Vladimír Fajnor

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Skočit na navigaci Skočit na vyhledávání
Vladimír Fajnor
slovenský právnik, politik, vysokoškolský pedagóg
Vladimír Fajnor
Narodenie23. október 1875
Senica
Úmrtie5. január 1952 (76 rokov)
Bratislava
Odkazy
CommonsSpolupracuj na Commons Vladimír Fajnor
Hrob Vladimíra Fajnora a jeho manželky na bratislavskom cintoríne Slávičie údolie

Prof.JUDr.Vladimír Fajnor (* 23. október 1875, Senica, Rakúsko-Uhorsko  –  † 5. január 1952, Bratislava, Československo) bol slovenský právnik, politik, profesor Univerzity Komenského v Bratislave.

Rodina[upraviť | upraviť kód]

Životopis[upraviť | upraviť kód]

Študoval na gymnáziu v Hradci Králové, Uherskom Hradišti, Banskej Bystrici, Rimavskej Sobote, do 1893 v Šoproni. Právo vyštudoval v Berlíne a Budapešti, titul doktora práv získal v roku 1900. Patril medzi národne uvedomelých študentov, politicky sa zblížil najmä s M. Hodžom. Od roku 1901 pôsobil ako advokát vo Zvolene. Počas pôsobenia vo Zvolene pracoval aj ako redaktor Zvolenských novín. Bol zakladateľom Meštianskej banky a spoluzakladateľ Zvolenskej ľudovej banky.

Po vzniku ČSR pôsobil krátky čas (1918-1919) ako zvolenský župan v Banskej Bystrici. Od roku 1919 bol prezidentom Vrchného súdu v Bratislave. V rokoch 1931-1939 pôsobil ako prezident Najvyššieho súdu ČSR v Brne. Zastával aj post ministra. V úradníckej vláde Jana Černého (september 1920 - september 1921) bol ministrom pre zjednotenie zákonov a organizáciu správy. V prvej úradníckej vláde generála Jana Syrového (22. september - 4. október 1938) zastával post ministra spravodlivosti. V druhej úradníckej vláde generála Syrového zastával post ministra spravodlivosti a správcu ministerstva pre zjednotenie zákonov a organizáciu správy. V roku 1945 sa stal zástupcom ČSR pri Stálom medzinárodnom rozhodcovskom súde v Haagu.

Prednášal na Právnickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave. V roku 1922 bol menovaný docentom a v roku 1936 univerzitným profesorom. Významne prispel k položeniu základov česko-slovenského právneho systému. Podieľal sa na rozvoji slovenskej právnickej tlače a terminológie. Bol autorom resp. spoluautorom právnického slovníka, monografických prác, štúdií a článkov v odborných časopisoch. Bol spoluzakladateľom a v rokoch 1920-1936 aj redaktorom Právneho obzoru. Spoluzaložil Právnickú jednotu na Slovensku, ktorej predsedom bol v rokoch 1920-1936. Bol členom Učenej spoločnosti Šafárikovej.

Dielo[upraviť | upraviť kód]

  • Právnický terminologický slovník I-II (Martin, 1921, 1923)
  • Naša unifikácia (Bratislava, 1922)
  • Nástin súkromného práva platného na Slovensku a Podkarpatskej Rusi (Bratislava, 1935)

Literatúra[upraviť | upraviť kód]

Externé odkazy[upraviť | upraviť kód]