Volebné kvórum
Volebné kvórum niekedy aj volebná klauzula (formálna alebo prirodzená) je podmienka, ktorú musí kandidujúci politický subjekt splniť, aby mohol získať pomernú časť zástupcov (mandátov) v zastupiteľskom zbore (napríklad v parlamente).[1]
Najčastejšie je tou podmienkou získanie určitého počtu hlasov. Pri voľbách do Národnej rady Slovenskej republiky volebné kvórum predstavuje získanie minimálne 5% zo všetkých platných hlasov odovzdaných vo voľbách.[1]
Na Slovensku musí politická strana získať najmenej 5 %, koalícia zložená z 2 alebo 3 strán 7 % a koalície zložené najmenej zo 4 strán 10 % z celkového počtu odovzdaných platných hlasov podľa zákona č. 180/2014 Z. z. § 66 ods. 2..[2]
Benátska komisia Rady Európy v Porovnávacej správe o volebných klauzulách a ostatných črtách volebných systémov, ktoré obmedzujú vstup politických strán do parlamentu, rozlišuje v členských štátoch Rady Európy dva typy volebnej klauzuly: formálnu volebnú klauzulu a prirodzenú volebnú klauzulu.[2]
Formálna volebná klauzula
[upraviť | upraviť zdroj]Formálna volebná klauzula (prahová klauzula alebo tiež uzatváracia) je významným faktorom v súvislosti s proporcionálnym volebným systémom. Stanovuje minimálny počet odovzdaných platných hlasov v percentách, ktoré musí politická strana získať, aby mala nárok aspoň na jeden mandát v parlamente. Prahová klauzula má svoj pôvod v snahe zabrániť získaniu mandátov pre extrémne skupiny, ktoré v každej diferencovanej spoločnosti existujú, a tiež pre veľmi malé strany. Rozpätie prahových hodnôt siaha od 0% v Švajčiarsku až po 10% v Turecku.[3]
Formálna volebná klauzula sa môže aplikovať v troch formách: na úrovni obvodov, celonárodnej úrovni, alebo v kombinovanej forme.[2]
Prirodzená volebná klauzula
[upraviť | upraviť zdroj]Prirodzená volebná klauzula spočíva v percente hlasov potrebných na zisk jedného mandátu vo volebnom obvode, pričom je závislá od priemernej veľkosti volebného obvodu. Prirodzenú volebnú klauzulu vo volebnom obvode však nie je možné automaticky premietnuť do celoštátnej prirodzenej volebnej klauzuly. Na výpočet celonárodnej prirodzenej volebnej klauzuly existuje špecifický matematický vzorec, ale takto dosiahnutý výsledok je iba odhadovanou výškou celoštátnej prirodzenej volebnej klauzuly. Porovnávať celoštátnu prirodzenú volebnú klauzulu a celoštátnu formálnu volebnú klauzulu možno tak, že zatiaľ čo prirodzená volebná klauzula rozširuje disproporcionalitu volebného systému a favorizuje veľké politické strany, formálna volebná klauzula podporuje pomernejšiu distribúciu kresiel v parlamente medzi politické strany, ktoré ju prekročili.[2]
Výhody a nevýhody
[upraviť | upraviť zdroj]Prirodzenosť zastúpenia
[upraviť | upraviť zdroj]Žiadny volebný systém nie je absolútne proporcionálny. Je to spôsobené vzájomným pomerom počtu poslancov a oprávnených voličov, ktorí sú v početnej prevahe. Z tohto dôvodu existuje určitý minimálny počet hlasov potrebných na získanie poslaneckého mandátu v parlamente. Vo všeobecnosti možno konštatovať, že väčšinový volebný systém výraznejšie obmedzuje vstup menších alebo nových politických strán do parlamentu. To však neplatí, ak sa podpora malej strany koncentruje v jednom špecifickom regióne, ktorý pokrýva jeden či viacero volebných obvodov. Na druhej strane pomerný volebný systém a zmiešaný volebný systém sú pre malé a nové politické strany priaznivejšie, a to napriek tomu, že sú obmedzené prahovou klauzulou.[2]
Obmedzenie extrémnych skupín
[upraviť | upraviť zdroj]Určenie prahovej klauzuly (t.j. minimálneho množstva hlasov potrebných na zastúpenie v parlamente) bráni, aby získali mandáty veľmi malé strany vrátane extrémnych strán s okrajovým vplyvom na spoločnosť.[2]
Prepad hlasov
[upraviť | upraviť zdroj]Pri väčšom počte menších strán však môže mať prahová klauzula za následok neprimerané množstvo prepadnutých hlasov. Za prepadnuté hlasy možno považovať hlasy voličov pre tie strany, ktoré nesplnili volebné kvórum a daní voliči nebudú mať v parlamente svojich zástupcov. Ich hlasy teda možno považovať za prepadnuté, nakoľko nijako nezmenia politickú situáciu.[1] Vysoké percento prepadnutých hlasov bolo napríklad vo voľbách do Národnej rady Slovenskej republiky v roku 2020 bol prepad hlasov 28,39 %.[4] Prepad hlasov pri posledných voľbách do Národnej rady SR:[4][5][6][7][8][9]
 |
Graf je z technických dôvodov dočasne nedostupný. |
Príklad nízkeho percenta prepadnutých hlasov je 1.99 % v Holandsku 2021.[10]
Podpora straníckeho systému
[upraviť | upraviť zdroj]Prahová klauzula obmedzuje možnosť trieštenia (atomizácie) straníckeho systému, pretože nedovolí množstvu malých strán dostať sa do legislatívy/exekutívy.
