Vištuk
Tento článok alebo jeho časť si vyžaduje úpravu, aby zodpovedal vyššiemu štandardu kvality. Prosím, pozrite si stránky pomocníka, odporúčanie pre encyklopedický štýl a článok vhodne upravte. |
Vištuk | |
obec | |
Štát | Slovensko |
---|---|
Kraj | Bratislavský kraj |
Okres | Pezinok |
Nadmorská výška | 181 m n. m. |
Súradnice | 48°20′04″S 17°23′43″V / 48,334564°S 17,395303°V |
Rozloha | 20,04 km² (2 004 ha) [1] |
Obyvateľstvo | 1 382 (31. 12. 2023) [2] |
Hustota | 68,96 obyv./km² |
Prvá pís. zmienka | 1244 |
Starosta | Ľubomír Jelínek[3] (KDH) |
PSČ | 900 85 |
ŠÚJ | 508322 |
EČV (do r. 2022) | PK |
Tel. predvoľba | +421-33 |
Adresa obecného úradu |
Oú Vištuk Vištuk 353 900 85 |
E-mailová adresa | vistuk@vistuk.sk |
Telefón | 033/644 61 92 |
Fax | 033/640 80 30 |
Poloha obce na Slovensku
| |
Interaktívna mapa obce
| |
Wikimedia Commons: Vištuk | |
Webová stránka: vistuk.sk | |
Mapový portál GKÚ: katastrálna mapa | |
Freemap Slovakia: mapa | |
OpenStreetMap: mapa | |
Portály, ktorých súčasťou je táto stránka: | |
Vištuk (nem. Wischteich, maď. Kárpáthalas) je obec na Slovensku v okrese Pezinok.
Tomuto článku alebo sekcii chýbajú odkazy na spoľahlivé zdroje, môže preto obsahovať informácie, ktoré je potrebné ešte overiť. Pomôžte Wikipédii a doplňte do článku citácie, odkazy na spoľahlivé zdroje. |
Historický vývoj obce
Predhistória
Predhistória vištuckého chotára sa začala písať cca 5000 rokov pred Kr. v mladšej dobe kamennej. Dokazujú to nálezy volutovej a moravskosliezskej maľovanej keramiky.
Najstaršími nálezmi z tejto doby boli najmenej dva ľudské kostrové pozostatky nájdené náhodne, pri kopaní pivnice v lete roku 2002. Kosti boli roztrieštené – výskum bol problematický. Pri nich sa našli predmety z doby tzv. kultúry s lineárnou keramikou, čo je mladšia doba kamenná (neolit). Jedným z nich bolo oblúkovité uško z fľaškovitej nádoby zhotovené z piesčitého materiálu s prímesou organického materiálu, povrch je okrový, lom čierny. Druhý z nálezov pochádza z tela nádoby bez výzdoby, je z rovnakého materiálu ako prvý objekt. Výskumy ukázali, že prvý z ľudských pozostatkov patril dieťaťu vo veku okolo 10 rokov a druhý juvenilnej (mladistvej) osobe pravdepodobne žene. Tiež sa zistilo, že jedinci boli obeťami stravovacieho stresu napr. anémie (nedostatku železa). Tomuto najnovšiemu výskumu sa venovalo Slovenské národné múzeum a vedúci výskumu PhDr. Zdeněk Farkaš, PhD.
Medzi ďalší nález vo vištuckom chotári patrí napr. krčahy z neskorogotickej doby a spona z rímskej doby. Tieto nálezy sú dnes uložené v Archeologickom múzeu v Bratislave. V minulosti sa archeologickému výskumu vo Vištuku venoval slovenský archeológ Štefan Jančák, ktorý našiel náhodne predmety od doby kamennej, až po prvú písomnú zmienku o Vištuku.
Vištuk existoval pravdepodobne aj v dobe Samovej ríše (623 – 658) a Veľkej Moravy (833 – 906).
