Tomáš Špidlík

	Tomáš Josef Špidlík
	kardinál Svätej rímskej cirkvi
	Ex toto corde; Z celého srdca
Štát pôsobenia	Česko-Slovensko; Česko
Biografické údaje
Narodenie	17. december 1919; Boskovice, Česko-Slovensko (dnes Česko)
Úmrtie	16. apríl 2010 (90 rokov); Rím, Taliansko
Svätenia
Cirkev	rímskokatolícka
Rehoľník
Rehoľa	Spoločnosť Ježišova
Večné sľuby	24. september 1942 (22 rokov)
Kňaz
Kňazská vysviacka	22. august 1949 (29 rokov); Maastricht
Kardinál
Menovanie	21. október 2003 (83 rokov); Ján Pavol II.
Stupeň	kardinál-kňaz
Titulárny kostol	Titulárna bazilika svätej Agáty
Odkazy
	Tomáš Špidlík na catholic-hierarchy.org angl. ; Tomáš Špidlík
	Vatikánsky portál; Biografický portál

Jeho Eminencia, Prof. ThDr. Tomáš Josef kardinál Špidlík SJ (* 17. december 1919, Boskovice – † 16. apríl 2010, Rím) bol český katolícky teológ, kňaz, jezuita a kardinál (nebol však biskupom). Bol považovaný za odborníka na kresťanský Východ a jeho spiritualitu.

Životopis

Tomáš Špidlík absolvoval základnú školu a gymnázium v rodných Boskoviciach. V roku 1938 začal študovať latinčinu a českú literatúru na filozofickej fakulte v Brne. Po uzatvorení českých vysokých škôl nacistami na jeseň roku 1939 vstúpil 23. septembra 1940 do jezuitského noviciátu v Benešove. Keď aj tento obsadili nacisti, pokračoval v rokoch 1942 – 1945 v štúdiu filozofie na Velehrade. Tu zložil 24. septembra 1942 rehoľné sľuby. Jeho prípravu niekoľkokrát prerušili nútené práce nariadené najprv nemeckými, potom rumunskými a nakoniec ruskými vojakmi.

Po skončení štúdia sa Špidlík stal prefektom velehradského gymnázia. Vyučoval tu češtinu a ruštinu. V roku 1946 ho poslali na štúdium teológie do holandského Maastrichtu, kde 22. augusta 1949 prijal kňazské svätenie. V roku 1950 doplnil svoje jezuitské formačné štúdiá v talianskej Florencii. V roku 1951 už bolo zrejmé, že sa do vlasti nebude môcť vrátiť. Prizvali ho k spolupráci s Vatikánskym rozhlasom. V rokoch 1951 – 53 teda pokračoval v štúdiu na Pápežskom orientálnom inštitúte v Ríme a v roku 1954 tu obhájil doktorskú prácu Joseph de Volokolamsk. Un chapitre de la spiritualité russe (Josef Volokolamský. Úvod do ruské spirituality) pod vedením jezuitu prof. Irenea Hausherra. Od roku 1954 vyučoval ako docent východnú a patristickú teológiu v Ríme na Pápežskom orientálnom inštitúte, na Pápežskej gregoriánskej univerzite, na karmelitánskom inštitúte Terezianum a hosťoval na mnohých európskych i svetových univerzitách, okrem iného v St. Paul v Spojených štátoch, v Indii a v Kinshase (Zaire). V roku 1961 získal hodnosť profesora. V rokoch 1951 – 1989 bol špirituálom v rímskom Pápežskom kolégiu sv. Jána Nepomuckého (Nepomucenum). Špidlíkove české piatkové príhovory na vlnách Rádia Vatikán boli preložené do mnohých ďalších jazykov.

Tomáš Špidlík je strýkom študenta a kresťanského aktivistu Pavla Švandy, ktorého v októbri 1981 našli po augustovej návšteve Ríma a Tomáša Špidlíka mŕtveho v priepasti Macocha. Podľa niektorých názorov bol zavraždený Štátnou bezpečnosťou.

V júli 1992 navštívil Moravu, predsedal v Pustiměři Medzinárodnému stretnutiu mládeže a o týždeň nato viedol exercície mladých v Drysiciach.

V marci 1995 viedol duchovné cvičenia (exercície) pápeža Jána Pavla II. a rímskej kúrie.

