České preklady Biblie

*Bible Česká* - titulný list, Jiří Melantrich z Aventina, 1570

České preklady Biblie sú preklady textu biblických kníh do českého jazyka. Preklady mali význam náboženský, pre poznanie základnej posvätnej knihy kresťanstva zo strany širšieho českého obyvateľstva. Vzhľadom na rozsah a náročnosť úlohy však tiež odráža kultúrnu a jazykovú úroveň svojej doby a zároveň tieto preklady ovplyvňovali aj kultúrnu sféru.

Najstaršie preklady biblických textov na českom, respektíve moravskom území sú preklady do staroslovienčiny súvisiace s cyrilometodskou misiou v 9. storočí. V nasledujúcich storočiach sa vďaka západnej, latinskej liturgii a obmedzenej gramotnosti české preklady obmedzujú na útržky (glosy) alebo určité časti (Žaltár). Prvý preklad celej Biblie z latinskej Vulgáty vznikol okolo roku 1360, ďalšie dva preklady (redakcie) nasledovali ešte do začiatku husitstva, ktoré ovplyvnila práve aj laickú znalosť Biblie. Ďalšie redakcie vznikajú po období husitsva, keď ako jedna z prvých národných prekladov vychádza (Pražská Biblia, 1488), ktorá bola aj vytlačená.

Prvý český preklad z pôvodných jazykov (z hebrejčiny, aramejčiny a gréčtiny) vznikol v prostredí Jednoty bratskej v druhej polovici 16. storočia a je známy ako Kralická Biblia. Tento text je významný tak z hľadiska kvality prekladu - aj v medzinárodnom meradle, ako aj pre svoju kvalitu a vplyv humanistickej češtine. Z dôvodu rekatolizácie bola po roku 1613 vydávaná už iba v exile, pre potreby českých čitateľov vznikol barokový katolícky preklad, Svätováclavská Biblia.

Nové impulzy prináša od 19. storočia národné obrodenie a rozvoj vedeckého skúmania širších súvislostí (biblistiky). Vzniká tak rad moderných prekladov Biblie, z ktorých najvýznamnejším je Český ekumenický preklad (1961-1979), ktorý vznikol spoluprácou protestantov s katolíckou cirkvou.

Svedkovia Jehovovi používajú vlastný Preklad nového sveta.

Predlohy a čeština

Preklady do staroslovienčiny a neskôr do češtiny sa vytvárali od okamihu, keď sa na územie Čiech a Moravy prišlo kresťanstvo a s ním aj Písmo. Až na výnimku, ktorou je Kralická Biblia, boli všetky staročeské preklady Biblie vytvorené na základe nepôvodných textov (hebrejských, aramejských a gréckych), ale na základe latinskej Vulgáty, lebo tá bola oficiálne používaným textom katolíckej cirkvi od čias, keď prenikla na Západ, a keď prerušila kontakty s gréckym Východom.

Preklady Biblie boli veľmi dôležité pre vývoj českého spisovného jazyka, pretože predstavovali "vznešené použitia jazyka" pre posvätný text. Vďaka prekladom sa vytvoril a ustálil aj písaný český jazyk a zo sporov o formu jazyka používaného v biblických prekladoch vznikli aj prvé české gramatiky (napr. Gramatika česká (1553)).

Stredoveké preklady

Prvé zlomkové preklady

Najstaršie zachované české preklady nie sú celé Biblie, ale preklady rôznych úryvkov. Z 11. a 12. storočia pochádzajú tzv. Staročeské glosy, teda glosy doplnenia medzi riadkami latinskej Biblie, ktoré sa v prípade tzv. Viedenských glos ešte prelínajú s cirkevnou slovienčinou. Prvé súvislé preklady biblických textov (evanjelií a žalmov) vznikali v 13. a 14. storočí, zvlášť v ženských kláštoroch, kde bola znalosť latinčiny obmedzená, a kde teda bola potreba porozumeniu textu v materskom jazyku väčšia.

Zachované žaltáre z tohto obdobia pochádzajú z dvoch prekladových verzií. Prvý (druhá polovica 13. storočia) je dosvedčený v neskorších textoch Wittemberského žaltára alebo v glosách tzv. Glosovaného žaltára. Objavuje sa aj v Drážďanskej Biblii. Druhá prekladová verzia (polovica 14. storočia) je snahou opraviť a vylepšiť verziu prvej; je doslovnejšia, bohatšia na českej neologizmy, vyznačuje sa aj väčšou snahou o poetickosť. Text sa zachoval napr. v Klementínskom žaltári.

