Zvonček jesenícky
| Zvonček jesenícky | |
 Campanula gelida | |
| Vedecká klasifikácia | |
|---|---|
| Vedecký názov | |
| Campanula gelida Kovanda, 1968 | |
| Vedecká klasifikácia prevažne podľa tohto článku | |
Zvonček jesenícky (Campanula gelida) je stenoendemická, kriticky ohrozená vytrvalá bylina z čeľade zvončekovitých, rastúca v Hrubom Jeseníku v Česku.
Vyvinul sa diferenciáciou izolovanej populácie zvončeka Scheuchzeroveho (Campanula scheuchzeri), alpského druhu, ktorý sa rozšíril do oblasti Sudet v priebehu niektorého z chladnejších období, pravdepodobne poslednej ľadovej doby. Je blízky príbuzný s krkonošským endemitom zvončekom českým (Campanula bohemica).[1] Niekedy sa označuje ako jeho poddruh a uvádza sa ako zvonček český jesenícky (Campanula bohemica subsp. gelida).[2] Oba druhy sú súčasťou príbuzenského komplexu Campanula rotundifolia agg.[3]
Stanovište[upraviť | upraviť zdroj]
Jediným známym miestom výskytu zvončeka jeseníckeho vo voľnej prírode sú Petrovy kameny v Národnej prírodnej rezervácii Praděd. Rastie na južnom a východnom svahu vrcholovej skaly Petrových kameňov a v kostravovom trávnatom poraste do vzdialenosti 10 metrov od úpätí skaly, v nadmorskej výške 1 438 metrov, kde musí odolávať nízkym teplotám, snehu a vetru. Miesto nie je prístupné verejnosti.[1][4]
Opis[upraviť | upraviť zdroj]
Zvonček jesenícky je veľmi podobný príbuznému zvončeku českému. Botanik Miloslav Kovanda, ktorý zvonček jesenícky opísal ako prvý v roku 1968, ho dokonca neskôr označil za poddruh zvončeka českého. V súčasnosti ho väčšina botanikov opäť považuje za samostatný druh.[4]
Zvonček jesenícky sa od svojho najbližšieho príbuzného líši najmä bohatými trsmi, a menšími kvetmi a tobolkami. Kvety často vyrastajú jednotlivo alebo tvoria malé, najviac štvorkveté strapce. Má menšie byle, ktorých dĺžka nepresahuje 20 cm. Prízemné listy zostávajú, kým rastlina neodkvitne.[4]
Rast a rozmnožovanie[upraviť | upraviť zdroj]
Zvonček jesenícky zvyčajne rastie v malých štrbinách skalnatého, kyslého podložia. Väčšinou sa rozmnožuje vegetatívne, lebo možnosti pohlavného rozmnožovania sú obmedzené nepriaznivými klimatickými podmienkami jeho stanovišťa. Kvitne od polovice júla do konca augusta. Podobne ako aj u iných zvončekov sa rastlina bráni samoopeleniu tým, že blizna sa rozvíja v kvetoch až potom, čo sa uvoľnil peľ z peľníc.[1][4][5]
Ohrozený druh[upraviť | upraviť zdroj]
Hoci je zvonček jesenícky kriticky ohrozeným druhom a v 70. rokoch 20. storočia bol na pokraji vyhynutia, v súčasnosti sa jeho populácia zdá stabilizovaná. Ohrozujú ho najmä lyžiari prechádzajúci zakázaným územím a rozširovanie iných druhov ako metlica trsnatá, ostružina malinová a ľubovník škvrnitý.[1][5]
Zvonček jesenícky je na zozname zvlášť chránených rastlín Českej republiky uvedenom vo vyhláške č. 395/1992 Sb., ktorou sa vykonávajú niektoré ustanovenia zákona Českej národnej rady č. 114/1992 Sb., o ochrane prírody a krajiny, a tak je zakázané ho trhať, vykopávať, poškodzovať alebo iným spôsobom rušiť vo vývoji.[6] Zvonček jesenícky bol tiež zaradený na Červený zoznam ohrozených rastlín Českej republiky do kategórie C1 (kriticky ohrozené), na Červený zoznam ohrozených druhov IUCN,[1] do bernského Dohovora o ochrane európskych voľne žijúcich organizmov a prírodných stanovíšť[7] a do siete Natura 2000.[8]
Zamestnanci Správy Chránenej krajinnej oblasti Jeseníky tiež zvonček jesenícky pestujú v Starej Vsi u Rýmařova.[1][5]
Referencie[upraviť | upraviť zdroj]
- ↑ a b c d e f RYBKA, Vlastik. Metodika monitoringu evropsky významného druhu - zvonek jesenický [online]. Agentura ochrany přírody a krajiny ČR, 2005, [cit. 2007-12-25]. Dostupné online.
- ↑ Profil taxonu - zvonek jesenický [online]. BioLib.cz, [cit. 2007-12-26]. Dostupné online.
- ↑ FISCHER, M. A., W. Adler, K. Oswald Exkursionsflora für Österreich, Liechtenstein und Südtirol. Linz : Oberösterreichisches Landesmuseum Linz, 2005. ISBN 80-239-4177-1.
- ↑ a b c d RYBKA, Vlastik, Romana Rybková, Renata Pohlová Rostliny ve svitu evropských hvězd. Olomouc, Praha : Sagittaria - Sdružení pro ochranu přírody střední Moravy, 2004. Dostupné online. ISBN 80-239-4177-1. S. 30. Archivované 2005-05-22 na Wayback Machine
- ↑ a b c HOLUB, Petr. Evropsky významné lokality v ČR - zvonek jesenický [online]. Agentura ochrany přírody a krajiny ČR, [cit. 2007-12-25]. Dostupné online.
- ↑ HOSKOVEC, Ladislav. Zvláště chráněné druhy rostlin České republiky [online]. Botany.cz, 18 June 2007, [cit. 2007-12-25]. Dostupné online.
- ↑ Vyhláška Ministerstva životného prostredia SR o chránených rastlinách a chránených živočíchoch a o ohodnocovaní chránených rastlín, chránených živočíchov a drevín [online]. Slovenská poľnohospodárska knižnica pri SPU v Nitre, [cit. 2008-01-01]. Dostupné online.
- ↑ HOSKOVEC, Ladislav. Rostliny chráněné v soustavě Natura 2000 [online]. Botany.cz, 28 August 2007, [cit. 2007-12-25]. Dostupné online.
Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]
Commons ponúka multimediálne súbory na tému Zvonček jesenícky