Deformácia volebných výsledkov
[upraviť | upraviť zdroj]Prahová klauzula zároveň ovplyvňuje rozhodovanie voličov strán s preferenciami na úrovni volebného kvóra. Voliči často kalkulujú pri voľbe preferovanej strany. Ak strana nemá šancu prekročiť povinné kvórum voliči pôjdu cestou druhého najlepšieho, aby eliminovali riziko prepadu hlasov.
Príklady volebného kvóra podľa štátov
[upraviť | upraviť zdroj]| Štát | Pre jednotlivé strany | Pre iné |
|---|---|---|
| Albánsko | 3 % | 5 % pre koalície v každom volebnom obvode[11] |
| Belgicko | žiadne, 5 % pre jednotlivé volebné obvody, | |
| Bosna a Hercegovina | žiadne, 3 % pre jednotlivé volebné obvody | |
| Bulharsko | 4 % | |
| Čierna Hora | 3 % | špeciálne pravidla pre strany národnostných menšín[12] |
| Česko | 5 % | 8 % pre koalíciu 2 strán, 11 % pre koalíciu viac strán |
| Cyprus | 3,6 % | |
| Dánsko | 2 %[13][14] | |
| Estónsko | 5 % | |
| Fínsko | žiadne, vysoké prirodzené volebné kvórum | |
| Grécko | 3 % | |
| Chorvátsko | žiadne, 5 % pre jednotlivé volebné obvody | |
| Južná Afrika | 0 % (prirodzené volebné kvórum ~0,2 %) | |
| Lotyšsko | 5 % | |
| Lichtenštajnsko | 8 % | |
| Litva | 5 % | 7 % pre koalície |
| Maďarsko | 5 % | 10 % pre koalíciu 2 strán, 15 % pre koalíciu viac strán, 0,26 % pre národnostné menšiny (prvý mandát) |
| Moldavsko | 5 % | 3 % pre nezávislých, 12 % pre koalície |
| Monako | 5 %[15] | |
| Nemecko | 5 %[16] | 0 % pre strany národnostných menšín, 0 % pre voľby do Európskeho parlamentu |
| Holandsko | 0,67 %[17] | |
| Poľsko | 5 % | 8 % pre koalície, 0 % pre strany národnostných menšín |
| Rakúsko | 4 % | |
| Rumunsko | 5 % | 10 % pre koalície |
| San Marino | 5 %[18] | |
| Severné Macedónsko | žiadne, vysoké prirodzené volebné kvórum | |
| Srbsko | 3 %[19] | 0 % pre strany národnostní menšín[20] |
| Slovensko | 5 % | 7 % pre koalíciu 2-3 strán, 10 % pre koalíciu viac strán |
| Slovinsko | 4 % | |
| Španielsko | 3 % | |
| Švédsko | 4 % či 12 % vo volebnom obvode | |
| Taliansko | 3 % | 10 % pre koalície |
| Ukrajina | 5 % |
Referencie
[upraviť | upraviť zdroj]- ↑ a b c KEREKEŠ, Daniel. Zlyhanie slovenskej demokracie alebo voľby do Národnej rady Slovenskej republiky [online]. [Cit. 2020-01-11]. Dostupné online.
- ↑ a b c d e f NYKODÍM, Dušan. Volebné systémy [online]. [Cit. 2020-01-11]. Dostupné online. Archivované 2020-01-11 z originálu.
- ↑ KANCELÁRIA NRSR. Volebné systémy vo vybraných štátoch [online]. 2006, [cit. 2020-01-11]. Dostupné online.
- ↑ a b aktuality.sk Voľby 2020: Vo voľbách prepadlo historicky najviac hlasov
- ↑ Voľby do Národnej rady SR 2016
- ↑ Voľby do Národnej rady SR 2012
- ↑ Voľby do Národnej rady SR 2010
- ↑ Voľby do Národnej rady SR 2006
- ↑ Voľby do Národnej rady SR 2002
- ↑ Voľby Holandsko 2021 (po anglicky)
- ↑ The Electoral Code of the Republic of Albania [online]. [Cit. 2023-01-31]. Dostupné online. Archivované 2010-03-31 z originálu.
- ↑ OSCE, 2016, Montenegro Parliamentary Elections 2016: OSCE/ODIHR Election Observation Mission Final Report
- ↑ Folketingsvalgloven [online]. . Dostupné online.
- ↑ BILLE, Lars; PEDERSEN, Karina. Political parties and electoral change. [s.l.] : SAGE Publications, 2004. Dostupné online. ISBN 0-7619-4719-1. Electoral Fortunes and Responses of the Social Democratic Party and Liberal Party in Denmark: Ups and Downs, s. 207.
- ↑ Election Profile [online]. IFES. Dostupné online.
- ↑ Germany passes law to shrink its XXL parliament
- ↑ Who can vote and for whom? How the Dutch electoral system works [online]. . Dostupné online. (po anglicky)
- ↑ OSCE report on 2019 parliamentary elections [online]. . Dostupné online.
- ↑ Parliament agrees to 3% electoral threshold [online]. 2020-02-10. Dostupné online. (po anglicky)
- ↑ OSCE. REPUBLIC OF SERBIA PARLIAMENTARY ELECTIONS Spring 2020 ODIHR Needs Assessment Mission Report [online]. . Dostupné online.