Prvý nám známy preklad evanjelií pochádza pravdepodobne z Břevnova z prelomu 13. a 14. storočia. Zachoval sa v zlomkoch a vznikol v polovici 14. storočia.

Prvá staročeská redakcia

Najstarším známym (nezachovaným) prekladom celej Biblie je tzv. Leskovecko-drážďanská Biblia z obdobia okolo roku 1360. Rovnakú verziu prekladu nájdeme aj v Olomouckej Biblii a v Litoměřicko-třeboňskej Biblii. Okrem týchto úplných verzií prekladu sa nám od prvej redakcie zachovala u evanjelií v Čtenie zimnieho času (60. roky 14. storočia), V Prorokoch kutnohorských alebo Rajhradských glosách. Do prvej redakcie sa radí aj Matúšovo evanjelium s homíliami.

Preklad bol vytvorený dvomi prekladateľmi alebo skupinami prekladateľov. Jeden pochádzal zrejme z Břevnova, druhým bol inak neznámy pražský dominikán, autor okrem iného aj Života Krista Pána a staročeského pasionálu. Aj tento preklad, podobne ako preklady predchádzajúce, vznikol pre potreby ženského kláštora. Na to ukazuje okrem iného napríklad aj zmierňovanie popisu násilných a sexuálnych scén v biblickom texte. Preklad začal vznikať pravdepodobne pred rokom 1357, jeho predlohou bola Vulgáta parížskeho typu.

Táto redakcia mala veľký vplyv aj na mimočeské slovanské preklady, najmä na poľský. Jeho znalosť sa odráža napr. v poľskom žaltári Jadwigy. Verziu evanjelií tejto redakcie nájdeme aj v latinsko-nemecko-českom evanjeliári kráľovnej Anny Českej (sestry Václava IV., ktorá bola vydatá do Anglicka, kam si so sebou svoj exemplár odviezla).

V Biblii tejto redakcie nebola zvyčajne pripojené žiadne prológy s výnimkou Knihy Genesis, pred Matoušovým evanjeliom, všeobecného prológu k novozmluvným listom a obsahom Pavlových listov. Prvýkrát sa preklad prológov objavuje v Litoměřicko-treboňskej Biblii.

Druhá staročeská redakcia

Začiatkom 15. storočia došlo k závažnej revízii prvého prekladu Biblie, čím sa objavuje tzv. 2. staročeská redakcia. Zrevidovaný bol čiastočne Starý zákon (od kníh Kráľovských ďalej) a celý Nový zákon. Poučné knihy boli pôvodne uvedené ďalej. Do tejto skupiny patria nasledujúce Biblie: Boskovická Biblia (najstaršia, s novým diakritickým pravopisom), Bočkova Biblia, jednozväzková Litoměřická Biblia, Hlaholská Biblia, Moskovská Biblia, Mlynářčina Bible, Duchkova Biblia a ďalšie. Prvé náznaky a časti sa však objavujú už v Olomouckej Biblii (epištoly a Skutky apoštolov). Fonetika zostala zachovaná, z jazykového hľadiska došlo k čiastočnému ústupu aoristov a imperfekta. Zmeny nastali aj v syntaxe a lexike.

Žaltár (celkovo už tretí staročeský preklad) druhej redakcie sa premietol opäť do poľštiny vo Floriánskom Žaltári.

Medzi Bibliami druhej redakcie je možné rozlíšiť tri fázy:

Striedanie prepracovaných a starých častí (2. a 1. redakcia)
Rôzne zloženie redakcií, preložené sú aj Poučné knihy (jednozväzková Litoměřická Biblia)
Kontaminácie vznikajúce 3. redakciou, jazykové revízie

Tretia staročeská redakcia

Tretia redakcia staročeského textu bola vytvorená pre potrebu pretlmočenia textu Starého zákona. Ide o úplný nový preklad Starého zákona a o revíziu druhej redakcie prekladu Nového zákona. Táto redakcia začala vznikať v okolí Jána Husa okolo roku 1410. Preklad je založený na opravenom texte Vulgáty parížskeho typu. Preklad je dielom jediného autora, vykazuje jednotnú terminológiu. Prekladateľ obmedzil aoristy, jeho dielo vykazuje značné množstvo latinizmov a germanizmov. Dochádza k vypúšťaniu pomocného slovesa u tretích osôb préterita.

