Trifórium (okno)

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Trifórium na renesančnej zvonici v mestskej časti mesta Poprad (Spišská Sobota).

Trifórium (lat. triforis) je forma združeného okna deleného dvoma strednými stĺpmi alebo pilastrami na tri oblúkové polia typické predovšetkým pre románsku a gotickú architektúru.[1][2][3][4] Trifórium sa zvyčajne nachádza na najvyšších poschodiach veží alebo zvoníc, kde je potrebné odľahčiť štruktúru širšími otvormi. Niekedy je celé trifórium orámované ďalším oblúkmi. Nad oblúkmi trifória sa väčšinou nachádza erb, kruhový otvor alebo iná štukatérska výzdoba. Používalo sa v rannokresťanskej, byzantskej, románskej, gotickej a renesančnej architektúre. Neskôr sa na tento typ združeného okna zabudlo. V 19. storočí sa trifórium vrátilo do módy hlavne v období eklekticizmu, neorománskej a neogotickej architektúre. V porovnaní s bifóriom sa trifórium všeobecne používalo na väčšie a zdobenejšie plochy.[5]

Galéria[upraviť | upraviť zdroj]

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. triforium In:SYROVÝ, Bohuslav. Architektura oborový slovník. 2. vyd. Praha : Státní nakladatelství technické literatury, 1972. S. 297 – 298.
  2. triforium In:BLAŽÍČEK, Oldřich; KROPÁČEK, Jíři. Slovník pojmů z dějin umění. Praha : Odeon, 2013. ISBN 9788072991044. S. 210.
  3. ŠEDIVÁ, Zdenka, a kol Architektonická a umenovedná terminológia používania pri opise epigrafických nosičov zo Slovenska. Bratislava : Univerzita Komenského v Bratislave, Spolok Slovákov v Poľsku, Towarzystwo Słowaków w Polsce, 2014. ISBN 978-80-223-3776-2. S. 194.
  4. HAVIAR, Tomáš; HAVIAROVÁ, Michaela. Spišské renesančné zvonice. Martin : Vydavateľstvo Matici slovenskej, 2011. ISBN 978-80-8115-054-8. S. 100.
  5. KUBACH, Hans Erich. Reallexikon zur Deutschen Kunstgeschichte. Zväzok 4. [s.l.] : [s.n.], 1955. Drillingsbogen. S. 561 – 566.

Pozri aj[upraviť | upraviť zdroj]

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]