Sojuz 5

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Sojuz 5
Znak misie
Údaje o misii
Názov misie: Sojuz 5
COSPAR ID:1969-005A
Kozmická loď:Sojuz 7K-OK (P) (výr. č. 13)
Nosná raketa:Sojuz 11A511 (výr. č. Ja15000-011)
Volací znak:Байкал (Bajkal)
Posádka:3 (pri štarte), 1 (pri pristátí)
Kozmodróm (rampa):Bajkonur, Kazachstan (LC-1)
Štart: 15. január 1969, 07:04:56,8 UTC
Pristátie: 18. január 1969, 07:59:12 UTC
200 km juhozápadne od mesta Kustanaj v Kazachstane
Trvanie: 3 dni, 54 minút, 15 sekúnd
Počet obehov:49
Apogeum:230,2 km
Perigeum:198,7 km
Doba obehu:88,66 minút
Inklinácia:51,69°
Cieľ spojenia:Sojuz 4
Spojenie:16. január 1969, 08:20 UTC
Odpojenie:16. január 1969, 12:55 UTC
Hmotnosť:6 585 kg (kozmická loď pri štarte)
Fotografia posádky
Zľava doprava: Šatalov, Volynov, Jelisejev a Chrunov
Zľava doprava: Šatalov, Volynov, Jelisejev a Chrunov
Navigácia
Predchádzajúca misiaNasledujúca misia
Sojuz 4Sojuz 6

Sojuz 5 (rus. Союз-5) bol sovietsky pilotovaný kozmický let v rámci programu Sojuz. Sojuz 5 vyštartoval 15. januára 1969 a na obežnej dráhe sa úspešne spojil s loďou Sojuz 4.

Posádka[upraviť | upraviť zdroj]

Iba štartovali[upraviť | upraviť zdroj]

(V zátvorkách je uvedený celkový počet letov do vesmíru vrátane tejto misie.)

Záložná posádka[upraviť | upraviť zdroj]

Rezervná posádka[upraviť | upraviť zdroj]

Priebeh letu[upraviť | upraviť zdroj]

Model spojených kozmických lodí Sojuz 4 a 5

Sojuz 5 s trojicou kozmonautov vyštartoval dňa 15. januára 1969 z kozmodrómu Bajkonur, jeden deň po štarte Sojuzu 4.

Loď Sojuz 5 bola pilotovaná veliteľom Borisom Volynovom a spolu s ním boli na palube tiež leteckí technici Alexej Jelisejev a Jevgenij Chrunov ako posádka, ktorá sa na obežnej dráhe presunula na Sojuz 4, aby sa vrátila naspäť na Zem. Počas letu sa prevádzali vedecké, technické a medicínsko-biologické výskumy, kontrolovali a testovali sa palubné systémy a konštrukčné prvky modulu. Potom nasledovalo spojenie so Sojuzom 4 vo výške 208 – 251 km nad Zemou a presun dvoch kozmonautov medzi Sojuzom 5 a Sojuzom 4 na obežnej dráhe. Sojuz 5 bol v tomto spojovacom manévri pasívnou loďou. Volacím znakom tejto lode bol „Bajkal“. V čase spojenia oboch lodí bol vytvorený komplex prvej experimentálnej vesmírnej stanice na svete s hmotnosťou 12 924 kg. Po odchode oboch kolegov zostal na palube Sojuzu 5 Volynov sám a ráno 18. januára pristál na padáku v kabíne lode, 200 km juhozápadne od mesta Kustanaj v Kazašskej SSR. Sojuz 5 obletel Zem celkovo 49-krát.

Výstupy do otvoreného vesmíru[upraviť | upraviť zdroj]

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]

  • Spolupracuj na Commons Commons ponúka multimediálne súbory na tému Sojuz 5

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]

Zdroj[upraviť | upraviť zdroj]

  • CODR, Milan. Sto hvězdných kapitánů. 1. vyd. Praha : Práce, 1982. 480 s. ISBN 24-033-82.


Predchádzajúca misia:
Sojuz 4
Program Sojuz Nasledujúca misia:
Sojuz 6