Sojuz 8

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Sojuz 8
Údaje o misii
Názov misie: Sojuz 8
Kozmická loď: Sojuz 7K-OK (A)
Nosná raketa: Sojuz 11A511 (výr. č. Ju15000-18)
Volací znak: Гранит (granit)
Posádka: 2
Kozmodróm (rampa): Bajkonur, Kazachstan (LC-31)
Štart: 13. október 1969, 10:19:09 UTC
Pristátie: 18. október 1969, 09:09:58 UTC
145 km severne od Karagandy v Kazachstane
Trvanie: 4 dni, 22 hodín, 50 minút, 49 sekúnd
Počet obehov: 80
Apogeum: 223,7 km
Perigeum: 204,5 km
Doba obehu: 88,61 minút
Inklinácia: 51,68°
Cieľ spojenia: Sojuz 7 (plánované)
Hmotnosť: 6 646 kg
Fotografia posádky
Šatalov (vľavo) a Jelisejev (vpravo)
Šatalov (vľavo) a Jelisejev (vpravo)
Navigácia
Predchádzajúca misia Nasledujúca misia
Sojuz 7 Soyuz 9 patch logo.svg Sojuz 9

Pozri aj Kozmonautický portál

Sojuz 8 bola časť spoločnej sovietskej vesmírnej misie spolu s misiami Sojuz 6 a Sojuz 7, ktoré sa stretli na obežnej dráhe v rovnakom čase a vyniesli sedem kozmonautov.

Posádka pozostávala z veliteľa Vladimira Šatalova a palubného inžiniera Alexeja Jelisejeva, ktorých úlohou bolo spojiť sa s loďou Sojuz 7 a uskutočniť presun posádky, tak ako pri misiách Sojuz 4 a Sojuz 5. Úlohou misie Sojuz 6 bolo filmovať priebeh operácie.

Cieľ misie nebol uskutočnený z dôvodu poruchy vybavenia. Bolo to naposledy, čo sa sovietske zariadenie pre pristávanie na Mesiaci s posádkou testovalo na obežnej dráhe a zlyhanie, zdá sa, bolo jednou z príčin ukončenia programu. Volací znak kozmickej lode bol „Granit“.

Posádka[upraviť | upraviť zdroj]

(V zátvorkách je uvedený celkový počet letov do vesmíru vrátane tejto misie.)

Záložná posádka[upraviť | upraviť zdroj]

Priebeh letu[upraviť | upraviť zdroj]

Loď odštartovala dňa 13. októbra 1969 z kozmodrómu Bajkonur. Bola navedená na obežnú dráhu vo výške 204,5 – 223,7 km s dobou obehu 88,61 minút. Deň predtým vyštartovala na obežnú dráhu loď Sojuz 7 a dva dni predtým, 11. októbra 1969 loď Sojuz 6, takže v priebehu niekoľkých hodín boli na obežnej dráhe Zeme naraz tri sovietske kozmické lode a spoločne tiež komunikovali. Vladimir Šatalov bol vedúcim celej sedmičky kozmonautov na obežnej dráhe. V programe bolo spojenie s loďou Sojuz 7, ale táto operácia za pasívneho prizerania tretej lode Sojuz 6 zlyhala. Lode sa len priblížili na vzdialenosť 500 metrov. Pri priblížení bolo vyskúšané použitie svetelných signálov pre komunikáciu. Počas letu bolo uskutočnené aj televízne vysielanie z paluby lode.

Potom, čo druhé dve lode pristáli na Zemi, nadviazala posádka Sojuzu 8 vtedy experimentálne rádiové spojenie so sovietskou výskumnou loďou plávajúcou v Atlantiku prostredníctvom spojovacej družice Molnija.

Návratový modul Sojuzu 8 úspešne pristál v kazašskej stepi po takmer piatich dňoch letu, 18. októbra 1969, 145 km severne od Karagandy.

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]

Zdroje[upraviť | upraviť zdroj]

  • Antonín Vítek, Petr Lála (1982). Malá encyklopedie kosmonautiky. Mladá fronta.
  • Milan Codr (1982). Sto hvězdných kapitánů. Práce.

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]


Predchádzajúca misia:
Sojuz 7
Program Sojuz Nasledujúca misia:
Sojuz 9