Kardinálske kolégium ho vybralo, aby 18. apríla 2005 v Sixtínskej kaplnke predniesol posledný prejav ku konkláve pred voľbou pápeža, v ktorej bol nakoniec zvolený Benedikt XVI.. Prvú exhortáciu predniesol Raniero Cantalamessa. Tento zvyk zaviedla apoštolská konštitúcia Universi Dominici Gregis. Ku kardinálom, ktorí budú voliť nového pápeža, majú prehovoriť dve významné cirkevné osobnosti o situácii, v ktorej sa v súčasnosti cirkev nachádza, a o výzvach, ktoré pred ňou stoja do budúcnosti. Sám kardinál Špidlík vzhľadom k svojmu veku nebol oprávnený voliť.

V roku 1990 odišiel do dôchodku, od roku 1991 žil a pracoval v Centro Ezio Aletti v Ríme. V roku 1996 bol Ateliér duchovného umenia Centra Aletti poverený obnovou vatikánskej kaplnky „Redemptoris Mater“, pričom kardinál Špidlík a P. Marko Rupnik zodpovedali za teologickú a umeleckú koncepciu obnovy.

Ocenenia

V Ríme kardinála Špidlíka navštívili Alexander Dubček i Václav Havel. 28. októbra 1998 ho český prezident Václav Havel za vynikajúce zásluhy o demokracii a ľudské práva vyznamenal Radom T. G. Masaryka.

V roku 1989 ho Institute of Raleigh (North Carolina) zvolil za „Muža roka“, roku 1990 mu ten istý inštitút udelil titul „Najobdivuhodnejší muž desaťročia“ ako ocenenie významného vplyvu na americkú spoločnosť. Taliansky prezident Carlo Azeglio Ciampi 22. novembra 2003 Špidlíkovi predal najvyššie vyznamenanie za zásluhy v oblasti kultúry a umenia. (Podľa TS ČBK prijal „Zlatú medailu za zásluhy o kultúru a umenie“ 26. novembra 2003 z rúk talianskeho ministra kultúry Giuliana Urbaniho).

16. júna 2005 prevzal Špidlík v Neapoli prvú cenu „Corrada Ursiho“ za svoj prínos k porozumeniu medzi národmi prostredníctvom médií.

Pri príležitosti 400. výročia narodenia učiteľa národov Jana Amosa Komenského ho 26. júla 1992 mesto Uherský Brod poctilo zlatou medailou Jana Amosa Komenského. Po vydaní Opus Magnum (L‘idée russe) mu v roku 1994 francúzske mesto Troyes udelilo medailu čestného občianstva. O knihu prejavil osobne záujem i francúzsky premiér. 6. augusta 2005 prevzal čestné občianstvo Pustiměře.

Pri príležitosti 600. výročí úmrtia Sergeja Radonežského (1314 – 1392) ho prijal moskovský patriarcha Pimen aj prezident Michail Gorbačov. V roku 1993 bol vymenovaný za čestného člena Spoločnosti byzantských štúdií v Petrohrade.

V roku 1997 dostal dva čestné doktoráty. V máji od rumunskej univerzity v Cluj-Napoca, ktorá v ňom ocenila jedného z najväčších znalcov východnej teológie a spirituality, a v decembri od teologickej fakulty Univerzity Palackého v Olomouci. V máji 1999 získal čestný doktorát od Karlovej univerzity v Prahe.

V roku 2002 udelila Česká biskupská konferencia Tomáši Špidlíkovi Rád sv. Cyrila a Metoda za celoživotné dielo.

Pápež Ján Pavol II. menoval 21. októbra 2003 prof. Špidlíka kardinálom. Do svojho kardinálskeho erbu si Špidlík vložil heslo Ex toto corde (z celého srdca). Titulárnu baziliku svätej Agáty prevzal 5. februára 2004, v deň jej pamiatky. Keďže v čase svojho kreovania za kardinála mal už takmer 84 rokov a nemohol už zastávať žiadny úrad, v jeho prípade nebola potrebná biskupská konsekrácia.

Dielo

Špidlík sa zameriaval na teológiu kresťanského Východu. Mnohí oceňujú hĺbku, poctivosť i umelecký cit jeho bádania, jeho porozumenie histórii i súčasnosti, schopnosť urobiť dávne myšlienky inšpiratívnymi pre súčasnosť.

