ZSU-23-4 Šilka

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
(Presmerované z ZSU-23-4)
ZSU-23-4 Šilka

ZSU-23-4 Šilka v múzeu vlasteneckej vojenskej histórie v Moskve.
Typ: Protilietadlový systém
Miesto pôvodu: Sovietsky zväz Sovietsky zväz
História služby
V službe: 1962 - súčasnosť
História výroby
Vyrobené: 1962 - 1982
Počet vyrobených kusov: 6500
Základné údaje
Hmotnosť: 21 ton
Dĺžka: 6,495 m
Šírka: 6,495 m
Výška: 2,644 – 3,764 m
Obsluha: 4
Maximálny dostrel: 1,5 km

ZSU-23-4 Šilka (rus. ЗСУ-23-4 Ши́лка; v kóde NATO: 2A6) je samohybný štvorhlavňový protilietadlový kanón na pásovom podvozku vyvinutý začiatkom 60. rokov 20. storočia pre potreby vojsk protivzdušnej obrany Sovietskeho zväzu. Pancierová veža so štvrohlavňovým kanónom bola inštalovaná na podvozku GM-575, ktorý v podstate predstavuje modifikovaný podvozok tanku PT-76. Systém je určený na priame krytie pozemných vojsk, má schopnosť viesť cielenú paľbu za pohybu ako aj počas krátkych zastávok.

Nahradil zastarané samohybné dvojkanóny ZSU-57-2, ktoré boli schopné operovať iba za dobrého počasia. Výroba začala v roku 1962 a kanón sa v rôznych verziách vyrábal až do roku 1982. Vďaka jednoduchosti obsluhy a vysokej spoľahlivosti sa rýchlo a vo veľkom rozšíril po celom komunistickom bloku a krajinách Blízkeho východu, kde stále vo veľkých počtoch zostáva v službe. V ruskej armáde je už nahrádzaný novým protilietadlovým kompletom 9K22 Tunguska.

Vznik a vývoj[upraviť | upraviť zdroj]

Vývoj Šilky sa začal v roku 1957, kedy Sovietska armáda hľadala nový prostriedok protilietadlovej obrany, ktorý by bol účinný proti nízkoletiacim lietadlám a zároveň by dokázal držať krok s tankovými a motostreleckými divíziami. Prvý prototyp bol dokončený v roku 1960, ktorý v nasledujúcom roku podstúpil štátne skúšky. Nový protilietadlový samohybný kanón bol prijatý Sovietskou armádou 5. septembra 1962. Vyrábal sa v rokoch 1962 až 1982 a počas tejto doby bolo vyrobených 6500 kusov.

Konštrukcia[upraviť | upraviť zdroj]

Vysoká korba má šikmý horný predný pancier a na jeho ľavej strane je umiestnený rozmerný poklop s periskopom pre vodiča. Pohon zaisťuje dieselový šesťvalec V-6R s výkonom 260 koní, ktorý sa nachádza v zadnej časti vozidla. Po oboch stranách vozidla sa nachádza šestica kolies. Hoci ZSU-23-4 má hmotnosť 21 ton, dokáže vyvinúť rýchlosť 50 km/h a má dojazd 430 km.

V strednej časti korby je umiestnená nízka plne otočná veža, ktorá je vybavená štvoricou 23 mm kanónov AZP-23-4. Námer kanónov sa pohybuje v rozsahu od -4° do +85°. Pre kanóny je vezená zásoba 2 000 nábojov. Účinný dostrel proti vzdušným cieľom je 1 500 m. Teoretická rýchlosť streľby je udávaná na 3 400 rán za minútu, v praxi sa používa streľba dávkami 3-5, 5-10 alebo 50 rán. Streľba je riadená buď automaticky, kedy rádiolokátor odovzdáva informácie počítaču riadiacemu streľbu, alebo manuálne, kedy posádka využíva optické zameriavače. Šilka môže strieľať zo všetkých štyroch kanónov naraz alebo z každého zvlášť. Kanóny a radar sú plne stabilizované, vďaka čomu môže Šilka efektívne strieľať aj v pohybe.

Na zadnej strane veže je umiestnený prehľadový a strelecký rádiolokátor RPK-2, ktorý dokáže detegovať cieľ až na 18 km.[1] Posádka vo veži je trojčlenná, tvorená veliteľom a dvoma operátormi.

K výstupu sú k dispozícii dva poklopy. Priestor osádky je vybavený palubným komunikačným systémom, rádiostanicou R-123, navigačným systémom a filtračným zariadením zaisťujúcim ochranu pred zbraňami hromadného ničenia.

Systémy ZSU-23-4 môžu byť prepravované letecky pomocou transportných lietadiel An-22 a Il-76.[2]

Varianty[upraviť | upraviť zdroj]

