Sojuz 7

Sojuz 7

Údaje o misii
Názov misie:	Sojuz 7
COSPAR ID:	1969-086A
Kozmická loď:	Sojuz 7K-OK (P) (výr. č. 15)
Nosná raketa:	Sojuz 11A511 (výr. č. Ju15000-19)
Volací znak:	Буран (Buran – snehová búrka)
Posádka:	3
Kozmodróm (rampa):	Bajkonur (Pl. č. 1)
Štart:	12. október 1969, 10:44:42,4 UTC
Pristátie:	17. október 1969, 09:25:05 UTC 155 km severozápadne od Karagandy v Kazachstane
Trvanie:	4 dni, 22 hodín, 40 minút, 23 sekúnd
Počet obehov:	80
Apogeum:	225,9 km
Perigeum:	207,4 km
Doba obehu:	88,63 minút
Inklinácia:	51,68°
Cieľ spojenia:	Sojuz 8 (plánované)
Hmotnosť:	6 570 kg (kozmická loď pri štarte)
Navigácia
Predchádzajúca misia Nasledujúca misia Sojuz 6 Sojuz 8
Kozmonautický portál

Sojuz 7 (rus. Союз-7) bol sovietsky pilotovaný kozmický let v rámci programu Sojuz. Sojuz 7 bol súčasťou spoločnej sovietskej kozmickej misie spolu s misiami Sojuz 6 a Sojuz 8, ktoré sa stretli na obežnej dráhe v rovnakom čase, a vyniesli sedem kozmonautov.

Posádka pozostávala z veliteľa Anatolija Filipčenka, palubného inžiniera Vladislava Volkova a inžiniera-výskumníka Viktora Gorbatka, ktorých úlohou bolo spojenie so Sojuzom 8 a presun posádky, tak ako pri misiách Sojuz 4 a Sojuz 5.

Volací znak kozmickej lode bol „Buran“, čo v preklade znamená „snehová búrka“. Slovo bolo možno vybraté preto, lebo začína s druhým písmenom abecedy.

Posádka

• Anatolij Filipčenko (1), veliteľ
• Vladislav Volkov (1), palubný inžinier
• Viktor Gorbatko (1), inžinier-výskumník

(V zátvorkách je uvedený celkový počet letov do vesmíru vrátane tejto misie.)

Záložná posádka

• Vladimir Šatalov, veliteľ
• Alexej Jelisejev, palubný inžinier
• Piotr Kolodin, inžinier-výskumník

Rezervná posádka

• Andrijan Nikolajev, veliteľ
• Georgij Grečko, palubný inžinier
• Piotr Kolodin, inžinier-výskumník

Priebeh letu

Loď odštartovala dňa 12. októbra 1969 z kozmodrómu Bajkonur. Bola navedená na obežnú dráhu vo výške 207,4 – 225,9 km s dobou obehu 88,63 minút. Deň predtým vyštartovala na obežnú dráhu Zeme loď Sojuz 6 a o deň neskôr, 13. októbra 1969, aj loď Sojuz 8, takže v priebehu niekoľkých hodín boli na obežnej dráhe Zeme naraz tri sovietske kozmické lode a spoločne tiež komunikovali. V programe bolo spojenie s loďou Sojuz 8, ale táto operácia za pasívneho prizerania tretej lode Sojuz 6 zlyhala. Lode sa len priblížili na vzdialenosť 500 metrov. Počas letu bolo uskutočnené aj televízne vysielanie z paluby lode.

Návratový modul Sojuzu 7 úspešne pristál v kazašskej stepi po takmer piatich dňoch letu, 17. októbra 1969, 155 km severozápadne od Karagandy.

Iné projekty

Commons

• Commons ponúka multimediálne súbory na tému Sojuz 7

Externé odkazy

• Sojuz 7 na stránkach spacefacts.de (po anglicky)
• Sojuz 7 v Malej encyklopédii kozmonautiky (po česky)

Zdroj

• CODR, Milan. Sto hvězdných kapitánů. 1. vyd. Praha : Práce, 1982. 480 s. ISBN 24-033-82.
• VÍTEK, Antonín, LÁLA, Petr. Malá encyklopedie kosmonautiky. 1. vyd. Praha : Mladá fronta, 1982. 392 s. ISBN 23-079-82.

Predchádzajúca misia: Sojuz 6

Program Sojuz

Nasledujúca misia: Sojuz 8