Sojuz 4

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Sojuz 4
Údaje o misii
Názov misie: Sojuz 4
Kozmická loď: Sojuz 7K-OK (A)
Nosná raketa: Sojuz 11A511 (výr. č. Ja15000-012)
Volací znak: Амур (Amur)
Posádka: 1 (pri štarte), 3 (pri pristátí)
Kozmodróm (rampa): Bajkonur, Kazachstan (LC-31)
Štart: 14. január 1969, 07:30:00,12 UTC
Pristátie: 17. január 1969, 06:50:47 UTC
40 km severozápadne od Karagandy v Kazachstane
Trvanie: 2 dni, 23 hodín, 20 minút, 47 sekúnd
Počet obehov: 48
Apogeum: 225,3 km
Perigeum: 213 km
Doba obehu: 88,23 minút
Inklinácia: 51,72°
Cieľ spojenia: Sojuz 5
Spojenie: 16. január 1969, 08:20 UTC
Odpojenie: 16. január 1969, 12:55 UTC
Hmotnosť: 6 625 kg
Fotografia posádky
Vladimir Šatalov
Vladimir Šatalov
Navigácia
Predchádzajúca misia Nasledujúca misia
Sojuz 3 Sojuz 5

Pozri aj Kozmonautický portál

Sojuz 4 bola pilotovaná kozmická loď typu Sojuz. Odštartovala 14. januára 1969 s kozmonautom Vladimirom Šatalovom na palube. Cieľom misie bolo spojenie lode so Sojuzom 5, následný presun dvoch členov posádky z lode a návrat na Zem. Predchádzajúce tri lety lode Sojuz sa mali pokúsiť uskutočniť toto spojenie, ale všetky zlyhali pre rozličné dôvody.

Posádka[upraviť | upraviť zdroj]

Iba pristávali[upraviť | upraviť zdroj]

(V zátvorkách je uvedený celkový počet letov do vesmíru vrátane tejto misie.)

Záložná posádka[upraviť | upraviť zdroj]

Kozmonauti na pristátie[upraviť | upraviť zdroj]

Rezervná posádka[upraviť | upraviť zdroj]

Kozmonauti na pristátie[upraviť | upraviť zdroj]

Priebeh letu[upraviť | upraviť zdroj]

Model spojených kozmických lodí Sojuz 4 a Sojuz 5

Loď odštartovala dňa 14. januára 1969 z kozmodrómu Bajkonur. Pri štarte bol na palube iba kozmonaut Vladimir Šatalov.

Po dvoch dňoch letu sa lodi Sojuz 4 podarilo spojiť s ďalšou sovietskou kozmickou loďou Sojuz 5, ktorá štartovala o deň neskôr. Spojenie trvalo viac ako 4 hodiny a počas neho k Šatalovovi z druhej lode prestúpili kozmonauti Jelisejev a Chrunov a na druhý deň, 17. januára 1969, ráno celá trojica pristála s kabínou na padáku na území Sovietskeho zväzu neďaleko mesta Karaganda v Kazašskej SSR. Volací znak posádky Sojuzu 4 bol „Amur“, pre posádku lode Sojuz 5, s ktorým sa mali spojiť bol „Bajkal“. Toto odkazovalo na projekt Transsibírskej magistrály nazvaný Bajkalsko-amurská magistrála, ktorý bol v tom čase v štádiu výstavby. Preto úspešný let znamenal povzbudenie pracovníkov na projekte. Sojuz 4 strávil na obežnej dráhe takmer 72 hodín a Zem obletel 48-krát. Sojuz 5 riadený Borisom Volynovom pristál o deň neskôr.

Výstupy do otvoreného vesmíru[upraviť | upraviť zdroj]

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]

Zdroje[upraviť | upraviť zdroj]

  • Milan Codr (1982). Sto hvězdných kapitánů. Práce.

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]


Predchádzajúca misia:
Sojuz 3
Program Sojuz Nasledujúca misia:
Sojuz 5