ZSU-32-4 v Múzeu 2. svetovej vojny v Kyjeve.
  • ZSU-23-4 - základná verzia vyrábaná od roku 1962
  • ZSU-23-4V (1968) - modernizácia, ktorej cieľom bolo zvýšiť spoľahlivosť zariadenia a životnosť pohonnej jednotky z 300 na 450 hodín.
  • ZSU-23-4V1 (1970) - verzia vybavená modernizovaným výpočtovým zariadením, ktoré zvýšilo presnosť a efektivitu streľby. Životnosť pohonnej jednotky sa zvýšila zo 450 na 600 hodín.
  • ZSU-23-4M1 (1973) - verzia s kanónmi 2A10M, ktoré mali zvýšenú životnosť z 3000 na 4500 výstrelov. Tento variant disponuje aj radarom s vyššou spoľahlivosťou a pohonnou jednotkou so životnosťou 900 hodín.
  • ZSU-23-4M2 (1978) - modernizácia ZSU-23-4M1 pre použitie v horských podmienkach Afganistanu. Tento variant mal demontovaný rádiolokátor RPK, čím sa zvýšil náklad munície z 2000 na 3000 nábojov. Zároveň bola posilnená pancierová ochrana vozidla a nainštalované zariadenie nočného videnia kvôli nočnej streľbe na pozemné ciele.
  • ZSU-23-4M3 Birjuza (1977) - variant ZSU-23-4M1, ktorý má nainštalovaný systém IFF "Luk".
  • ZSU-23-4M4 Šilka-M4 (1999) - variant vybavený novým radarovým riadiacim systémom, digitálnym počítačom (nahradil analógový), pasívnym prístrojom nočného videnia a komunikačným systémom. Vo vozidle bola nainštalovaná klimatizácia.
  • ZSU-23-4M5 Šilka-M5 (1999) - modernizácia ZSU-23-4M4, ktorá má nainštalovaný nový radarový a optoelektronický riadiaci systém.[3]
  • ZSU-23-4M-A1 - ukrajinská modernizácia ZSU-23-4M objednaná v roku 2020. Uvádzali sa tri možnosti modernizácie tohto protilietadlového systému. Pri prvej možnosti sa mala od predchádzajúcej verzie odlišovať inštaláciou novej multifunkčnej radarovej stanice „Rokach-AS“ a namiesto analógového výpočtového systému mala dostať moderný digitálny. Radar je schopný pracovať aj v režime automatického sledovania cieľov. Malé vzdušné ciele o veľkosti bezpilotných lietadiel (s radarovým prierezom približne 0,01 m2) dokáže detegovať na vzdialenosť až 7 km. Druhou možnosťou mala byť inštalácia elektro-optického systému s laserovým diaľkomerom. Treťou možnosťou mala byť výmena kanónov za protilietadlové rakety krátkeho doletu.[4]

Nasadenie[upraviť | upraviť zdroj]

ZSU-23-4 Šilka v Delostreleckom múzeu v Petrohrade.

Opotrebovávacia vojna[upraviť | upraviť zdroj]

Počas arabsko-izraelskej vojny bola ZSU-23-4 Šilka použitá Egyptom na ochranu vzdušného priestoru. Dňa 4. júna 1970 podnikla dvojica lietadiel Mystère IV útok na egyptské ciele. Pri návrate bolo vedúce lietadlo vo výške asi 900 m zasiahnuté paľbou z 23-mm kanóna Šilka. Pilot sa pokúsil dostať naspäť na letisko Refidim, ale musel sa katapultovať, lebo motor lietadla prestal fungovať a stroj havaroval. Išlo o poslednú bojovú stratu zastaraného lietadla Mystère IV izraelského letectva a pravdepodobne prvé úspešné nasadenie ZSU-23-4.

Jomkipurská vojna[upraviť | upraviť zdroj]

Ďna 19. apríla 1974 zaútočila dvojica lietadiel A-4E izraelských vzdušných síl na pozície sýrskych jednotiek na vrchu Hermon. Po vykonaní náletu bolo jedno z nich zostrelené paľbou ZSU-23-4.

Druhá vojna v Perzskom zálive[upraviť | upraviť zdroj]

Zničená iracká ZSU-23-4 Šilka počas operácie Púštna búrka.

Počas operácie Púštna búrka bolo 17. januára 1991 pomocou irackej ZSU-23-4 Šilka zostrelené jedno kuvajtské lietadlo A-4KU.

Prvá vojna v Čečensku[upraviť | upraviť zdroj]

Dňa 4. februára 1995 zaútočila letka ruských Su-25 na baštu čečenských militantov 2 km južne od osady Čečen-Aul. Dvojica týchto útočných lietadiel objavila skupinu palebných pozícií čečenskej protivzdušnej obrany, ktorú sa pokúsila zneškodniť. Počas náletu bola jedna z Su-25 zostrelená paľbou z ZSU-23-4 Šilka.[5]

Vojna v Južnom Osetsku[upraviť | upraviť zdroj]

Počas tejto vojny bola v dôsledku "priateľskej paľby" zostrelená jedna ruská Su-25.[6]

Ruská invázia na Ukrajinu[upraviť | upraviť zdroj]

Pri bojoch na Ukrajine bola ZSU-23-4 Šilka nasadená oboma stranami konfliktu. Za prvých 41 dní vojny stratilo Rusko minimálne 3 systémy ZSU-23-4 a Ukrajina jeden.[7]

Používatelia[upraviť | upraviť zdroj]

ZSU-32-4 pri cvičení v službách americkej námornej pechoty.

Súčasní používatelia[upraviť | upraviť zdroj]

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. ↑ ЗСУ-23-4 «Шилка» [online]. kskdivniy.ru, [cit. 2022-04-05]. Dostupné online.
  2. ↑ ЗСУ-23-4 Шилка [online]. pvo.guns.ru, [cit. 2022-04-05]. Dostupné online.
  3. ↑ ЗСУ-23-4 Шилка. Фото. Видео. ТТХ. Устройство [online]. oruzhie.info, [cit. 2022-04-06]. Dostupné online.
  4. ↑ Overhauled anti-aircraft guns “Shilka” were delivered to the Ukrainian military [online]. cast.ru, [cit. 2022-04-07]. Dostupné online.
  5. ↑ Авиация в локальных конфликтах [online]. skywar.ru, [cit. 2022-04-06]. Dostupné online.
  6. ↑ Танки августа [online]. cast.ru, [cit. 2022-04-07]. Dostupné online.
  7. ↑ Attack On Europe: Documenting Equipment Losses During The 2022 Russian Invasion Of Ukraine [online]. oryxspioenkop.com. Dostupné online.
Zdroj: „https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=ZSU-23-4_Šilka&oldid=7575566“