Zvonček jesenícky

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Skočit na navigaci Skočit na vyhledávání
Zvonček jesenícky
Campanula gelida2.JPG
Campanula gelida
Vedecká klasifikácia
Vedecký názov
Campanula gelida
Kovanda, 1968
Vedecká klasifikácia prevažne podľa tohto článku

Zvonček jesenícky (Campanula gelida) je stenoendemická, kriticky ohrozená vytrvalá bylina z čeľade zvončekovitých, rastúca v Hrubom Jeseníku v Česku.

Vyvinul sa diferenciáciou izolovanej populácie zvončeka Scheuchzeroveho (Campanula scheuchzeri), alpského druhu, ktorý sa rozšíril do oblasti Sudet v priebehu niektorého z chladnejších období, pravdepodobne poslednej ľadovej doby. Je blízky príbuzný s krkonošským endemitom zvončekom českým (Campanula bohemica).[1] Niekedy sa označuje ako jeho poddruh a uvádza sa ako zvonček český jesenícky (Campanula bohemica subsp. gelida).[2] Oba druhy sú súčasťou príbuzenského komplexu Campanula rotundifolia agg.[3]

Stanovište[upraviť | upraviť zdroj]

Jediným známym miestom výskytu zvončeka jeseníckeho vo voľnej prírode sú Petrovy kameny v Národnej prírodnej rezervácii Praděd. Rastie na južnom a východnom svahu vrcholovej skaly Petrových kameňov a v kostravovom trávnatom poraste do vzdialenosti 10 metrov od úpätí skaly, v nadmorskej výške 1 438 metrov, kde musí odolávať nízkym teplotám, snehu a vetru. Miesto nie je prístupné verejnosti.[1][4]

Opis[upraviť | upraviť zdroj]

Zvonček jesenícky je veľmi podobný príbuznému zvončeku českému. Botanik Miloslav Kovanda, ktorý zvonček jesenícky opísal ako prvý v roku 1968, ho dokonca neskôr označil za poddruh zvončeka českého. V súčasnosti ho väčšina botanikov opäť považuje za samostatný druh.[4]

Zvonček jesenícky sa od svojho najbližšieho príbuzného líši najmä bohatými trsmi, a menšími kvetmi a tobolkami. Kvety často vyrastajú jednotlivo alebo tvoria malé, najviac štvorkveté strapce. Má menšie byle, ktorých dĺžka nepresahuje 20 cm. Prízemné listy zostávajú, kým rastlina neodkvitne.[4]

Rast a rozmnožovanie[upraviť | upraviť zdroj]

Zvonček jesenícky zvyčajne rastie v malých štrbinách skalnatého, kyslého podložia. Väčšinou sa rozmnožuje vegetatívne, lebo možnosti pohlavného rozmnožovania sú obmedzené nepriaznivými klimatickými podmienkami jeho stanovišťa. Kvitne od polovice júla do konca augusta. Podobne ako aj u iných zvončekov sa rastlina bráni samoopeleniu tým, že blizna sa rozvíja v kvetoch až potom, čo sa uvoľnil peľ z peľníc.[1][4][5]

Ohrozený druh[upraviť | upraviť zdroj]

Hoci je zvonček jesenícky kriticky ohrozeným druhom a v 70. rokoch 20. storočia bol na pokraji vyhynutia, v súčasnosti sa jeho populácia zdá stabilizovaná. Ohrozujú ho najmä lyžiari prechádzajúci zakázaným územím a rozširovanie iných druhov ako metlica trsnatá, ostružina malinová a ľubovník škvrnitý.[1][5]

Zvonček jesenícky je na zozname zvlášť chránených rastlín Českej republiky uvedenom vo vyhláške č. 395/1992 Sb., ktorou sa vykonávajú niektoré ustanovenia zákona Českej národnej rady č. 114/1992 Sb., o ochrane prírody a krajiny, a tak je zakázané ho trhať, vykopávať, poškodzovať alebo iným spôsobom rušiť vo vývoji.[6] Zvonček jesenícky bol tiež zaradený na Červený zoznam ohrozených rastlín Českej republiky do kategórie C1 (kriticky ohrozené), na Červený zoznam ohrozených druhov IUCN,[1] do bernského Dohovora o ochrane európskych voľne žijúcich organizmov a prírodných stanovíšť[7] a do siete Natura 2000.[8]

Zamestnanci Správy Chránenej krajinnej oblasti Jeseníky tiež zvonček jesenícky pestujú v Starej Vsi u Rýmařova.[1][5]

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. a b c d e f RYBKA, Vlastik. Metodika monitoringu evropsky významného druhu - zvonek jesenický [online]. Agentura ochrany přírody a krajiny ČR, 2005, [cit. 2007-12-25]. Dostupné online.
  2. Profil taxonu - zvonek jesenický [online]. BioLib.cz, [cit. 2007-12-26]. Dostupné online.
  3. FISCHER, M. A., W. Adler, K. Oswald Exkursionsflora für Österreich, Liechtenstein und Südtirol. Linz : Oberösterreichisches Landesmuseum Linz, 2005. ISBN 80-239-4177-1.
  4. a b c d RYBKA, Vlastik, Romana Rybková, Renata Pohlová Rostliny ve svitu evropských hvězd. Olomouc, Praha : Sagittaria - Sdružení pro ochranu přírody střední Moravy, 2004. Dostupné online. ISBN 80-239-4177-1. S. 30.
  5. a b c HOLUB, Petr. Evropsky významné lokality v ČR - zvonek jesenický [online]. Agentura ochrany přírody a krajiny ČR, [cit. 2007-12-25]. Dostupné online.
  6. HOSKOVEC, Ladislav. Zvláště chráněné druhy rostlin České republiky [online]. Botany.cz, 18 June 2007, [cit. 2007-12-25]. Dostupné online.
  7. Vyhláška Ministerstva životného prostredia SR o chránených rastlinách a chránených živočíchoch a o ohodnocovaní chránených rastlín, chránených živočíchov a drevín [online]. Slovenská poľnohospodárska knižnica pri SPU v Nitre, [cit. 2008-01-01]. Dostupné online.
  8. HOSKOVEC, Ladislav. Rostliny chráněné v soustavě Natura 2000 [online]. Botany.cz, 28 August 2007, [cit. 2007-12-25]. Dostupné online.

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]