Najstarším známym použitím tejto redakcie v preklade je Husova Postilla nedeľná (1413), kde ju Hus kombinuje s druhou redakciou. Tretia redakcia prenikala často formou glos. V rámci tejto redakcie vznikli Padeřova Biblia, Nymburská Biblia a ďalšie.

Štvrtá staročeská redakcia

Štvrtá a posledná staročeská redakcia vznikla za obdobia Jiřího z Poděbrad alebo Vladislava Jagelovského, niekedy v 80. rokoch 15. storočia. Tento český text bol zhotovený pre prvé české tlačené Biblie. Prvá česká biblická tlač, ktorá vyšla len 20 rokov po prvom latinskom tlačenom vydaní (Mazarinova Biblia), bol Dlabačov Nový zákon (pred rokom 1487) a český Žaltár. Prvé tlačené české Biblie sú Pražská Biblia, Kutnohorská Biblia, prvou v zahraničí tlačenou českou Bibliou bola Benátska Biblia, 2 Severýnova Biblia, Norimberská Biblia, 5 Melantrichova Biblia alebo Veleslavínova Biblia. Objavuje sa aj Klaudyánov Nový zákon (1518), ktorý je významný tým, že ako bratská tlač otvára dlhoročnú polemiku o biblický sloh a pravopis.

V tlačení Biblie v národnom jazyku je čeština významná, lebo spolu s francúzštinou a nemčinou sú to jediné národné jazyky, v ktorých vyšla biblia tlačou ešte pred rokom 1501.

Táto redakcia je skôr revíziou redakcie tretej, používa aj niektoré prvky z prvých dvoch redakcií. Preklad je nejednotný, dielom viacerých autorov, viac dbá na zrozumiteľnosť než na presnosť (oproti 3. redakcii).

Novoveké preklady

Prvým samostatným prekladom, dokonca z pôvodných biblických jazykov, bol Blahoslavov Nový zákon (preložený z latinčiny s prihliadnutím k gréckemu textu)^[1] a následná Kralická Biblia (1579-1588). Čiastočne konkurenčné bolo katolícke (jezuitské) vydanie nového českého prekladu, Svätováclavská Biblia (1677-1715). Táto Biblia bola oficiálou bibliou používanou odvtedy v česky hovoriacich krajinách Rakúskej monarchie. Jej 3. ľudové vydanie (na podnet Márie Terézie) sa nazýva Cisárska Biblia (1778-1780), 4. vydanie ilustrované významnými svetovými maliarmi, Zlatá biblia (1884-1894).

Moderné preklady

Ďalšie preklady už boli tvorené na základe pôvodných biblických jazykov (alebo aspoň s prihliadnutím k nim) a radia sa medzi moderné české preklady Biblie. Pochádzajú z 20. a začiatku 21. storočia. Z nich najvýznamnejším je Český ekumenický preklad, ktorý začal vychádzať v roku 1968, ale celý vyšiel až v roku 1979.

Referencie

↑ Porov. Vladimír Kyas, Česká biblie v dejinách národného písomníctva, Vyšehrad 1997, s. 191.

Literatúra

Jan Merell: Bible v českých zemích od nejstarších dob do současnosti. Praha: Česká katolická charita, 1956.
Jindřich Mánek: Bible v českých zemích. Praha: ÚCN, 1975.
František Verner: Bibliografie českých překladů celé bible i jejich částí. Praha: Česká katolická charita, 1987.
Vladimír Kyas: Česká bible v dějinách národního písemnictví. Praha: Vyšehrad, 1997.
Josef Vašica: Bible v české kulturní tradici. In Eseje a studie ze starší české literatury. Opava : Verbum; Šenov u Ostravy : Tilia, 2001. 359 s. ISBN 80-238-7570-1 (Verbum); 80-86101-47-9 (Tilia). S. 125–147.
Josef Bartoň? Moderní český novozákonní překlad. Nové zákony dvacátého století před Českým ekumenickým překladem. Praha: ČBS, 2009.

Zdroj

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku České překlady bible na českej Wikipédii.

Externé odkazy

[1] Porov. Vladimír Kyas, Česká biblie v dejinách národného písomníctva, Vyšehrad 1997, s. 191.

[1]