Veľký vrch (Javorníky)
| Veľký vrch | |
| vrch | |
 Pohľad na Veľký vrch
| |
| Štát |  Slovensko
|
|---|---|
| Región | Žilinský kraj |
| Okres | Žilina |
| Obec | Divinka |
| Pohorie | Javorníky |
| Povodie | Váh |
| Nadmorská výška | 531 m n. m. |
| Súradnice | 49°15′32″S 18°41′33″V / 49,2588°S 18,6924°V |
| Orogenéza/vrásnenie | Alpínske vrásnenie |
| Najľahší výstup | lesom z Divinky |
  Poloha v rámci Slovenska
| |
 Poloha v rámci Žilinského kraja
| |
| Mapový portál GKÚ: katastrálna mapa | |
| Freemap Slovakia: mapa | |
| OpenStreetMap: mapa | |
| Portál, ktorého súčasťou je táto stránka: | |
Veľký vrch (531 m n. m.) je vrch a významná archeologická lokalita v geomorfologickej časti Rovnianska vrchovina na juhovýchodnom okraji pohoria Javorníky.[1] Od roku 1969 je Národnou kultúrnou pamiatkou.[2]
Polohopis
Nachádza sa v katastri a tesnom susedstve obce Divinka[3], na jej západnom okraji a zároveň nad Hričovskou priehradou.[4] Leží na juhovýchodnom okraji Rovnianskej vrchoviny, na východnom okraji podcelku Nízke Javorníky.[1] Vďaka polohe nad údolím Váhu a v blízkosti križovatky dôležitých obchodných ciest pri Žiline, bola vrcholová plošina oddávna osídlená, čo potvrdzuje rozsiahle nálezisko s nadregionálnym významom. Na vrchu stojí drevená rozhľadňa, poskytujúca výhľad na široké okolie.
Prístup
Na vrchol nevedie značený turistický chodník, no z blízkej Divinky naň vedie viacero lesných ciest. V sedle na západnom úpätí je malé táborisko.[4]
Archeologické nálezy
Už v 50. rokoch 20. storočia objavil Anton Petrovský-Šichman v polohe „Ohrádza“ pod južným úpätím Veľkého vrchu pozostatky objektov z obdobia lužickej a púchovskej kultúry, ako aj črepy z obdobia Veľkej Moravy. V období púchovskej kultúry boli menšie hradiská aj na vrchoch Háj, Malý vrch a Hradisko. Na juhovýchodnom úpätí Veľkého vrchu boli pri stavbe rodinného domu objavené v roku 1975 črepy zo staršej doby rímskej.[5] V sedle „Salašky“ sa nachádzajú mohylové objekty i valy, chrániace vstup na akropolu Veľkého vrchu.[2]
Veľký vrch bol už v 18. storočí považovaný za miesto zaniknutého hradu, čo spomína aj Matej Bel, v polovici 19. storočia sa podrobnému opisu lokality venoval Alexander Lombardini.[2] Od 40. rokov 20. storočia sa výskumu Veľkého vrchu venoval Anton Petrovský-Šichman, ktorý tu objavil dôkazy osídlenia už v období badenskej kultúry (3500 – 2800 pred Kr.). Rozsiahle hradisko na temene vrchu, vymedzené mohutným valom a systémom opevnení, datoval do halštatskej fázy lužickej kultúry (750 – 450 pred Kr.), s výrazným oživením v období púchovskej kultúry a tiež včasnom stredoveku. Hradisko bolo v tomto období hospodársko-spoločenským strediskom slovanského osídlenia regiónu Žiliny.[5] Tieto i neskoršie nálezy potvrdzujú osídlenie hradiska v troch fázach.[2] Pokračovateľom výskumu lokality bol od roku 1971 Jozef Moravčík, ktorý spresnil počiatky lužického osídlenia na prelom 9. – 8. storočia pred Kr. Najintenzívnejšie osídlenie hradiska bolo v 1. storočí pred Kr. (púchovská kultúra), z ktorého obdobia pochádza aj keltská minca dovtedy neznámeho typu. Dostala názov „Divinka“, nakoľko sa predpokladá jej razenie práve na hradisku v tejto lokalite. Od jej nálezu bolo na Hornom Považí v úseku od Ilavy po Žilinu objavených ďalších 20 kusov rovnakého typu. Okrem množstva črepov a industrie tu boli objavené bronzové a železné spony, ostrohy či nástroje.[5] Množstvo stredovekých črepov a novovekých kovových depotov dokladá využívanie Veľkého vrchu aj v neskoršom období.[2]
Najnovšie výskumy pod vedením Gabriela Fuseka[2] odhalili polohu troch vstupných brán i systém opevnení, no tiež upresnili rozlohu hradiska. Tá predstavuje 2,13 hektára pri šírke 55 a dĺžke 435 metrov. Akropola zaberá plochu 0,58 hektára a je dlhá 122 metrov. Podhradie vymedzuje systém opevnení s priekopou a zaberá plochu 9,94 hektárov, čím celková rozloha hradiska dosahuje približne 12 hektárov.[5] Zaujímavosťou bol objav cisterny a dvoch výdatných prameňov, ktoré používali už obyvatelia hradiska.
Referencie
- ↑ a b KOČICKÝ, Dušan; IVANIČ, Boris. Geomorfologické členenie Slovenska [online]. Bratislava: Štátny geologický ústav Dionýza Štúra, 2011, [cit. 2020-02-28]. Dostupné online.
- ↑ a b c d e f STANEKOVÁ, Zuzana. Vlastivedný zborník Považia XXVIII. Žilina : Považské múzeum, 2017. 190 s. ISBN 978-80-88877-80-6. S. 25-38.
- ↑ Bratislava: Úrad geodézie, kartografie a katastra SR, [cit. 2020-02-27]. Dostupné online.
- ↑ a b mapový portál HIKING.SK [online]. mapy.hiking.sk, [cit. 2020-02-28]. Dostupné online.
- ↑ a b c d FUSEK, Gabriel. Vlastivedný zborník Považia XXVII. Žilina : Považské múzeum, 2015. 160 s. ISBN 978-80-88877-73-8. S. 9-30.