Sojuz 5

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Sojuz 5
Údaje o misii
Názov misie: Sojuz 5
Kozmická loď: Sojuz 7K-OK (P)
Nosná raketa: Sojuz 11A511 (výr. č. Ja15000-011)
Volací znak: Байкал (Bajkal)
Posádka: 3 (pri štarte), 1 (pri pristátí)
Kozmodróm (rampa): Bajkonur, Kazachstan (LC-1)
Štart: 15. január 1969, 07:04:56,8 UTC
Pristátie: 18. január 1969, 07:59:12 UTC
200 km juhozápadne od mesta Kustanaj v Kazachstane
Trvanie: 3 dni, 54 minút, 15 sekúnd
Počet obehov: 49
Apogeum: 230,2 km
Perigeum: 198,7 km
Doba obehu: 88,66 minút
Inklinácia: 51,69°
Cieľ spojenia: Sojuz 4
Spojenie: 16. január 1969, 08:20 UTC
Odpojenie: 16. január 1969, 12:55 UTC
Hmotnosť: 6 585 kg
Fotografia posádky
Zľava doprava: Šatalov, Volynov, Jelisejev a Chrunov
Zľava doprava: Šatalov, Volynov, Jelisejev a Chrunov
Navigácia
Predchádzajúca misia Nasledujúca misia
Sojuz 4 Sojuz 6

Pozri aj Kozmonautický portál

Sojuz 5 bola kozmická loď typu Sojuz vypustená Sovietskym zväzom dňa 15. januára 1969, ktorá sa na obežnej dráhe spojila s loďou Sojuz 4.

Posádka[upraviť | upraviť zdroj]

Iba štartovali[upraviť | upraviť zdroj]

(V zátvorkách je uvedený celkový počet letov do vesmíru vrátane tejto misie.)

Záložná posádka[upraviť | upraviť zdroj]

Rezervná posádka[upraviť | upraviť zdroj]

Priebeh letu[upraviť | upraviť zdroj]

Model kozmickej lode Sojuz 5 blížiacej sa k lodi Sojuz 4

Sojuz 5 s trojicou kozmonautov vyštartoval dňa 15. januára 1969 z kozmodrómu Bajkonur, jeden deň po štarte Sojuzu 4.

Loď Sojuz 5 bola pilotovaná veliteľom Borisom Volynovom a spolu s ním boli na palube tiež leteckí technici Alexej Jelisejev a Jevgenij Chrunov ako posádka, ktorá sa na obežnej dráhe presunula na Sojuz 4, aby sa vrátila naspäť na Zem. Počas letu sa prevádzali vedecké, technické a medicínsko-biologické výskumy, kontrolovali a testovali sa palubné systémy a konštrukčné prvky modulu. Potom nasledovalo spojenie so Sojuzom 4 vo výške 208 – 251 km nad Zemou a presun dvoch kozmonautov medzi Sojuzom 5 a Sojuzom 4 na obežnej dráhe. Sojuz 5 bol v tomto spojovacom manévri pasívnou loďou. Volacím znakom tejto lode bol „Bajkal“. V čase spojenia oboch lodí bol vytvorený komplex prvej experimentálnej vesmírnej stanice na svete s hmotnosťou 12 924 kg. Po odchode oboch kolegov zostal na palube Sojuzu 5 Volynov sám a ráno 18. januára pristál na padáku v kabíne lode, 200 km juhozápadne od mesta Kustanaj v Kazašskej SSR. Sojuz 5 obletel Zem celkovo 49-krát.

Výstupy do otvoreného vesmíru[upraviť | upraviť zdroj]

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]

Zdroje[upraviť | upraviť zdroj]

  • Milan Codr (1982). Sto hvězdných kapitánů. Práce.

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]


Predchádzajúca misia:
Sojuz 4
Program Sojuz Nasledujúca misia:
Sojuz 6