Sojuz (nosná raketa): Rozdiel medzi revíziami

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Smazaný obsah Přidaný obsah
Xqbot (diskusia | príspevky)
d robot Zmenil: ksh:ẞajuuß
Andrej-airliner (diskusia | príspevky)
obrázok
Riadok 1: Riadok 1:
[[Súbor:Soyuz rocket ASTP.jpg|thumb|200px|Raketa Sojuz na štartovacej rampe]]
[[Súbor:Soyuz TMA-9 launch.jpg|thumb|200px|Nosná raketa Sojuz-FG počas štartu misie [[Sojuz TMA-9]]]]
Pod názvom '''Sojuz''' poznáme hlavne [[nosná raketa|nosnú raketu]] vynášajúcu [[Sojuz (kozmická loď)|kozmické lode rovnakého mena]]. V skutočnosti ide o jeden z vývojových typov medzikontinentálnej strely s označením [[R-7 (balistická raketa)|R7]], ktorá vznikala v [[50. roky 20. storočia|50. rokoch 20. storočia]] a svoj prvý let absolvovala už v roku [[1956]]. V priebehu vývoja sa R7 zmenila na skupinu nosných rakiet Vostok-Sojuz-Molnija, ktoré sa líšia hlavne v určení a počte horných stupňov.
Pod názvom '''Sojuz''' poznáme hlavne [[Nosná raketa|nosnú raketu]] vynášajúcu [[Sojuz (kozmická loď)|kozmické lode rovnakého mena]]. V skutočnosti ide o jeden z vývojových typov medzikontinentálnej strely s označením [[R-7 (balistická raketa)|R-7]], ktorá vznikala v [[50. roky 20. storočia|50. rokoch 20. storočia]] a svoj prvý let absolvovala už v roku [[1956]]. V priebehu vývoja sa R-7 zmenila na skupinu nosných rakiet Vostok-Sojuz-Molnija, ktoré sa líšia hlavne v určení a počte horných stupňov.


Samotná raketa R7 sa vyznačuje konštrukčným riešením, tzv. jeden a polstupňovým usporiadaním to znamená, že sa skladá s centrálneho stupňa a štyroch bočných, ktoré sa zapaľujú súčasne na štarte a po urýchlení sa bočné stupne oddelia. Raketa typu Sojuz je doplnená ešte o dva horné stupne, ktoré jej umožňujú umiestniť na nízku obežnú dráhu vo výške 200 km náklad o hmotnosti cca 7 200 kg, z kozmodrómu Tjuraťam ([[Bajkonur]]). Všetky stupne používajú ako palivo tekutý kyslík a kerozín (letecký petrolej).
Samotná raketa R-7 sa vyznačuje konštrukčným riešením, tzv. jeden a polstupňovým usporiadaním to znamená, že sa skladá s centrálneho stupňa a štyroch bočných, ktoré sa zapaľujú súčasne na štarte a po urýchlení sa bočné stupne oddelia. Raketa typu Sojuz je doplnená ešte o dva horné stupne, ktoré jej umožňujú umiestniť na nízku obežnú dráhu vo výške 200 km náklad o hmotnosti cca 7 200 kg, z kozmodrómu Tjuraťam ([[Bajkonur]]). Všetky stupne používajú ako palivo tekutý kyslík a kerozín (letecký petrolej).


Raketa Sojuz za päťdesiat rokov používania prešla mnohými vylepšeniami a konštrukčnými zmenami. V súčasnosti sa pre kozmické lety využíva obmena Sojuz-Fregat. Vývoj nezastal a ruskí konštruktéri intenzívne pracujú na novej verzii s označením Sojuz 2, ktorá má vynášať aj novú ruskú kozmickú ľoď [[Kliper (kozmonautika)|Kliper]] po roku [[2012]]. Pre zaujímavosť možno uviesť, že raketou vývojového radu R7 bolo vynesených do kozmu okolo 40% všetkých telies v rámci celého sveta.
Raketa Sojuz za päťdesiat rokov používania prešla mnohými vylepšeniami a konštrukčnými zmenami. V súčasnosti sa pre kozmické lety využíva obmena Sojuz-Fregat. Vývoj nezastal a ruskí konštruktéri intenzívne pracujú na novej verzii s označením Sojuz 2, ktorá má vynášať aj novú ruskú kozmickú ľoď [[Kliper (kozmonautika)|Kliper]] po roku [[2012]]. Pre zaujímavosť možno uviesť, že raketou vývojového radu R-7 bolo vynesených do kozmu okolo 40% všetkých telies v rámci celého sveta.


{{Sojuz}}
{{Sojuz}}

Verzia z 21:10, 18. september 2010

Nosná raketa Sojuz-FG počas štartu misie Sojuz TMA-9

Pod názvom Sojuz poznáme hlavne nosnú raketu vynášajúcu kozmické lode rovnakého mena. V skutočnosti ide o jeden z vývojových typov medzikontinentálnej strely s označením R-7, ktorá vznikala v 50. rokoch 20. storočia a svoj prvý let absolvovala už v roku 1956. V priebehu vývoja sa R-7 zmenila na skupinu nosných rakiet Vostok-Sojuz-Molnija, ktoré sa líšia hlavne v určení a počte horných stupňov.

Samotná raketa R-7 sa vyznačuje konštrukčným riešením, tzv. jeden a polstupňovým usporiadaním to znamená, že sa skladá s centrálneho stupňa a štyroch bočných, ktoré sa zapaľujú súčasne na štarte a po urýchlení sa bočné stupne oddelia. Raketa typu Sojuz je doplnená ešte o dva horné stupne, ktoré jej umožňujú umiestniť na nízku obežnú dráhu vo výške 200 km náklad o hmotnosti cca 7 200 kg, z kozmodrómu Tjuraťam (Bajkonur). Všetky stupne používajú ako palivo tekutý kyslík a kerozín (letecký petrolej).

Raketa Sojuz za päťdesiat rokov používania prešla mnohými vylepšeniami a konštrukčnými zmenami. V súčasnosti sa pre kozmické lety využíva obmena Sojuz-Fregat. Vývoj nezastal a ruskí konštruktéri intenzívne pracujú na novej verzii s označením Sojuz 2, ktorá má vynášať aj novú ruskú kozmickú ľoď Kliper po roku 2012. Pre zaujímavosť možno uviesť, že raketou vývojového radu R-7 bolo vynesených do kozmu okolo 40% všetkých telies v rámci celého sveta.