Vojtech Kéler

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
(Presmerované z Vojtech Keler)
Jump to navigation Jump to search
Vojtech Kéler
hudobný skladateľ
hudobný skladateľ
Narodenie13. február 1820
Bardejov, Slovensko
Úmrtie20. november 1882 (62 rokov)
Wiesbaden, Nemecko
Odkazy
CommonsSpolupracuj na Commons Vojtech Kéler

Vojtech Kéler[1] (po nemecky Adalbert Paul von Keler; * 13. február 1820, Bardejov - † 20. november 1882, Wiesbaden) bol uhorský hudobný skladateľ slovenského pôvodu.

Životopis[upraviť | upraviť zdroj]

Pochádzal zo šľachtickej hornouhorskej protestantskej rodiny. Šľachtické výsady obdržali Kélerovci od kráľa Leopolda v 17. storočí, s právom používať vlastný erb.

V matrike je Béla Kéler zapísaný ako Albert Paul Kéler. Jeho otec Štefan Kéler bol hlavný sudca mesta, senátor magistrátu, školský predstavený evanjelickej cirkvi a manželka Anna, rodená Bothová sa starala v rodine až o 14 detí.

Po ukončení štúdií v Levoči, Debrecíne a Prešove sa mladý Albert Paul mal stať poľnohospodárom na veľkostatkoch pri Mukačeve, na Liptove a v Beskydách a na statku svojho švagra v Haliči.

Tvorba[upraviť | upraviť zdroj]

V roku 1844 odišiel do Prešova, kde prijal miesto učiteľa hudby, ďalej sa umelecky rozvíjal, hral s najlepšími prešovskými muzikantmi, študuje, komponuje. Nadobúdol presvedčenie, že periférna poloha miest, v ktorých pôsobil, mu nezaručuje to umelecko-hudobné prostredie a odchádza do Viedne, kde vyhral konkurz na miesto prvého huslistu v orchestri slávneho Theater an der Wien. Zostal tam 9 rokov, usilovne študoval harmóniu a kontrapunkt a v neposlednej miere začal aj komponovať.

Roku 1854 prichádza významná ponuka, už na miesto dirigenta v orchestri J. Sommera v Berlíne. Nové publikum si získal svojim temperamentným Sturmgalopom. Začal používať meno Béla Kéler. Dirigentskú paličku už viac neodložil. Svoje koncerty často dirigoval s husľami v rukách, v zhode s dobovou zvyklosťou. Nasledovali Hamburg, Viedeň a Budapešť. Neskôr prijíma miesto vojenského kapelníka u 10. pešieho pluku grófa Mazuchelliho. Potom sa natrvalo usadil vo Wiesbadene, kde pôsobil ako hudobný riaditeľ vojvodu z Nassau a viedol tiež kúpeľný orchester. Z Wiesbadenu odchádzal na dlhé koncertné cesty po Nemecku, Švajčiarsku, Francúzsku a Anglicku.

Z každého koncertu, ktorý dirigoval, si odložil tlačený program. V jeho pozostalosti sa zachovalo 11 zväzkov viazaných programov. Z nich si vieme urobiť podrobný obraz o množstve a repertoári jeho koncertov. Napríklad roku 1871 dirigoval neuveriteľných 366 koncertov.

Kélerove skladby vydalo už počas jeho života dvanásť nakladateľstiev v celej Európe. Počtom 48 skladieb je na prvom mieste Bote & Bock v Berlíne. Samotná rozsiahla edičná činnosť svedčí o veľkom skladateľskom úspechu, o kvalitách a obľúbenosti jeho diel. Na prvých miestach dominuje 27 rozsiahlych valčíkov a 27 pochodov, nasleduje 20 čardášov, 18 poliek, 15 piesní, 13 galopov, 10 ouvertúr atď. Množstvo skladieb sa nezachovalo alebo sú nezvestné. Celý skladateľský odkaz, ktorý Kéler odkázal mestu Bardejovu je zachovaný v zbierkach Šarišského múzea a tvorí ho 263 titulov.

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. KÉLER, Vojtech. In: Biografický lexikón Slovenska IV CH – Kl. Martin : Slovenská národná knižnica; Národný biografický ústav, 2010. 587 s. ISBN 978-80-89301-57-7. S. 473.

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]