V češtine boli vydané tieto jeho publikácie:

Duchovná literatúra

Cesta Ducha. Velehrad : Refugium, 1995. ISBN 80-901957-0-9
Eucharistie. Lék nesmrtelnosti. Velehrad : Refugium, 2005. ISBN 80-86715-39-6
Jak očistit své srdce?. Velehrad : Refugium, 1999. ISBN 80-86045-34-X
Katecheze o církvi. Olomouc : Refugium, 2008. ISBN 978-80-7412-006-0
My v Trojici : krátká trinitární esej. Velehrad : Refugium, 2000. ISBN 80-86045-53-6
O povolání : několik užitečných úvah. Olomouc : Refugium, 2011. ISBN 987-80-7412-078-7
Prameny svetla : (príručka kresťanské dokonalosti). Velehrad : Refugium, 2005. ISBN 80-86715-34-5
Umíme se modlit?. Olomouc : Refugium, 2012. ISBN 978-80-7412-112-8
Vatikánské promluvy s humorem. Olomouc : Refugium, 2010. ISBN 978-80-7412-043-5
Vědy - umění - náboženství : protiklad nebo soulad?. Olomouc : Refugium, 2009. ISBN 978-80-7412-037-4
Věřím v život věčný : eschatologie. Olomouc : Refugium, 2007. ISBN 978-80-86715-93-3
Vieme sa modliť? : poldruha sta otázok a odpovedí. Bratislava : USPO Peter Smolík, 2007. ISBN ISBN 80-88717-00-0
Vnitřně zakoušet : eseje pro duchovní cvičení. Olomouc : Refugium, 2009. ISBN 978-80-7412-028-2
Znáš Boha otce? Velehrad : Refugium, 1998. ISBN 80-86045-26-9
Znáš Ducha svatého?. Velehrad : Refugium, 1998. ISBN 80-86045-18-8
Znáš Krista?. Velehrad : Refugium, 1998. ISBN 80-86045-17-X

Kresťanský Východ

Duše Ruska s Tomášem Špidlíkem. Kostelní Vydrí : Karmelitanské nakladatelství, 2000. ISBN 80-7192-518-7
Ignác - starec : príklad duchovního otcovství. Velehrad : Refugium, 2005. ISBN 80-86715-38-8
Maria v tradici kresťanského Východu. Velehrad : Česká provincie Tovaryšstva Ježíšova, [1992?].
Ruská idea : jiný pohled na človeka. Velehrad : Refugium, 1996. ISBN 80-86045-02-1
Řehoř Naziánský : úvod ke studiu jeho duchovní nauky. Olomouc : Refugium, 2010. ISBN 978-80-7412-051-0
Viera vo svetle ikon. Bratislava : Oto Németh, 2010. ISBN ISBN 80-88949-69-6
Spiritualita kresťanského východu : mnišství. Velehrad : Refugium, 2004. ISBN 80-86715-16-7
Spiritualita kresťanského východu : modlitba. Velehrad : Refugium, 1999. ISBN 80-86045-33-1
Spiritualita kresťanského východu : systematická príručka. Velehrad : Refugium, 2002. ISBN 80-86045-84-6

Jezuistika

Ignác z Loyoly a spiritualita Východu : průvodce knihou Duchovní cvičení svatého Ignáce z Loyoly. Velehrad : Refugium, 2001. ISBN 80-86045-67-6

Rozprávky a knižky pre deti

Bajky o moudré sove. Velehrad : Refugium, 2003. ISBN 80-86715-04-3
Profesor Ulipispirus a jiné pohádky. Velehrad : Refugium, 2000. ISBN 80-86045-47-1

Iné

Svatá Melánie : úsvit nových dejin. Velehrad : Refugium, 2004. ISBN 80-86715-24-8

Iné projekty

Commons ponúka multimediálne súbory na tému Tomáš Špidlík

Externé odkazy

Prof. Tomáš Špidlík kardinálem (TS ČBK, 28.9.2003)
Prof. Pavel Ambros: Tomáš Špidlík (web českých jezuitov)
Tomáš Špidlík (web Masarykovej univerzity)

Zdroj

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Tomáš Špidlík na českej Wikipédii.