Sojuz 6

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Skočit na navigaci Skočit na vyhledávání
Sojuz 6
Údaje o misii
Názov misie: Sojuz 6
Kozmická loď:Sojuz 7K-OK
Nosná raketa:Sojuz 11A511 (výr. č. V15000-14)
Volací znak:Антей (Antej – Antaios)
Posádka:2
Kozmodróm (rampa):Bajkonur, Kazachstan (LC-31)
Štart: 11. október 1969, 11:10:00,22 UTC
Pristátie: 16. október 1969, 09:52:47 UTC
180 km severozápadne od Karagandy v Kazachstane
Trvanie: 4 dni, 22 hodín, 42 minút, 47 sekúnd
Počet obehov:80
Apogeum:222,8 km
Perigeum:186,2 km
Doba obehu:88,37 minút
Inklinácia:51,68°
Hmotnosť:6 577 kg
Fotografia posádky
Šonin (vľavo) a Kubasov (vpravo)
Šonin (vľavo) a Kubasov (vpravo)
Navigácia
Predchádzajúca misiaNasledujúca misia
Sojuz 5Sojuz 7

Pozri aj Kozmonautický portál

Sojuz 6 bola časť spoločnej sovietskej vesmírnej misie spolu s misiami Sojuz 7 a Sojuz 8, ktoré sa stretli na obežnej dráhe v rovnakom čase, a vyniesli sedem kozmonautov. V úmysle posádky Georgija Šonina a Valerija Kubasova bolo zaobstarať vysokokvalitné filmové snímky pripojených lodí Sojuz 7 a Sojuz 8, ale stretávacie systémy na všetkých troch lodiach zlyhali.

Doteraz nie je známa príčina problému, ale často to býva citované ako hermetický test celistvosti. Verzia kozmickej lode Sojuz použitá v misiách (7K-OK) niesla anuloidné spojovacie elektronické vybavenie ako kryt obklopujúci motor v zadnej časti servisného modulu. Pravdepodobne bolo pretlakované héliom, aby poskytlo vhodné prostredie pre elektroniku. Potom bol plyn rýchlo vypustený po spojení, aby znížil hmotnosť lode kvôli návratu.

Posádka[upraviť | upraviť zdroj]

(V zátvorkách je uvedený celkový počet letov do vesmíru vrátane tejto misie.)

Záložná posádka[upraviť | upraviť zdroj]

Rezervná posádka[upraviť | upraviť zdroj]

Priebeh letu[upraviť | upraviť zdroj]

Loď odštartovala dňa 11. októbra 1969 z kozmodrómu Bajkonur. Bola navedená na obežnú dráhu vo výške 186,2 – 222,8 km s dobou obehu 88,37 minút. O deň neskôr vyštartovala na obežnú dráhu loď Sojuz 7 a o ďalší deň, 13. októbra 1969, aj loď Sojuz 8, takže v priebehu niekoľkých hodín boli na obežnej dráhe Zeme naraz tri sovietske kozmické lode a spoločne tiež komunikovali. Spojiť sa nemohli už preto, že loď Sojuz 6 nemala žiaden spojovací mechanizmus. Posádka mala a plnila aj ďalšie úlohy, manévrovala s loďou, vykonávala rôzne pozorovania vrátane neúspešného pokusu o spojenie lodí Sojuz 7 a Sojuz 8, vykonala úspešný pokus so zváraním počas 77. obletu Zeme. Pri tomto pokuse bola z orbitálneho modulu lode vypustená atmosféra. Celý proces sa kontroloval na kontrolnom paneli v lodi aj na Zemi v riadiacom stredisku podľa telemetrických údajov. Po skončení pokusu bola v orbitálnom module obnovená atmosféra a po vyrovnaní tlaku kozmonaut Kubasov odmontoval z aparatúry Vulkan zvárací stôl so vzorkami a preniesol ho do návratového modulu.

Návratový modul Sojuzu 6 úspešne pristál v kazašskej stepi po takmer piatich dňoch letu, 16. októbra 1969, 180 km severozápadne od Karagandy.

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]

  • Spolupracuj na Commons Commons ponúka multimediálne súbory na tému Sojuz 6

Zdroje[upraviť | upraviť zdroj]

  • Antonín Vítek, Petr Lála. Malá encyklopedie kosmonautiky. [s.l.] : Mladá fronta, 1982.
  • Milan Codr. Sto hvězdných kapitánů. [s.l.] : Práce, 1982.

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]


Predchádzajúca misia:
Sojuz 5
Program Sojuz Nasledujúca misia:
Sojuz 7