Preskočiť na obsah

Čierna hora (vrch v Slanských vrchoch)

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Čierna hora
vrch
Štát Slovensko Slovensko
Región Prešovský
Okres Prešov
Obec Zlatá Baňa
Pohorie Slanské vrchy
Podcelok Šimonka
Povodia Torysa, Topľa
Nadmorská výška 1 072,7 m n. m.
Súradnice 48°58′11″S 21°25′30″V / 48,9696°S 21,425°V / 48.9696; 21.425
Orogenéza/vrásnenie Alpínske vrásnenie
Najľahší výstup po žltej značke zo Sigordu
Poloha v rámci Prešovského kraja
Poloha v rámci Prešovského kraja
Mapový portál GKÚ: katastrálna mapa
Freemap Slovakia: mapa
OpenStreetMap: mapa
Portál, ktorého súčasťou je táto stránka:

Čierna hora[1] (1 072,7 m n. m.[2][3]) je druhý najvyšší vrch v Slanských vrchoch, krajinnom celku Matransko-slanskej oblasti.[4] Leží nad obcou Zlatá Baňa, približne 10 km východne od Prešova.[5]

Nachádza sa v severnej časti pohoria, v geomorfologickom podcelku Šimonka.[4] Vrch leží v Prešovskom kraji, v okrese Prešov a na katastrálnom území obce Zlatá Baňa.[1] Najbližším sídlom je na južnom úpätí situovaná Zlatá Baňa, východne sa nachádzajú Hermanovce nad Topľou, severovýchodne Petrovce, severne Pavlovce a Okružná a západne Ruská Nová Ves, Podhradík a Kokošovce.[2][5]

Čierna hora leží v strednej, najvyššej časti podcelku Šimonka, v hlavnom hrebeni, vedúcom zo Šimonky (1 092 m n. m.) na Tri chotáre (1 025 m n. m.). Západne sa nachádza vrch Nad Remetovou (930 m n. m.) a Tri oltáre (906 m n. m.), severne Krivý javor (977 m n. m.), Tri chotáre (1 025 m n. m.), Mohylky (817 m n. m.) a Lysá (956 m n. m.), východne Hrb (585 m n. m.), Oblík (925 m n. m.), Ivanov vrch (813 m n. m.) a Praporec (961 m n. m.) a južne Šimonka (1 092 m n. m.), Tancoška (845 m n. m.), Chabzdová (862 m n. m.), Bodoň (868 m n. m.) a Kráľova hora (797 m n. m.).[5][2] Západné svahy masívu odvodňuje potok Malá Delňa, južné Zlatobanský potok, oba do Delne v povodí Torysy, voda z východne sa zvažujúcich častí odteká Hanušovským potokom do Tople. Vrcholovou časťou prechádza značený turistický chodník.[5][6]

Vrchol pokrýva súvislý lesný porast[6], ktorý neumožňuje rozhľad. Z vhodných častí s redšou vegetáciou je však možné vidieť okolité vrcholy Slanských vrchov, no tiež Volovské vrchy, Čiernu horu, Branisko, Ondavskú vrchovinu a Vihorlatské vrchy.[7]

Referencie

[upraviť | upraviť zdroj]
  1. a b Názvy vrchov, dolín, priesmykov a sediel [online]. Bratislava: Úrad geodézie, kartografie a katastra SR, [cit. 2023-12-20]. Dostupné online. Archivované 2023-12-08 z originálu.
  2. a b c Slanské vrchy – Domaša. Turistická mapa. 1 : 50 000. Harmanec: VKÚ, a. s.
  3. Podrobný autoatlas – Slovenská republika 1 : 100 000. Harmanec : VKÚ, a. s., 2008. ISBN 978-80-8042-509-8. Kapitola Mapová časť, s. 44.
  4. a b KOČICKÝ, Dušan; IVANIČ, Boris. Geomorfologické členenie Slovenska [online]. Bratislava: Štátny geologický ústav Dionýza Štúra, 2011, [cit. 2023-12-20]. Dostupné online.
  5. a b c d e Mapový portál HIKING.SK [online]. Denník N, [cit. 2023-12-20]. Dostupné online.
  6. a b Mapy.cz [online]. sk.mapy.cz, [cit. 2023-12-20]. Dostupné online.
  7. Peakfinder [online]. peakfinder.org, [cit. 2023-12-20]. Dostupné online.

Externé odkazy

[upraviť | upraviť zdroj]