Sojuz 7

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Sojuz 7
Znak misie
Soyuz 7 logo.png
Údaje o misii
Názov misie: Sojuz 7
Kozmická loď: Sojuz 7K-OK (P)
Nosná raketa: Sojuz 11A511 (výr. č. Ju15000-19)
Volací znak: Буран (Buran – snehová búrka)
Posádka: 3
Kozmodróm (rampa): Bajkonur, Kazachstan (LC-1)
Štart: 12. október 1969, 10:44:42,4 UTC
Pristátie: 17. október 1969, 09:25:05 UTC
155 km severozápadne od Karagandy v Kazachstane
Trvanie: 4 dni, 22 hodín, 40 minút, 23 sekúnd
Počet obehov: 80
Apogeum: 225,9 km
Perigeum: 207,4 km
Doba obehu: 88,63 minút
Inklinácia: 51,68°
Cieľ spojenia: Sojuz 8 (plánované)
Hmotnosť: 6 570 kg
Fotografia posádky
Zľava doprava: Filipčenko, Volkov a Gorbatko
Zľava doprava: Filipčenko, Volkov a Gorbatko
Navigácia
Predchádzajúca misia Nasledujúca misia
Soyuz 6 logo.png Sojuz 6 Soyuz 8 logo.png Sojuz 8

Pozri aj Kozmonautický portál

Sojuz 7 bola časť spoločnej sovietskej vesmírnej misie spolu s misiami Sojuz 6 a Sojuz 8, ktoré sa stretli na obežnej dráhe v rovnakom čase a vyniesli sedem kozmonautov.

Posádka pozostávala z veliteľa Anatolija Filipčenka, palubného inžiniera Vladislava Volkova a inžiniera-výskumníka Viktora Gorbatka, ktorých úlohou bolo spojenie so Sojuzom 8 a presun posádky, tak ako pri misiách Sojuz 4 a Sojuz 5.

Volací znak kozmickej lode bol „Buran“, čo v preklade znamená „snehová búrka“. Slovo bolo možno vybraté preto, lebo začína s druhým písmenom abecedy.

Posádka[upraviť | upraviť zdroj]

(V zátvorkách je uvedený celkový počet letov do vesmíru vrátane tejto misie.)

Záložná posádka[upraviť | upraviť zdroj]

Rezervná posádka[upraviť | upraviť zdroj]

Priebeh letu[upraviť | upraviť zdroj]

Loď odštartovala dňa 12. októbra 1969 z kozmodrómu Bajkonur. Bola navedená na obežnú dráhu vo výške 207,4 – 225,9 km s dobou obehu 88,63 minút. Deň predtým vyštartovala na obežnú dráhu Zeme loď Sojuz 6 a o deň neskôr, 13. októbra 1969, aj loď Sojuz 8, takže v priebehu niekoľkých hodín boli na obežnej dráhe Zeme naraz tri sovietske kozmické lode a spoločne tiež komunikovali. V programe bolo spojenie s loďou Sojuz 8, ale táto operácia za pasívneho prizerania tretej lode Sojuz 6 zlyhala. Lode sa len priblížili na vzdialenosť 500 metrov. Počas letu bolo uskutočnené aj televízne vysielanie z paluby lode.

Návratový modul Sojuzu 7 úspešne pristál v kazašskej stepi po takmer piatich dňoch letu, 17. októbra 1969, 155 km severozápadne od Karagandy.

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]

Zdroje[upraviť | upraviť zdroj]

  • Antonín Vítek, Petr Lála (1982). Malá encyklopedie kosmonautiky. Mladá fronta.
  • Milan Codr (1982). Sto hvězdných kapitánů. Práce.

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]


Predchádzajúca misia:
Sojuz 6
Program Sojuz Nasledujúca misia:
Sojuz 8