Prvá písomná zmienka
Prvá písomná zmienka o Vištuku pochádza z roku 1244 z kráľovskej listiny uhorského kráľa Bela IV. Zmyslom tejto listiny ktorej originál sa nedochoval bolo povolenie pre šľachticov Farkaša a Dávida postaviť kostol na počesť kráľovej sestry sv. Alžbety Durínskej. Tento kostol sa mal stavať v obci Kaplná a zároveň tak mala vzniknúť aj nová farnosť, do ktorej kráľ Belo IV. určil, že by mal patriť aj Vištuk. Toto privilégium malo byť ako výraz vďaky za služby oboch šľachticov, ktoré vykonávali pre jeho sestru, keď sa vydala do Durínska. Je však nevyhnutnosťou uviesť, že rok 1244 nepoukazuje na vznik obce. Je teda pravdepodobné, že pred vyhotovením listiny Vištuk existoval už veľmi dlhú dobu. V tejto listine sa Vištuk spomína ako Vyscha. Je to prvé známe pomenovanie tejto obce.
V listine sa taktiež uvádza, že Vištuk patril v tej dobe šľachticovi, zemepánovi – Tiburciovi. O tomto šľachticovi nemáme veľa poznatkov. Len to, že bol jobbagiónom na Bratislavskom hrade. Jobbagióni boli šľachtici-zemani, ktorí vykonávali strážnu vojenskú službu na Bratislavskom hrade. Ako odmenu za vernosť dal kráľ Tiburciovi územie Vištuka. Z neskorších listín sa dozvedáme, že dedinu vlastnil neskôr jeho syn a po ňom zasa jeho potomkovia – Peter a Tomáš. No Tomášovi bola jeho časť v roku 1296 z trestu odňatá. Listina tiež dosvedčuje, že Vištuk patril do obvodu Bratislavského hradného panstva. Z listiny sa dá vyvodiť, že dedina musela jestvovať dávno predtým, než bola darovaná Tiburciovi. Dediční vlastníci – Tiburciovci nedali dedine pomenovanie. Tá ho už mala skôr a obyvatelia ho mali tak zafixované, že pretrvalo stáročia.
Za takmer 770 rokov histórie Vištuka – nám známej, prešla obec mnohými zmenami názvu.
- 1244 – Vyscha (Vyša)
- 1287 – Villa Vista
- 1342 – Nogwysta
- 1390 – Vysthak, de Wysthak
- 1392 – Vistok
- 1533 – Wysthog
- 1540 – Vyschtuech
- 1562 – Vystok, Wystok, Bysthoc
- 1598 – Wisschtockh
- 1773 – Vistuk (Vištuk), Wisstuk, Wischtuch
- 1808 – Visztuk, Vystuk
- 1863 – Vistuk, nem. Wischteich
- 1910 – Kárpáthalas (Kárpataláš)
- 1920 – Vištuk
Okrem týchto názvov sa stretávame aj s názvami Kis Falu, Kis Vistok, Kusvista. Možno predpokladať, že názov bol odvodený z apelatíva praslovanského slova vъsъ (ves) -vieska, alebo slova vis (voda), alebo vo význame vyšná obec, vyscha (číta sa viša) po odvodení >vyššia>vyšná
Referencie
- ↑ Registre obnovenej evidencie pozemkov [online]. Bratislava: ÚGKK SR, [cit. 2011-12-31]. Dostupné online.
- ↑ Počet obyvateľov podľa pohlavia – obce (ročne) [online]. Bratislava: Štatistický úrad SR, rev. 2024-03-28, [cit. 2024-04-10]. Dostupné online.
- ↑ Zoznam zvolených starostov a primátorov podľa obcí, miest a mestských častí [online]. Bratislava: Štatistický úrad SR, 2014-11-21. Dostupné online.
Zdroj
- "Historický vývoj obce Vištuk" Daniel Krchňák, 2013