 získal Nobelovu cenu za literatúru. Švédska akadémia ho ocenila za jeho "hutné, presvetlené obrazy, ktoré nám poskytujú nový prístup ku skutočnosti". Stal sa tak prvým Švédom od roku 1974, ktorý toto ocenenie získal.

Životopis[upraviť | upraviť zdroj]

Narodil sa v rodine učiteľky a novinára. V roku 1956 vyštudoval psychológiu na Štokholmskej univerzite. Tejto profesii (pracoval istý čas aj s mladými delikventmi a drogovo závislými) sa venoval súbežne s literatúrou až do roku 1990, keď ho postihla mozgová mŕtvica, ktorá čiastočne paralyzovala jeho telo a obrala ho o dar reči. Napriek tomu sa i naďalej stretával so svojimi čitateľmi a nevzdal sa aktívneho života. V úlohe jeho hovorcu vystupovala básnikova manželka Monica, ktorá ho sprevádzala na cestách a pri verejných stretnutiach. Tranströmer navštívil Slovensko trikrát: ako hosť 18. svetového kongresu básnikov (1998), ako hosť Festivalu Jána Smreka (2000) - zakaždým pozvaný svojím priateľom a prekladateľom M. Richterom - a ako hosť podujatia Básnické svety Milana Rúfusa a Tomasa Tranströmera (2006), ktorý v Bratislave zorganizovala N. Hammarbergová.

Tvorba[upraviť | upraviť zdroj]

Básne písal od trinástich rokov. V roku 1954 mu vyšla prvá básnická zbierka. Vo svojom diele Tranströmer rozvíja tradície modernistického, expresionistického a surrealistického jazyka poézie 20. storočia. V jeho básňach je tiež zrejmá hudobná inšpirácia (v minulosti hral na piano a na organ), reflektuje náboženské skúsenosti a tematizuje v nich i údel človeka strateného v súčasnom svete. Jeho jazyk je úsporný, súčasne ním však evokuje sýte obrazy plné paradoxov.

V roku 2011 mu bola udelená Nobelova cena za literatúru. Už predtým získal niekoľko literárnych ocenení, napríklad Petrarkovu cenu v Nemecku, Griffinovu cenu v Kanade, Literárnu cenu Severskej rady (1990) alebo Cenu Jána Smreka (1998) na Slovensku.

Jeho básnické zbierky boli preložené do cca 60 jazykov. Na Slovensku vyšiel v roku 1996 výber Básne pre živých a mŕtvych (preklad Milan Richter; Knižná dielňa Timotej) a v roku 2001 vyšli jeho zobrané básne Medzi allegrom a lamentom (preklad Milan Richter, Milanium; Cena Zory Jesenskej za básnický preklad a prémia Literárneho fondu).

Koncom roku 2014 vydalo české vydavateľstvo Dauphin jeho vybrané básne: Přijde smrt a vezme ti míry (preklad Milan Richter a Vít Janota).

Knižne vydal